Kočnerovský infotainment

Nastal veľký deň, vďaka ktorému budú mať o aktivitu a záujem postarané všetci mainstreamoví novinári – začalo sa hlavné pojednávanie k vražde Kuciaka.

Ja hneď na úvod napíšem, že ani prípravné konanie ku Kuciakovi, ani kauzu zmenky som úplne do hĺbky nesledoval. A nebudem do hĺbky sledovať ani toto hlavné pojednávanie. Mám na to aj celkom dobré odôvodnenie. Pred časom, keď bola verejnosť kŕmená odkazmi z Threemy, zachytil som slová spisovateľa Jozefa Banáša v tom zmysle, že Kočnerove hodnoty nie sú jeho hodnotami a preto bude svoju pozornosť venovať radšej niečomu inému a hlbšiemu. Súhlasím s týmto názorom.

Pre veľkú väčšinu ľudí ide skôr ako akýsi “infotainment”, čiže zábavu z informácií. Akýsi motív spravodlivého rozhorčenia môžem v prípade Kuciaka a Kušnírovej uznať vlastne len ich pozostalým. Tí ostatní, nech sa budú “zaklínať” akýmikoľvek frázami, ide im práve len o ten infotainment.

Chystá sa aj premiéra ďalšieho zjavne politicky propagandistického filmu režisérky Marianny Čengel Solčanskej, tentokrát pod názvom Sviňa. Podľa traileru sa tu zrejme pracuje s témou Kuciakovej vraždy, ale aj s inými politickými škandálmi (ale mená budú, predpokladám, pozmenené, podobne ako v prípade Únosu). A zase na to ľudia nepôjdu pre akýsi spravodlivý nepokoj s pomermi v štáte, ale kvôli tomu, že sa chcú zabaviť. Každý, kto sleduje detektívky, tak o ňom môžeme povedať, že ho vlastne svet zločinu istým spôsobom uchvacuje. Hoci by sám také veci trebárs nikdy nerobil.

Ono ale, ako to cítim aj z Banášových slov, aj on si to uvedomuje, že keď sa človek príliš zahĺbi do zla, tak ho istým spôsobom tie myšlienkové vzorce, spojené so svetom zločinu, začnú pomaly ovládať. Trebárs si predstavme policajta, ktorý pôsobí v problémovej štvrti. Takýto policajt by asi nehovoril úplne spisovne a bez vulgarizmov – tým negatívnym prostredím by jednoducho do nejakej miery “nasiakol”.

A preto je dôležité vytvoriť si k téme Kuciaka a Kočnera aj určitý odstup. Ja osobne ho budem praktizovať zhruba tak, že nebudem sledovať informácie o Kuciakovom procese zo žiadnych médií, ktoré považujem za “tvrdo mainstreamové/liberálne”. Teda Aktuality, SME, N a podobné. A aj z ostatných médií si toho radšej budem “dávkovať” pomenej. Veď je mi nakoniec aj jasné, že tieto médiá – či už z vlastnej pohnútky alebo preberaním faktov z iných médií – budú nepochybne informovať veľmi tendenčne.

Ako povedal aj Jožko Banáš, tiež chcem žiť inými hodnotami. Radšej budem rozmýšľať nad tým, čo, aký princíp naozaj našu spoločnosť kamsi povznesie, posunie, než zdvíhať pomyselný kameň voči niekomu, na koho ukážu prstom médiá. A zvlášť, keď sme v období pred voľbami.

Ale jedna informácia z pojednávania ma predsa len zaujala. Obžalovaná Alena Zsuzsová namietala účasť Daniela Lipšica, keďže tvrdí, že sa osobne poznajú. A pokiaľ by bola pravdivá internetová komunikácia, ktorá sa pred časom šírila, dalo by sa z nej ozaj nepriamo odvodiť, že Lipšic sa so Zsuzsovou minimálne raz aj osobne stretol. Lipšic, pravdaže, čokoľvek také odmieta.

A ja zase nechcem byť ten, kto na niekoho ukazuje prstom a ide pripomínať nejaké Lipšicove staršie či novšie hriechy. Jeho osobný život mi môže byť ukradnutý. Ak však bol naozaj so Zsuzsovou v kontakte, hoci len cez internet, je to určite vážna vec a mal by sám zvážiť, či to dáva zmysel, aby v procese naďalej zastupoval pozostalých. Novinári ho do toho istotne tlačiť nebudú, lebo – však je vlastne na “ich” strane. “Ich človek”…

Mediálne tlaky okolo Kuciakovho prípadu sú ozaj až nenormálne. Ja to teraz ani nejdem rozoberať, len by som predmetnému sudcovskému senátu chcel zaželať pevné nervy a ozajstnú nezávislosť. Od Kočnera, od finančných skupín, od štátu, od médií, jednoducho od každého mimo vlastného zdravého úsudku a faktov. Ak sa tým sudcovia budú riadiť, určite tu ešte nádej na normálne fungujúcu spoločnosť máme.