Predvolebná lekcia z geopolitiky. Čo sú to tie „piliere“ našej bezpečnosti? A čo je ich „cementom“? Otázka: Čo sa stane, keby zaniklo NATO? Odpoveď: Absolútne NIČ!

Pred časom som sa vracal z vystúpenia v Dopoludní s Adrianom v InfoVojne, ktorej témou bol môj blog spred dnes už asi 2 mesiacov na tému: „NATO je hlavným pilierom bezpečnosti. Má to logiku?“ Téma vychádzala z článku v Hlavných správach, ktorý som publikoval aj v blogu v Pravde. Zastavil ma mne úplne neznámy človek s otázkou: „Vy ste pán Švec, nemýlim sa?“ „Hej, som to ja“, odpovedám. Muž pokračoval: „Dnes som počúval Infovojnu. Som rád, že niekto o tejto téme hovorí aj veci, ktoré sa inak nedozviem, ale mám otázku k Vašej téme.“

Pre bojovníka telom a dušou je strach posledná vec, ktorú pozná. Ale trochu sa mi uľavilo po zistení, že nejde o agresívnu konfrontáciu nejakého liberálneho „slniečkára“. Otázka bola jednoduchá a logická. Ani som netušil, že to v podstate nemusí byť také jasné, ako Slnko. „Čím by ste charakterizoval výraz „pilier“. Mne bola odpoveď samozrejmá aj bez výkladového slovníka. Tak som spustil štandardným entuziazmom, štýlom a razantnosťou. „Pilier je to, čo drží nadstavbu a keď sa pilier zrúti, stabilita nadstavby je narušená. Keď sa zrúti viac oporných pilierov, stavba sa zrúti. Či už ide o most, alebo o starobylý chrám.“

Nuž a čo to znamená vo vzťahu k téme? Kedysi bola podľa vtedajších manipulantov, demagógov a šarlatánov pilierom našej bezpečnosti údajne Varšavská zmluva. Pilier sa zrútil a! Nestalo sa nič! Prečo? Lebo to nebol pilier. Preto, že pilierom bezpečnosti zostávali národné armády, národné policajné zbory, národné záchranné a hasičské zbory. Ak by raz prestalo existovať NATO, tak isto sa nestane nič. Pokiaľ si zachováme niečo na vycerenie zubov proti vonkajším ohrozeniam, čiže vyváženú a funkčnú národnú armádu. Pokiaľ si zachováme niečo na dolapenie kriminálnikov, čiže národnú políciu. Pokiaľ si zachováme niečo na riešenie katastrof, čiže národné hasičské a záchranné zbory. Pokiaľ si zachováme niečo na kvalifikované analýzy ohrození, čiže národné spravodajské zbory.

Dostal som doplnkovú otázku. „No dobre, ale z čoho sú tie „piliere“ zložené?“ Trafil do čierneho. Nuž zvyčajne pevný pilier tvorí povedzme betón, ktorý na dosiahnutie pevnosti potrebuje ingrediencie. Nuž hej, kamienky v betóne imaginárneho armádneho piliera zodpovedajú profesionálom, voda zálohám, cement morálnemu stavu, Slnko na vyzrievanie výcviku, a podobne. Pritom tento pilier má viac ingrediencií ako typický betón. „Ďakujem, tešilo ma, pochopil som.“ A vyparil sa.

Treba si uvedomiť, že základ zmien v morálnom zlepšení ozbrojených síl musí byť v zložke, ktorá zatiaľ nepatrí pod ozbrojené sily, čiže v systéme vojenského vzdelávania dôstojníkov. Zásadná reforma vojenského školstva sa tak, ako väčšina iných reformných pokusov, skončila nevhodným kompromisom. Pod tlakom lobistov sa na základe slávnej vety docenta práva: „nemožno zmeniť zákon, lebo to zakazuje zákon“ vytvorili dve vojenské vzdelávacie inštitúcie dôstojníkov: Národná akadémia obrany a Akadémia ozbrojených síl. Už tým bol zdeformovaný pôvodný model, schválený koncepčnými opatreniami. Po pár rokoch deformátori dokončili túžobne očakávanú antireformu zrušením nesprávnej z dvoch škôl (NAO) a zachovaním tej nesprávnej (AOS). To len znovu dokazuje nielen tuposť, ale najmä nutnosť zmeny koncepčných prístupov.

