NEBEZPEČENSTVO Sulíkovho antisociálneho volebného programu!

Očakával som, že ak sa Richard Sulík zbavil svojich oponentov, ktorí nesúhlasili s jeho názormi na zahraničnú politiku, pristúpi k radikálnej zmene svojho volebného programu a odstráni jeho antisociálny charakter. Žiaľ, nestalo sa tak, ba práve naopak. Navyše rozvinul spoluprácu s koalíciou progresívno-fašistických strán Za ľudí a PS/SPOLU doplniac ich vlastizradný program likvidácie slovenskej štátnosti, národnej zvrchovanosti a nastolenia fašistickej totality o antisociálny rozmer ich budúceho spoločného bačovania, ak uchopia politickú moc. V nedávno predstavenej novej verzii Agendy 2020 sú nasledujúce zarážajúce momenty:

1. Ratifikácia Istanbulského dohovoru, ktorého podstata spočíva v tom, že ďalšiu časť svojej suverenity odovzdáme do rúk Rady Európy, ktorá cez mimovládne organizácie nastolí svoj diktát nad Slovenskom vo veci zavádzania zvrátenej gender ideológie do všetkých sfér – hlavne školstva, pričom politické mimovládky a ich fašistické úderky aktivistov budú stať nad samotnou vládou, ktorá ich bude musieť povinne dotovať  na realizáciu ich vlastizradných aktivít. Týmto Richard Sulík definitívne anuloval všetko, čo doteraz na pôde EÚ robil v prospech Slovenska vystupujúc proti migrácii a diktátorským manierom centrály EÚ.
2. Celé bremeno odvodov pri odvodovom bonuse bude cez superhrubú mzdu prenesené na plecia pracujúcich a odbremenený bude veľkokapitál, ktorému sa zníži daňové a odvodové zaťaženie, aby ešte viac zvýšil svoje zisky, ktoré odvádza do zahraničia ( v r. 2018 výnosy z investícii, ktoré odišli do zahraničia predstavovali 3,7 miliardy EUR). Na mnohé chyby, chybné východiská ako aj výrazne negatívne dopady odvodového bonusu na verejné financie poukázal vo svojej analýze svojho času mladý ekonóm Marián Jánoš, podľa ktorého z odvodového bonusu človek priemerne a málo zarábajúci nebude mať nič, kým vysokopríjmovým skupinám príjem nad určitú výšku bude oveľa menej zaťažený odvodmi, a tí si skutočne výrazne polepšia v zmysle princípu liberalizmu, ktorý hlása: „aby sme obohatili bohatých, musíme zodrať z kože chudobných“. Tento experiment s odvodovým bonusom je nanajvýš nezodpovedným hazardom.  Dokonca jeho autori priznávajú, že ešte nevedia, ako sa bude celkovo správať, lebo nemajú vraj údaje o viacerých parametroch a premenných. To je však iba výhovorka, lebo rôznorodých štatistických ukazovateľov o takmer všetkých podstatných aspektoch vývoja slovenskej ekonomiky je neúrekom, len treba vedieť ich nájsť a s nimi pracovať. Aj šikovný vysokoškolský diplomant by to zvládol v rámci svojej diplomovej práce.
3. Zavádzanie ich programu definitívne povedie k rozvratu sociálneho a dôchodkového systému. Jednou z mnohých hrozieb je napríklad zmena “paradigmy”, že každý odteraz si bude musieť na svoj dôchodok sporiť. To znamená, že v dôsledku zníženia odvodového zaťaženia, avšak súčasného zavedenia povinnosti sporenia do II. piliera, ľudia budú sporiť do správcovských spoločnosti, čím sa výrazne znížia odvody do fondu, z ktorého sú financovaní súčasní dôchodcovia. Tí dostanú v podobe odvodového bonusu základnú platbu vo výške životného minima, ktoré je v súčasnosti 205 EUR a zvyšok do súčasnej úrovne sa im vraj doplatí pomocou vyrovnávacej dávky. Odkiaľ na ňu však zoberú, keď odvody výrazne poklesnú? A čo sa týka súčasných mladých ľudí, čo si budú musieť povinne sporiť v II. pilieri, tak im môžem garantovať, že svoje peniaze neuvidia jednak preto, že za 40 rokov dôjde k ich výraznému časovému znehodnoteniu, dôchodkové správcovské spoločnosti všetko rozkradnú a nakoniec skrachujú, a taktiež prebehnú také politické a sociálne otrasy, ktoré anulujú všetko ich súčasné sporenie na dôchodok. Pravdaže, sulíkovci to veľmi dobre vedia, ale prečo nekŕmiť darmožráčov cez II. pilier v správcovských spoločnostiach, však?  Štve ich tiež, že je zastropovaný vek odchodu do dôchodku, chceli by, aby človek pracoval až do smrti, a tak isto ich štve dynamický rast minimálnej mzdy, lebo to znižuje vysoké zisky kapitalistov. Pravda, oni ronia krokodílie slzy, že to obmedzuje možnosti pracujúcich nájsť si prácu za malú mzdu. Tvrdiť toto pri súčasnej veľmi nízkej miere nezamestnanosti pod 5% (koľko z toho tvorí nezamestnanosť Cigánov?) je neuveriteľná nehoráznosť!
4. Diletantstvo autorov ekonomického programu je zjavná aj z ich „strategického“ pohľadu do ďalekej budúcnosti. Obávajú sa, že keď súčasná silná Husákova generácia odíde do dôchodku, súčasná slabá generácia vďaka nízkej pôrodnosti zapríčinenej liberalizmom ich nebude schopná „uživiť“. Táto ich argumentácia je samozrejme nezmyselná a mylná z nasledujúcich dôvodov:                                           a) rast miezd, ale aj dôchodkov prináša rast kúpyschopnosti obyvateľstva a zvýšený dopyt, ktorý roztáča ekonomiku a stimuluje ekonomický rast, ak pravda nie je sprevádzaný rastom importu. A tu by som zameral svoju pozornosť na opatrenia na zníženie importu a podporu domácej produkcie, hlavne poľnohospodárskej. Veď nakoniec jednou z príčin riadenej imigrácie do Európy je, aby cez zvýšený dopyt stimulovali ekonomický rast aj za cenu rastu sociálnych výdavkov a zotročovania domorodcov.                                                                                                                                b) výrazne zmeny, ktoré nastanú vďaka vedecko-technickému pokroku v oblasti informatizácie, automatizácie a robotizácie privedú k znižovaniu prácnosti a tým aj zamestnanosti, avšak celkové príjmy obyvateľstva by aj tak mali rásť, aby pokryli svojím dopytom zvýšený rast produkcie. To znamená, že aj pri výraznom znížení obyvateľstva v produktívnom veku a raste obyvateľstva v neproduktívnom veku (tento rast naopak treba ešte zvýšiť vďaka stimulácii pôrodnosti) nedôjde k ohrozeniu ekonomického rastu.
5. V strategických odvetviach chcú doprivatizovať to, čo nestihol alebo len čiastočne stihol Dzurinda, či čo sa prinavrátilo štátu. Konkrétne spomínajú v programe potrebu privatizácie SPP. V spolupráci s ostatnými progresívcami chcú zreformovať školstvo a zdravotníctvo. Ako? Nuž, jednoducho. Školstvo spoplatnia a zvýšia jeho kvalitu tým, že výrazne odbremenia žiakov od matematiky, fyziky a chémie na úkor obohatenia o štúdium gender ideológie LGBTI a rodovej rovnosti. Veď treba zdegradovať a osprostieť obyvateľstvo, aby sa ľahšie ovládalo a zotročovalo. Ich programom je aj totálna doprivatizácia a spoplatnenie zdravotníctva, aby vraj skvalitnili služby, za ktoré si budeme musieť platiť. Pôjde o návrat k obdobe Zajacových reforiem, avšak ešte v oveľa horšej podobe. Veď peňazí na zdravotníctvo nebude, lebo zvýšenie príjmov veľkokapitálu prebehne na úkor zníženia príjmov verejných financií, vrátane štátneho rozpočtu.

