Zdroj : Európska komisia : TU
Video : EK : TU
Právny základ : Antidamping
Čo je to vlastne damping ?
V úplnej jednoduchosti je to predaj tovaru pod výrobné náklady. Je to súčasťou nekalej obchodnej súťaže. Ak sa predaj tovaru pod cenu koná neustále, nie je to len výpredaj ktorý podlieha sezónnosti, móde, rýchlim technickým vývojovým zmenám, tak je to len získanie cenovej výhody oproti konkurencii. V prípade exportu takéhoto podhodnoteného tovaru do iného štátu sa už jedná o zahraničný obchod, upravený medzinárodnými zmluvami.
Ako sa podlezú minimálne výrobne náklady ?
Určite je veľa spôsobov realizácie nekalej obchodnej súťaže, sú to činnosti ktoré sa do výrobnej ceny počítajú – určitým spôsobom obchádzajú. Napríklad : materiál inej kvality, neplatenie daní a odvodov, práca na čierno a určite aj iné dôvody. Pri exporte do zahraničia sa k tomu pridá ešte vývozná štátna dotácia, zvýhodňovanie exportu – a je na svete nereálna výrobná cena.
Prečo takéto dovozy nevyhovujú v štáte dovozu ?
Ľudia by sa určite potešili nízkym cenám, lebo porovnávanie cien, premýšľanie nad kúpou tovaru je stále ten najdôležitejší bod – aby som sa rozhodol niečo kúpiť.
Pri dovoze sa s nízkej ceny kráti clo aj DPH, daň z príjmu a aj odvody. Domáci výrobcovia nemôžu dosiahnuť uvedené ceny, preto zatvoria výrobu, alebo žiadajú štát o ochranu. Ten po určitom procese zavedie antidampingové opatrenia. Tovar ktorý je zaťažený určitým clom pri dovoze sa ešte zaťaží clom na vyrovnanie cien. Takéto clo sa zvyčajne aplikuje na konkrétny tovar a konkrétnu krajinu výroby a vývozu.
Aj z tohto dôvodu je obchádzanie tohoto špeciálneho cla robené zmenou krajiny odoslania, alebo zámerným klamaním o druhu dovážaného tovaru.
Slovenský výrobca úspešne inicializoval
úspešne zakončil svoju snahu, aby lacné tovary z Ázie nezapríčinili ukončenie výroby elektro – bicyklov z dôvodu nekalej obchodnej súťaže – podhodnotenia tovaru pod výrobné náklady. Colná únia je výhradnej právomoci Európskej Komisie – preto konanie prebehlo tam, za spolupráce colnej správy Nemecka.
Výsledkom je, že sa budú dovozy
zaťažovať zvýšeným clom. Ak už bol tovar prepustený do voľného obehu, dovozné firmy už tovar predali, nebudú mať financie na uhradenie nového cla, alebo sú to spoločnosti s ručením obmedzeným, nekontaktné firmy alebo konatelia – nastane zaujímavá situácia :
-
-
-
- 80 % vybratého cla je príjmom rozpočtu EÚ
-
-
-
-
-
- 20 % sumy vybratého cla zostáva v krajine preclievania – za administratívnu náročnosť
-
-
-
-
-
- ak sa clo nepodarí vybrať ani exekúciou – nastáva zaujímavý moment
-
-
-
-
-
- svoj podiel 80 % a úroky stanovené Európskou centrálnou bankou bude EÚ vyžadovať od Nemecka v tomto prípade
-
-
-
-
-
- to znamená, že do rozpočtu Nemecka sa nedostane uvedených 20 %, ale budú musieť uhradiť tých 80 % a úroky do rozpočtu EÚ
-
-
Takýto postup sa samozrejme neľúbi
žiadnemu ministrovi financií – ani žiadnej vláde. Namiesto príjmu do národného rozpočtu, musia veľké sumy ktoré neboli nikdy v pláne určené – zaplatiť do rozpočtu EÚ. Bude sa hľadať kto to zapríčinil, padne to až na colnú správu, colníkov – tí sa už nemajú na koho vyhovoriť – tak zaujmú obranné postavenie : kontrolnú činnosť nebudú vykonávať.
Aj toto je jeden z dôvodov, prečo ročne uniká pri dovoze tovaru a následných predajoch najmenej 851 000 000 000 €.
Záver,
Európska komisia spravila “maximum” – vypracovala a podpísala s členskými štátmi chartu – že sa raz dohodnú !!