Dokedy ešte budú kompetentné štátne orgány tolerovať kriminálne správanie neprispôsobivých obyvateľov cigánskych osád?

Nie tak dávno, presnejšie 11.12.2019 v obci Važec a následne 18.12.2019 v obci Richnava ale aj neskôr 1.1.2020 v obci Kokava nad Rimavicou došlo zo strany neprispôsobivých obyvateľov tamojších cigánskych osád k spáchaniu závažnej trestnej činnosti voči nevinným osobách, ktoré v dôsledku toho utrpeli vážne, život ohrozujúce zranenia. Konkrétne v podtatranskej obci Važec početnejšia skupiny cigánskych osadníkov napadla mladého človeka a spôsobila mu ťažké ublíženie na zdraví. Podobne v obci Richnava skupina štyroch maloletých a mladistvých cigánskych chlapcov vo veku 14, 14, 13 a 11 rokov, pochádzajúcich z tamojšej cigánskej osady, napadla staršiu ženu, ktorú okradli a následne brutálne dobili, v dôsledku čoho poškodená osoba utrpela veľmi ťažké zranenia. A len niekoľko hodín po Novom roku, teda 1.1.2020 v obci Kokava nad Rimavicou mladý, len 17 ročný miestny cigán bez zjavnej príčiny napadol 38 ročného obyvateľa danej obce a spôsobil mu vážne zranenia, kvôli ktorým sa obeť tohto kriminálneho činu musela podrobiť operačnému zákroku v B. bystrici.

Žiaľ, uvedené útoky zo strany neprispôsobivých obyvateľov cigánskych osád nie sú ojedinelými prípadmi porušovania zákonnosti a podieľania sa na páchaní závažnej násilnej trestnej činnosti. Takýchto a im podobných prípadov zaznamenávame pomerne veľký počet, pričom ich výskyt má  vzostupnú tendenciu. Na potvrdenie toho uvediem len niekoľko podobných prípadov, z ktorých mnohé sa skončili násilnou smrťou napadnutých obetí. V júli 2019 v obci Brzotín, skupina 15 cigánskych násilníkov neoprávnene vstúpila na súkromný pozemok a fyzicky napadla poslanca obecného zastupiteľstva, v dôsledku čoho došlo k jeho ťažkému ublíženiu na zdraví. Už skôr v obci Tisovec došlo k vražde invalidného dôchodcu skupinou maloletých a mladistvých cigánskych násilníkov. Oveľa skôr cigánsky osadník dobodal na smrť mladú ženu v obci Šarišské Michaľany. V marci 2019 v Dobšinej 22 ročný cigánsky recidivista brutálnym spôsobom zavraždil mladého obyvateľa daného mesta. A vo výpočte takýchto násilných trestných činov (do ktorých nezahrňujeme veľký počet prípadov tzv. drobnej kriminality) by sme mohli pokračovať ďalej. Nebudem ďaleko od pravdy ak poviem, že za ostatných niekoľko rokov by sme mohli napočítať desiatky prípadov násilnej (vraždy, zabitie, ťažké ublíženie na zdraví, lúpežné prepadnutia a pod.) trestnej činnosti páchanej tými najmenej socializovanými obyvateľmi cigánskych osád.

Kde hľadať príčiny týchto a im podobných prejavov násilného správania, ktoré zaznamenávame v prostredí cigánskych komunít, žijúcich prevažne v cigánskych osadách? Pre objektivitu je potrebné uviesť, že s prejavmi protizákonného správania sa stretávame aj medzi príslušníkmi väčšinového obyvateľstva, čo znamená, že kriminalita ako sociálny jav prestupuje naprieč celou spoločnosťou. Avšak ak berieme do úvahy pomer cigánskeho obyvateľstva k celkovému počtu obyvateľov Slovenska, ich podiel na páchaní trestnej činnosti, ako aj množstvo právoplatných súdnych rozhodnutí je nespochybniteľným faktom, pričom je to potvrdenie toho, že miera ich kriminality vykazuje nadpriemerné ukazovatele.

Jednou z hlavných (nie však jediných) príčin, ktoré sa podieľajú na vysokej miere kriminality časti príslušníkov cigánskych komunít, vrátane ich mladistvých a maloletých členov, je rodinná výchova, rodičovský príklad a rodinné prostredie, ktoré sú kľúčové pre osobnostný rozvoj jednotlivcov, pre ich vzdelanie, spôsob myslenia a získavanie nevyhnutných vlastností a zručností potrebných pre úspešne a bezproblémové uplatnenie sa v spoločnosti. Inak povedané, základy svojej socializácie získava každý jednotlivec v rodine a rodinnom prostredí, Zvlášť to platí pre mladú populáciu, ktorá vyrastá v najmenej socializovaných a do spoločnosti ťažko integrovaných rodín, žijúcich v cigánskych osadách. Deti, ktoré vyrastajú v takomto rodinnom prostredí, v ktorom absentuje úcta k zákonom, pravidlám slušného správania a celospoločensky akceptovaným hodnotám občianskeho spolunažívania, často neovládajú ani tie najelementárnejšie a najpotrebnejšie hygienické návyky a normy slušného správania, čo v mnohých prípadoch musí v neskoršej dobe nevyhnutne vyústiť do ich protizákonného a protispoločenského konania. Platí, že čo sa deti naučia doma, teda akú výchovu a aké vzory správania im poskytnú ich rodičia, takto podobne sa budú správať aj v dospelom veku. Aj to je jedna z príčin vysokej miery kriminality, s ktorou sa stretávame v prostredí obyvateľov cigánskych osád, eliminácia, resp. potláčanie ktorej bude časovo, finančne, sociálne a administratívne veľmi náročná záležitosť.

