Výroba na sklad, nepredajné zásoby, vysoká nekvalita: Píše sa rok 2020 a nie je to o socializme!

Je to o situácii v ekonomike, kam dospel globálny ekonomický „zázrak“ v rokoch 2019 a 2020. Doslova „svietiacim“ príkladom je výrobca lietadiel BOEING a jeho „hviezdy na globálnom trhu“  BOEING 737 MAX, ale sú aj iné „značky“ a výrobcovia. Napríklad továrne na automobily luxusného použitia. Furt nejaký problém… Málo sa ale vie, že aj fabriky na potravinársku produkciu zo sveta dovážanej k nám ( hydinové, bravčové, hovädzie mäso), fabriky na výrobu oceľových produktov, samotné oceliarstvo, fabriky na plastovú produkciu… aj keď, samozrejme, hitom 2019 je Boeing.

Čo sa deje?

Extrémizmus vo zvyšovaní efektivity: Siaha dosiahnúť efekt 0,00…za každú cenu, aj za cenu totálnej nekvality zakrývanej schopnosťou výmeny „kus za kus“ (to poznáme pri reklamáciách čohokoľvek dlho i u nás v predajných sieťach i renomovaných obchodných domoch. Pokazené? Dajte a netrápte sa – vymeníme). Ba zašlo to až tak ďaleko pri snahe o digitalitáciu služieb obchodu, že poskytované služby „sa zmluvne kontrahujú“ internetom, apkami, akákoľvek porucha sa rieši „digitálne“ bez nutnosti osobne overovať, podpisovať, preverovať: korporácie stanovia paušály v percente reklamácií a malé „prípady“ sa do toho zmestia finančným paušálom, takže sa ušetria pracovné kapacity živých ľudí – takto to dnes beží vo finančníctve, v poisťovníctve (riešenie škôd, riešenie úhrad z poistení života), bankové úverové operácie, atď…

Horšie je, ak to skončí, ako povedzme u Boeingu – katastrofou, pádom lietadla a smrťou všetkých čo boli na palube. Obete sa odškodnia, trosky sa pozametajú …a –život ide ozaj ďalej? Bez postihu? Bez zastavenia produkcie?

Pretože toto s leteckými haváriami je veľmi, veľmi citlivá téma, dovolím si iba pripomenúť, že jediná havária nadzvukového lietadla Concorde  (britsko-francúzskeho leteckého konzorcia s desiatkami lietadiel na pravidelných linkách po svete) dňa 25.júla 2000 stačila na to, aby lietadlá Concorde viac nevzlietli a celá výroba i prevádzka sa zastavila. No áno, to bolo ešte za „rytierskych“ čias priemyslu, v roku 2000.

Boeingy môžu padať, môžu byť zostrelené, môžu mať poruchy, ale americká korporácia je „príliš veľká aby si dovolila skrachovať“ a tak beží výroba na sklad,  hľadajú sa predaje pre doteraz nepredajné zásoby (prečo si kúpili tie stroje v Kazachstane?). V 60-tych rokoch bol synonymom nekvality „japonský zapaľovač“ (nehorel a nehorel!), v 20-tych rokoch 21.storočia je to lietadlo, ktoré padá i keď by „nemalo dôvod“. Pripomenulo mi to starý vtip o kotúčovom toaletnom papieri za socializmu, že nikdy sa neroztrhol na mieste perforácie, preto „odborníci-vtipkári“ odporúčali konštruktérom lietadiel perforovať krídla bezpečných lietadiel podľa čs. patentu na WC-papier…  

Prečo sa to deje?

V situácii, keď je konkurencia prakticky zlikvidovaná a „konkurenti“ možno patria do tej istej finančnej globálnej korporácie (iba sa o tom nevie), všetky manažmenty firiem „idú v efektivite“ na ideálnu jedničku  a v stratách „na nula celá nula“. Finančný efekt je prvoradý. Už sa to nielenže nespája s hmotnou substanciou výroby, ono sa to už nespája ani s kvalitou a spokojnosťou zákazníka: zákazníka vie globálny trh uspokojiť „náhradou“ a „výmenou“ a „kompenzovaním“…takže „náááčo toľko emócií“…pri páde lietadla to ale akosi nesedí, však?

Diať sa to začalo dávno – pradávno:

Pamätá si ešte niekto na príčiny choroby šialených kráv- BSE? Ano, prióny, ako dôsledok nekvalitne zdeštruovaného a prepracovaného materiálu na krmivo hovädzieho dobytka.  Mimochodom, vraj tými granulátmi kŕmili aj iné zvieratá – psov, mačky, ale aj hydinu…písal sa rok 1996 a v Británii horeli kopy mŕtvych kráv vonku po poliach, premiér musel presviedčať národ o neškodnosti konzumácie stejku, pretože ľudia zo strachu pred BSE prestali hovädzinu vôbec jesť. Český profesor Famfule, vedec, ktorý mi pomáhal pochopiť kvalitu výroby mäsokostnej múčky v kafilériách (tá technológia to bol môj exportný artikel v 80.rokoch) potvrdzoval: pod extrémne vysokým tlakom a  vysokými teplotami sa deštruuje všetko bioživočíšne tak, že sa substancia rozkladá a zanikajú „aj prióny“. Ale už od 1985 v UK a v 1996 vôbec sa dbalo na efektivitu produkcie a viem si predstaviť, ako pri výrobe mäsokostnej múčky manažéri dávali technológom príkaz šetriť – znižovať eneregetickú náročnosť (teda dávať nižšiu teplotu) a čas (teda čas deštruovania pod tlakom- prípadne znižovať tlak). Výsledkom bolo, že sa pôvodný materiál nerozložil a nepremenil stopercentne. A VZNIKLI PROBLÉMY. A tie sa sporadicky vyskytujú dodnes (Španielsko, Poľsko, Francúzsko 2008).

Dôsledky

Kto dnes zaručuje stopercentnú kvalitu a kontrolu čo i len u potravín? Nieto ešte v lietadlách či automobiloch? O lietadlách a autách, povedzme i očkovacích látkach ani nehovoriac…

Čo tie mäsá a potraviny, čo budeme dovážať onedlho, keď sa podpíše zmluva EÚ –MERCOSUR a národné parlamenty budú mať iba pár hodín na podpísanie(ratifikáciu) či odmietnutie zmluvy, ktorá „zaručí“  aj slobodný import mäsa z Brazílie a iných L.A. krajín na Slovensko?

Kto zaručí za kvalitu a kto skontroluje technologicky vo výrobe, čo je kvalita?

Aj preto chcem do parlamentu SR. Keď už ma trolíci – diskutéri odhalili, že som na kandidátnej listine. Pozrite predchádzajúci blog…

Ale: MERCOSUR zmluva s EÚ a iné nekvality u nás NEPREJDÚ!