Na sociálnej sieti som zaregistrovala platenú inzerciu kandidátok do NR SR s heslom „Volíme ženy“. Sama kandidujem a priznám sa, že ma takýto slogan veľmi zarazil a svojím spôsobom urazil.
Výber podľa pohlavia, kvóty na obsadenie miest v eseročkách, či rodovo korektné oslovovanie – to všetko musí ženu so sebavedomím a životným príbehom doslova uraziť. Áno, chápem, že progresívci majú menej náročných voličov a im stačí dobrý pocit, že sú moderní a preto volia ženy. Wau, aký posun v našej spoločnosti…
Ja potrebujem vidieť nadhodnotu kandidáta v jeho odbornosti, v niečom, čo on exkluzívne prináša do verejnej funkcie. Možno som veľmi náročná, ale rada by som od kandidáta okrem jeho pohlavia, možno sexuálnej orientácie, vedela aj program, riešenia. Ani ako voličovi mi poznatok o tom, že niekto je žena, preto ju voľme, nestačí.
Keďže sama kandidujem, bola táto reklama „konkurencie“ aj dôvodom na zamyslenie. Počas štúdia na právnickej fakulte som prebdela noci a vypila hektolitre kávy pri príprave na skúšky. Pracujem v právnej praxi, kde aj dlho po skončení školy musím zvyšovať svoju odbornosť, aby som obstála na trhu. Pre veľkého klienta jednoducho nestačí prísť v sukni a povedať, že som žena a je genderovo korektné, aby ste si ma najali. Silne pochybujem, že by podobné kritérium výberu niekto zariskoval, ak by šlo o výber lekára, ktorý ho má operovať, alebo sa starať o jeho dieťa.
Prečo by to malo stačiť vo voľbách? Nechcem voliť ženy, chcem voliť odborníkov pracujúcich s faktami a ponúkajúcich riešenia a je mi jedno, či to je muž alebo žena. Chápem, ak niekto nemá čo iné ponúkať, ponúka to, o čo sa v podstate nejako nezaslúžil – teda, že je ženou alebo mužom.
Sebavedomá žena nepotrebuje kvótu podľa pohlavia. Margaret Thatcherová, Železná lady Veľkej Británie, reagovala veľmi trefne na tieto feministické nezmysly: „Feministka je žena, ktorej sa nechce pracovať.“
.JPG)
.jpg)
