Našim bezpečnostným expertom evidentne uniká skutočnosť, že udalosťami Arabskej jari, nevyspytateľnosťou situácie na Ukrajine, ako aj skúsenosťami z konfliktov, vrátane na východe Ukrajiny a v Sýrii, sa zásadne mení geopolitické postavenie Slovenska a z neho vyplývajúce geostrategické opatrenia. Slovensko sa v súčasnosti stalo tzv. nárazníkovým štátom s prvkami okrajového štátu. V praxi to znamená, že naše ambície na zachovávanie intervenčných kapacít sú prekonané. Treba prehodnotiť možnosť obnovenia povinnej služby mladej populácie v armáde.
Že sa tejto téme spolu s 15 rokov zanedbanou otázkou záloh a kadetských zborov v žiadnom prípade nemôžu venovať liberálne protištátne strany, to je pochopiteľné. Už menej pochopiteľné je, ak sa tejto téme vyhýbajú vlastenecké strany. Je to pritom silná volebná téma. Dnes totiž dáva popri zachovaní nevyhnutnej miery exteritoriálnej nasaditeľnosti časti profesionálnych vojenských spôsobilostí zmysel najmä dôraz na teritoriálnu obranyschopnosť. Táto si vyžaduje vojensko-civilnú duálnosť istých spôsobilostí a ich organizačnú integráciu. Napríklad aeromobilitu s potenciálom na obnovu aeromechanizácie. Tieto sa dajú dosiahnuť najmä obnovou vrtuľníkových kapacít za rozumnú cenu. Šancu sme zatiaľ prepásli politickými rozhodnutiami skorumpovaných šarlatánov vo funkciách ministrov obrany aj vnútra.
Je čas odstrániť ideologické klapky pri analýze realít súčasných konfliktov a všimnúť si, čo najviac chýbalo obyvateľstvu v Sýrii alebo v Donecku a Luhansku. Zbrane to neboli. Boli to prvky umožňujúce prežitie. Nedostatok vody, jedla, zásob, liekov, tepla, hygieny atď. Čo to znamená? Evidentne nepotrebujeme militarizovanejší bezpečnostný systém. Slovensko potrebuje premyslenejší bezpečnostný systém.
Preto pred rokmi vznikol koncept tzv. Civilných zborov. Pre tých angažovaných vlastencov, ktorí nemali možnosť po roku 2005 absolvovať základnú vojenskú službu, to mala byť príležitosť na vyjadrenie svojho odhodlania v prípade potreby brániť vlasť. Predstavuje úsporný systém zaručenia bezpečnosti v rámci obmedzených zdrojov vyčleňovaných na obranu. Vstup do systému by bol možný už cez kadetské zbory. Každý občan, ktorý by sa dobrovoľne rozhodol vstúpiť do Civilných zborov, by sa stal kadetom. Za neplnoletých, povedzme už od veku 10-12 rokov, by prihlášku podali rodičia. Trvanie prípravného výcviku by nemalo prekročiť 1 kalendárny mesiac, prednostne v jednom intenzívnom bloku.
Obsahom má mať výcvik nebojový charakter bez vojenských zbraní. Išlo by o rozvoj zručností, ktoré sú svojou podstatou ženijné. Takto navrhnuté zdrojovo realistické riešenie vzniklo pôvodne ako súčasť prípravy volebného programu istej politickej entity, ktorá sa k tomu dnes nehlási. Hľadalo odpoveď pre bezpečnostný systém pri dominantnosti nevojenských ohrození. Tie sú charakterizované krátkym časom výstrahy a teda aj prípravy. S možnosťou rozvinutia na duálne použitie pre stále existujúce vojenské ohrozenia s dlhším časom výstrahy, teda dlhším časom prípravy.
Ponúka sa iná otázka. Je možné otvoriť aj tému obnovenia povinnej služby? Jednoduchá odpoveď je – určite. Je možné, aby sme sa vrátili k rovnakému typu ozbrojených síl, aké sme zrušili v roku 2005? Ak je to možné, kto by mal podliehať tejto povinnosti a kto by mal mať výnimku? Možné to je, ale len za cenu veľmi vysokých nákladov a veľmi nízkej efektívnosti a hospodárnosti. Za cenu pochybnej výslednej kvality „produktu“ takto vyčleňovaných verejných zdrojov. To provokuje ďalšiu otázku. Bude potom vhodné obnoviť pôvodný systém povinnej vojenskej služby s výcvikom so zbraňami, s vojakmi povinnej služby zaraďovanými do „gardových“ jednotiek? To určite nemôže byť cieľom tradicionalistického riešenia.
Treba sa pýtať, koľko verejných zdrojov by si nejaký hybridný model obnovy čiastočne profesionalizovaných ozbrojených prvkov vyžadoval? Vrátane platenia munície na výcvik, akvizície bojovej techniky, jej údržby, atď. Vždy sa treba pýtať správne otázky. Čiže: nebude vhodnejšie definovať nový model? To vyvolalo ďalšie otázniky: aký model, za aké náklady, s akou infraštruktúrou a predovšetkým prečo, na aký účel?
Je evidentné, že nemá zmysel návrat rovnakého typu povinnej vojenskej služby, čiže s vojakmi povinnej službe v bojových a podporných jednotkách. Je jasné, že namiesto obnovy povinnej vojenskej služby môže mať množstvo výhod zavedenie povinnej civilnej služby. Po celospoločenskej diskusii. Návrh bol publikovaný už pred tromi rokmi. Na liberálnom webe bol asi 2 hodiny. Aj povolanie autora uviedli nesprávne. Zľakli sa. A „ochrancovia“ demokracie zabezpečili, aby sa na oči verejnosti nedostal. O čo ide? Viac v ďalšom blogu.
.jpg)
.jpg)