Oveľa bezprostrednejšou príčinou, ovplyvňujúcou prejavy kriminálneho správania časti nedostatočne integrovaných skupín cigánskych osadníkov sú postoje a snaha kompetentných štátnych orgánov zamlčovať, zľahčovať, spochybňovať či minimalizovať prejavy a dôsledky porušovania zákonnosti zo strany kriminálne s správajúcich príslušníkov cigánskych komunít. Inak povedané, štát si neplní v dostatočnej miere jednu zo svojich základných funkcií, ktorou je ochrana bezpečnosti, životov a majetku občanov štátu. Na zabezpečenie tejto úlohy štátna moc disponuje potrebnými kompetenciami a inštitúciami akými sú: polícia, armáda, prokuratúra, súdnictvo, informačné služby, väzenská služba a pod., ktoré nie vždy a v plnej miere využíva s cieľom zabrániť prejavom násilného a protizákonného konania agresívne sa správajúcich obyvateľov cigánskych osád. Ministerstvo vnútra SR disponuje dostatočnými informáciami o rizikových lokalitách s vysokou koncentráciou cigánskych komunít, v ktorých existuje vysoká miera konfliktného správania a ohrozenie bezpečnosti obyvateľstva, stability danej oblasti a bezproblémového spolunažívania majority s cigánskymi spoluobčanmi. Práve v takýchto etnicky zmiešaných obciach a mestečkách, nachádzajúcich sa prevažne na východnom Slovensku je nevyhnutné zriaďovať, resp. podstatne rozšíriť sieť policajných staníc, príslušníci ktorých budú zabezpečovať nepretržitú hliadkovú činnosť. Mimochodom, po zriaďovaní takýchto staníc a stálej prítomnosti polície už dlhú dobu volajú predstavitelia mnohých obecných samospráv. Ukazuje sa, že doterajšia prax, kedy príslušníci polície už len „hasili“ existujúce problémy a konflikty je nedostatočná a málo účinná. Práve z dôvodu prevencie, t. j. z dôvodu predchádzania možným konfliktom je stála prítomnosť policajných jednotiek v takýchto lokalitách nevyhnutná. Som presvedčený, že ak by vo vyššie uvedených obciach, v ktorých došlo k spáchaniu závažnej trestnej činnosti bola prevádzaná pravidelná policajná hliadková činnosť, s najväčšou pravdepodobnosťou by sa mnohým nešťastiam dalo zabrániť. Žiaľ, kompetentné štátne orgány ako aj predstavitelia štátnej moci nevenujú tejto problematike dostatočnú pozornosť a nepovažujú to za jednu zo svojich priorít. V opačnom prípade by už dávnejšie boli schopní nájsť potrebné finančné zdroje na zriaďovanie stálych policajných staníc v rizikových lokalitách a takýmto spôsobom už dopredu predchádzať možným konfliktom. Namiesto toho, vedenie polície SR v týchto dňoch spustilo pilotný projekt, prostredníctvom ktorého bude polícia vykonávať pravidelnú hliadkovú činnosť priamo na lyžiarskych svahoch v našich lyžiarskych strediskách. Skutočne, chvályhodná aktivita, veď čo je už na dnešnom Slovensku dôležitejšie, než kontrolovať lyžiarov, či majú predpísaný lyžiarsky úbor a či sa správajú ohľaduplne voči ostatným návštevníkom zjazdoviek.