Nuž nečudo, že vďaka antisociálnemu programu si Richard Sulík vyslúžil prezývku „sociálny netvor“, a tak premrhal svoj politický potenciál.

Ešte šťastie, že posledné desaťročie viedol našu ekonomiku Róbert Fico, a nie liberáli, lebo by to s nami vyzeralo, ako teraz na Ukrajine. Vývoj ekonomiky za posledné desaťročie bol úspešný a dynamický. Nielen výrazne poklesla nezamestnanosť, dynamicky rástli mzdy a dôchodky, ale aj všetky základné makroekonomické ukazovatele. Tak napríklad export (ale aj import) vzrástol od roku 2010 do roku 2018 z hodnoty cca 50 miliárd EUR na cca 85 miliárd, t.j. o 70%. Takisto HDP z 67,6 na 90,2 miliárd EUR (nárast o 33,5%). Súbežne síce rástol aj verejný dlh, avšak v % vyjadrení k HDP zostal stabilný na úrovni cca 52% k HDP, pritom deficit štátneho rozpočtu klesol na úroveň cca 1,3% k HDP za posledné roky, čo je celkom slušné. To znamená, že hospodárska politika Fica bola úspešná. Žiaľ, po nástupe liberálno-fašistickej vlády to pôjde s nami rýchlo dole vodou, pričom sa nová vláda bude vyhovárať za svoj neúspech na Fica, lebo vraj on založil neúspešný vývoj do budúcna, čo je však nebotyčná lož. Nie som síce stúpenec Fica, ale typ útokov a výhovoriek “lebo Fico” sa mi protiví! Ani si neviem predstaviť, čo by bolo, keby posledných 10 rokov vládli liberáli. Čistá hrôza! Mám vážne obavy, že ak progresívno-liberálni fašisti prevezmú moc, zničia a zlikvidujú Slovensko celkom rýchlo. Nesmieme im to dovoliť! Veď liberalizmus je v perspektíve odsúdený na definitívny krach, avšak stále má v sebe silný deštrukčný potenciál.

Ing. Peter Kohút, CSc.