Vôbec nejde o bezvýznamnú vec. Totiž základom výberu a formovania kvalitných dôstojníkov nemôžu byť akademické kritériá. Vojenské školstvo má už 27 rokov prakticky nulový vojenský charakter a budúcich dôstojníkov, s malým prerušením, znovu formujú akademici a administrátori v uniformách. Práve takýto typ dôstojníkov má zásadný vplyv aj v centrálnych orgánoch. Tie sú tak, ako vo všetkých štátoch, ktoré si zachovali podobný zdedený charakter formovania a prípravy dôstojníkov, presiaknuté politickými hrami, klanmi, intrigami, ochranou privilégií. Namiesto ochrany štátu. Toto má obrovské, aj keď skryté, negatívne dôsledky na morálny stav a komplexnú kvalitatívnu úroveň ozbrojených síl.

Ak existuje nejaká priorita zmien, je to práve v oblasti výberu, formovania a kariér dôstojníkov v kombinácii s druhým pilierom morálnej obrody, ktorým má byť zavedenie mechanizmu záloh. Obranyschopnosť nie je v prvom rade o akvizícií technológií, ale o špičkovo formovanom dôstojníckom zbore, s vysoko nadštandardným vojenským (na nižších stupňoch neraz už dnes prítomným), ale najmä strategickým myslením v najvyšších hodnostiach. U nás počínajúc od podplukovníckej úrovne. Nemám na mysli stále vysoký počet chovných, ale rozhodujúcu skupinu ťažných vysokých dôstojníkov. Vojny vyhrávajú mozgy, srdcia, duše!!! Najmä tie bez výstrelu. Po vzore Slováka maršala Andreja Hadíka.

Na to, aby sa navrhované opatrenia a koncepčné zámery dali zrealizovať nestačí len prípadný podiel na moci. Oveľa dôležitejšia bude obrovská politická odvaha a absolútne odhodlanie aj nekompromisnosť pri eliminácii manipulátorov a tlaku tak lobistov-trafikantov ako aj lobistov-oligarchov. Zo strany hŕstky vojenských realizátorov, ktorých politické vedenie identifikuje, nebude stačiť len vysoko nadštandardné strategické myslenie. Budú potrebovať aj odvahu v čase formulovania koncepčných a realizačných dokumentov prezentovať odborný pohľad, často spojený so schopnosťou povzniesť sa nad vlastné predsudky. Po prípadnom osvojení koncepcie politikmi budú musieť vojenskí lídri prejaviť vojenskú disciplinovanosť a nekompromisnosť pri ich realizácii.

Cieľom má byť eliminácia reaktívnych opatrení 5 minút po 12-tej prijímaním nepremyslených zákonných a organizačných zmien bez kvalifikovaného zhodnotenia ich negatívnych dôsledkov na „esprit-de-corps“ vojsk. Presadenie zlepšení bude nesmierne ťažké, ale je realizovateľné a najmä potrebné. Je v záujme Slovenska, jeho občanov, aj všetkých vlasteneckých politických strán, ktoré reprezentujú väčšinu občanov. Určite ich nepresadia protištátnostní slniečkári. Je to v rukách tých, ktorí nechcú chodiť voliť: v rukách normálnej drvivej väčšiny voličov. Je to aj v záujme odstránenia pôdy na podporu presadzovania menej vítaných riešení.

Aj zámerom tejto série blogov je prispieť do eliminácie nepodloženého a nemúdreho sebapodceňovania malých národov. So záujemcami rád rozviniem diskusiu pri pamätníku porážky nafúkanej presily dobových výpalníkov nahnevanými slovensko-uhorskými sedliakmi vo Vozokanoch, najbližšie pred voľbami už zajtra 16. februára o 11:00, potom každoročne vždy poslednú augustovú nedeľu. Vrátane 30. augusta 2020.

Ing. Peter ŠVEC, p.s.c., RCDS, plk. gšt. v.v., bývalý ZNGŠ pre operácie, šéf špeciálnych síl a GR sekcie vojenského vzdelávania MO SR