Už niekoľko rokov sa za účelom zabezpečenia bezpečnosti v obciach s vysokou koncentráciou cigánskeho obyvateľstva zriaďujú tzv. Rómske poriadkové hliadky, neskôr premenované na Mieste občianske poriadkové služby. V súčasnosti tieto hliadky pôsobia približne v 250 obciach a mestách Slovenska. Na ich činnosť sa ročne vyčleňujú pomerne veľké finančné prostriedky, veď len v roku 2017 Ministerstvo vnútra SR na ich zriaďovanie a činnosť vyčlenilo sumu 10 miliónov eur. Podobne to bolo aj v nasledujúcich rokoch. Hlavnou náplňou práce týchto hliadok je zabezpečovať poriadok v cigánskych osadách a dohliadať na bezproblémové správanie ich obyvateľov. Pravdou je, že aj napriek pozitívnemu hodnoteniu týchto hliadok zo strany mnohopočetných idealistov, rojkov a sociálnych romantikov akými sú napr. predstavitelia organizácie Ľudia proti rasizmu či splnomocnenec vlády SR pre rómske komunity Á. Ravasz a im podobní, realita ukázala, že tieto hliadky nezabránili mnohým konfliktom ako medzi samotnými osadníkmi, tak aj medzi nimi a príslušníkmi väčšinového obyvateľstva. Kde boli tieto hliadky vo Važci, Richnave a ďalších obciach, v ktorých došlo k útokom cigánskych násilníkov voči slušným a nevinným obyvateľom týchto obcí? To len potvrdzuje nízku, v podstate nulovú efektivitu Miestnych občianskych a poriadkových služieb, účasť v ktorých je pre väčšinu z ich členov len spôsob ako si finančne prilepšiť k sociálnym dávkam. Ak by sa finančné prostriedky určené na tieto hliadky investovali do rozšírenia siete policajných staníc, resp. do personálneho posilnenia a technického vybavenia obecných a mestských polícií vo vytypovaných rizikových lokalitách, malo by to pozitívnejší dopad na udržiavanie poriadku a bezpečnosti všetkých obyvateľov daných lokalít.

V médiách sme mali možnosť zaregistrovať viacero reakcií na udalosti v obciach Važec a Richnava. Jednou z nich bolo aj vyjadrenie predsedu občianskeho združenia Únie Rómov na Slovensku F. Tonka (www.hlavnespravy.sk), v ktorom sa tento funkcionár verejne ospravedlnil za spáchané násilné činy, čo je potrebné chápať ako pozitívne gesto. Príčiny agresívneho správania cigánskych osadníkov F. Tonko vidí v zlej práci štátnych orgánov, v neefektívnej činnosti splnomocnenca vlády SR pre rómske komunity ale hlavne v chudobe veľkej časti cigánskeho obyvateľstva. Posledný argument, t. j. chudoba, ktorým sa F. Tonko snaží vysvetliť kriminálne správanie neprispôsobivej časti obyvateľov cigánskych osád je veľmi nepresvedčivý, pretože byť chudobný (a takých je aj medzi necigánskym obyvateľstvom pomerne veľký počet) nikomu nedáva právo správať sa agresívne a porušovať zákony tohto štátu. Svoje vyjadrenie F. Tonko zakončuje zvolaním: „Aj my sme ľudia, nie sme otroci vo vlastnom štáte“. Nikto nespochybňuje tú skutočnosť, že aj príslušníci cigánskeho etnika, podobne ako iní obyvatelia Slovenska sú ľudia, navyše, tak ako iní, aj oni sú občanmi tohto štátu. Avšak byť občanom znamená, využívať nielen svoje občianske práva ale plniť si aj svoje občianske povinnosti. Byť občanom znamená, správať sa ako občan, rešpektovať princípy právneho štátu ako aj všeobecne uznávané a platné pravidlá občianskeho spolunažívania. Žiaľ, mnohí príslušníci cigánskych komunít sa nesprávajú v duchu týchto požiadaviek, o čom svedčia zábery z útoku veľkej skupiny cigánskych osadníkov na bezbranného človeka v obci Važec, ktorý pripomínal skôr útok vlčej svorky na vyhliadnutú koriť, než kultúrne a spoločensky akceptované riešenie konfliktov v civilizovanej spoločnosti. Bez ohľadu na ich farbu pleti, či ich etnický a národnostný pôvod, takto sa nesprávajú ľudia, takto sa správajú len vyvrheli a spodina ľudskej spoločnosti.

Bezprostredne po útokoch neprispôsobivých cigánskych osadníkov v obciach Važec a Richnava sa k týmto udalostiam vyjadril aj terajší splnomocnenec vlády SR pre rómske komunity Á. Ravasz, podľa ktorého „z miestnych konfliktov sa robí celoštátna záležitosť“. Pozorný čitateľ si vo vyjadrení tohto vysokého štátneho úradníka, presnejšie povedané, obhajcu práv cigánskeho obyvateľstva nemôže nevšimnúť cynizmus a zámerne zľahčovanie prejavov agresívneho správania niektorých príslušníkov cigánskych komunít voči svojim spoluobčanom. Ak by k takýmto udalostiam došlo v niektorej obci raz za niekoľko rokov, dalo by sa hovoriť o lokálnom probléme. Avšak, ak k podobným útokom, aké sme zaznamenali vo Važci a Richnave dochádza čoraz častejšie, v dôsledku čoho nadobúdajú masovejší charakter, tak v takomto prípade sa už nejedná o miestne, lokálne konflikty, ako to zjednodušene a v súlade s požadovanou „politickou korektnosťou“ prezentuje Á. Ravasz, ale ide o problém celoštátneho a celospoločenského charakteru, do riešenia ktorého musia vstúpiť štátne orgány a inštitúcie. Len tieto disponujú potrebnými kompetenciami a prostriedkami, použitie ktorých závisí len od predstaviteľov vládnej a štátnej moci a ich odvahe prijať nekompromisné a systémové riešenia daného problému.

PhDr. Štefan Surmánek, CSc.

strana Vlasť, Košice