Protištátni rozvracači nech vnucujú svoje zvrátené hodnoty v štátoch ich sponzorov.

Ak je niečo trvalým odkazom našich predkov, ktorí pred 368 rokmi porazili drvivú prevahu tureckých moslimských votrelcov a vnucovateľov cudzích hodnôt, tak je to práve konštatovanie z nadpisu. Celá masa protištátnych rozvracačov a vnucovateľov cudzích hodnôt aj dnes už ovládla mnohé dôležité miesta na ovplyvňovanie verejnej mienky a na presadzovanie nám cudzích menšinových hodnôt. Bitka pri Veľkých Vozokanoch nech je mementom pre náš národ raz a navždy. Pamätajme, ak sa nepoučíme ani z vlastnej histórie, existuje veľká šanca, že si ju raz zopakujeme.

Dovoľte mi, aby som čitateľom znovu pripomenul strategický kontext, ktorý sa týka aktuálnej nekrvavej bitky. Naši aj moji rodoví predkovia v auguste 1652 drvivo porazili obrovskú prevahu moslimských tureckých votrelcov. Miestni sedliaci z Čiernych Kľačian sa im tak pomstili za vypálenie obce v roku 1632. Naši predkovia spôsobili porážku obrovskej prevahe špičkovo vycvičených bojovníkov dobovej hyperveľmoci. Lopatami, vidlami, sekerami, motykami. Čitatelia už vedia, že slovensko-uhorských roľníkov padlo 48 a tureckých votrelcov, rabovačov, výpalníkov, vnucovateľov cudzích hodnôt až 800. Po porážke už vtedy zmaďarizovanej uhorskej šľachty na druhý deň Osmanov drvivo porazili slovensko-uhorskí roľníci. Tých sem nikto nenavozil, tí tu žili a dreli po stáročia. Boli a zostali Slovákmi, zachovali si reč aj vieru predkov. Verím, že ich potomkovia si zachovali odhodlanie odolať vnucovaniu cudzích hodnôt a postaviť sa výpalníkom. Víťazstvo vybojovali nevycvičení dobrovoľníci.

Otázka bola, prečo šľachtici prehrali a prečo naši slovenskí roľníci nasledujúci deň drvivo vyhrali. Vtedajší šľachtici, tak ako dnešní prisluhovači cudzích pánov bojovali iba o svoju šľachtickú česť, o svoje stavovské privilégiá, bojovali naučenými zručnosťami proti rovnocennému, možno silnejšiemu nepriateľovi, bojovali za vzdialeného panovníka, bojovali o budúce výhody, bojovali ako typickí žoldnieri. Bojovali hlavou, nebojovali srdcom ani dušou. Bojovali symetrický súboj tak, ako ich nepriatelia Osmania. Vtedy je výsledok lotériou. V tejto lotérii zvíťazili vnucovatelia cudzích hodnôt. A môžu zvíťaziť aj v iných vojnách.

Na druhej strane, naši slovensko-uhorskí roľnícki domobranci tam bojovali o výsledky svojej roboty, o svoje domovy, o svoju suverenitu rozhodnúť si o použití svojich produktov. Bojovali o svoje rodiny, ženy, dcéry, starcov. Bojovali HLAVOU, SRDCOM a DUŠOU, bojovali asymetricky a nelineárne. Bojovali s tým, čo mali, s čím vedeli narábať, čím nepriateľ pohŕdal, s čím nepočítal. Proti čomu sa nevedel brániť. Proti osmanským votrelcom a výpalníkom boli v početnej aj technologickej obrovskej nevýhode. Ale na rozdiel od nich poznali svoje prostredie a  použili vhodnú stratégiu, hlboko zakorenenú v duši nás, Slovákov, aj v širšej skupine tých zdravých vetiev Slovanov. Použili stratégiu kombinácie odhodlanosti, odvahy, statočnosti, húževnatosti, cieľavedomosti, spolupatričnosti, súdržnosti, vytrvalosti, prefíkanosti, rafinovanosti, disciplíny, sebadisciplíny. Obetavosti pre svoj rod, rodinu, spoločenstvo a svoje hodnoty. Preto vyhrali. V tom je poučenie pre našu generáciu.

Moji a naši predkovia vo Vozokanoch prejavili suverenitu a všetky vlastnosti, ktoré nás podľa všetkého charakterizujú po tisícročia. Chránili si svoje rodiny, hodnoty, aj majetky. Práve v tom skutočný odkaz, ktorý je znovu viac ako aktuálny aj dnes.

Spomenutá udalosť symbolizuje aktuálnosť myšlienky maximálnej miery suverenity ako základného predpokladu slobody, aj odmietaním riadiť sa podľa cudzích pravidiel a zákonov. Osmani si sem chodili vyberať výpalné v súlade s ich moslimskými pravidlami. Naši predkovia ich vypoklonkovali. Cudzie nechceli, svoje si nedali. To je aj naša povinnosť voči všetkým dobovým výpalníkom a ich agentom, kolaborantom a teda zradcom spomedzi nás. My si nemusíme od nikoho pýtať povolenie na vlastnú interpretáciu historických udalostí, na úctu k vlastným hrdinom, ktorí sa postavili dobovému gigazlu.

Len pripomeniem, že táto udalosť sa týka nás všetkých, títo hrdinovia patria celému nášmu národu. Osmanské výpady zasahovali celú dobovú slovenskú komunitu. Vtedajší hrdinovia prejavili pre nás typické vlastnosti, prejavili naše tisícky rokov staré hodnoty. Medzi ktoré patrí aj silná kmeňová, rodová a rodinná súdržnosť, usilovnosť, húževnatosť, odhodlanosť, odvaha, túžba po slobode, pokora pred niečím, čo je nad nami, známa aj ako bohabojnosť.

Potvrdili všetky aspekty strategického dlhodobého myslenia vyjadrené fenoménom pod názvom zdravý sedliacky rozum. Ukázali to najlepšie, čo doma máme. Vycerili zuby a zvíťazili, ochránili svoje domovy. Pripomínajme a vážme si naše tradičné hodnoty, na ktoré môžeme byť hrdí, a ktoré treba uchovávať, pripomínať a prenášať na nasledujúce generácie. Máme byť na čo hrdí, nie sme národ sluhov. Vozokany dokazujú, že už vonkoncom nie sme národ zbabelcov. Práve naopak, sme národ a potomkovia odhodlaných skutočných hrdinov.

Buďme žoviálni k tým, ktorí pod tlakom manipulácie ešte nechápu, dajme im šancu aj čas na to, aby sa spamätali a pochopili. A poľutujme tých, ktorí nechcú chápať. Ale nedajme im moc naďalej deformovať a bagatelizovať naše slovenské dejiny, deformovať tradície a vnucovať cudzie hodnoty. Kolaborantom a agentom nebráňme v rozširovaní nám cudzích hodnôt, ale umožnime im, nech si rozvrat robia v štátoch svojich sponzorov a donorov. V najbližšej bitke prejavme rovnakú odvahu, ako naši predkovia. Ani oni nevedeli dopredu výsledok, ale verili a dokázali to.