Môžeme byť spokojní ako spoločnosť s 27-ročným vývojom slovenského hospodárenia?

Aký je stav slovenskej ekonomiky v roku 2020? Ešte v roku 2011 sme na jednej besede s doc.F.Škvrndom z VŠE konštatovali, že my už vlastne nemáme slovenskú ekonomiku,ale máme ekonomiku na Slovensku. 

A to medzitým “pretieklo” ďalších deväť rokov. Politici v súčasnosti hovoria “o úspešnom príbehu Slovenska”. Môžete prosím doložiť na konkrétnych číslach, v čom je to v hospodárstve pre obyvateľov Slovenska úspešný príbeh?

Máme štátny dlh, ktorý sme my na Spolku národohospodárov Slovenska pravdivo pomenovali, že je to vlastne dlh vlád SR a dlhy verejnej správy, ktorý je vo výške 45,2 miliardy Eur, teda presne to bolo k 12/2019 Eur 45 202 108 194 a desaťtisíce občanov Slovenska v exekúcii má už skutočné obavy o budúcnosť, ak vedia, že ich exekučný dlh im nik neodpustí a rastie z mesiaca na mesiac…a ešte štátny dlh…kto nás vlastní? Lebo splatiť ho by znamenalo nenechať si ani cent tri roky zo štátneho rozpočtu za sebou.

A pohybujeme sa v príjmoch a výdajoch štátneho rozpočtu niekde na úrovni 17,4 miliardy Eur v príjmoch a 19,6 miliardy Eur vo výdavkoch, čiže je tu schodok 2,2 miliardy Eur a ešte sa ten rok 2020 ani nerozbehol.

To ale konštatujú všetci. Otázka znie: a máme vôbec v hospodárstve Slovenska šancu ten schodok vyrovnať a začať konečne splácať aj istiny dlhu? Máme k tomu ekonomické zdroje, alebo sa opäť ako mnoho rokov dozadu spoliehame na konjunktúru, na rast a na spoľahlivosť podnikateľskej sféry, cudzích investorov ale i občanov, že “to zaplatia”?

Problémom je, že štát po toľkých rokoch liberalizmu už skutočne takmer nie je vlastníkom výrobných investícií a aj to mizivé promile štátneho vlastníctva potrebuje sanovať. Viď VD Gabčíkovo, atď.

Pričom, kedysi dávno vedené reči o potrebe reštrukturalizovať ekonomiku Slovenska sa vôbec nesplnili: cudzí investori tu vyrábajú (ale nie v náš prospech) vyše 1,2 milióna luxusných osobných automobilov, z ktorých štátny rozpočet nevidí ani cent. Celý priemysel je postavený na investovaní cudzieho kapitálu, ktorý tu pôsobí ale kvôli ziskovosti a nie kvôli zamestnávaniu občanov Slovenska.

Čiže máme hlboké štrukturálne nevyriešené problémy v hospodárstve Slovenska.  Z montovní zahraničných investorov sa exportuje a vykazujeme to ako “slovenský export”, ale slovenský priemysel sám nemá takmer žiadny vlastný finálny výrobok, tovar, ktorý by sa dobre na zahraničných trhoch predával a tržby z neho by plynuli slovenským majiteľom a daňami do štátneho rozpočtu SR. A potom máme stále deficitné zdravotníctvo, školstvo, atď…

Vlády “poriešili” nezamestnanosť tak, že popozývali zahraničných investorov, ktorí vraj “nám dávajú prácu”…nuž ale platia mizerne, oveľa menej ako na západ od našich hraníc a to sme si mysleli, že prijatím Eur ako meny sa vyrovnajú nielen ceny v obchodoch, ale aj príjmy, platy, dôchodky s Európou…

Roky pred vstupom, ale i po vstupe do EÚ sme si ničili poľnohospodársku výrobu, až natoľko, že dnes je (populárnym výrazom) “na kapačkách” a bez dotácií EÚ zaniká úplne… Česť výnimkám, ale takmer celý potravinársky priemysel, kedysi zásobujúci obce a mestá do 50 km vzdialenosti čerstvými tovarmi, je dnes “na kolenách” a ak vyrába, zas sú to zahraničné investície s  obmedzeným dopadom na spotrebu Slovenska. Ak sa pýtate prečo, koľko tu máme zahraničných obchodných sietí a ako dopadli a padajú malé slovenské siete obchodov ako bývalá “Kačka” a podobne? Už sa otvorene píše o potrebe zásobovať slovenský vidiek dennými základnými potravinami…a pekári práve oznamujú, že kľačia a asi kľaknú úplne…

A takto sa dá pokračovať odbor po odbore v slovenskom národnom hospodárstve…ak ešte vôbec nejaké existuje.

Už nestačí o tom všetkom písať, ani biť na poplach. Udiera dvanásta hodina a všimnime si, ako sa každá minimálna porucha napríklad i v potravinách okamžite prejaví v zásobovaní slovenských domácností…

(pretože niektorí – a aj ja tak hovorím, už tvrdíme, že sme v roku 2019 boli hospodárskou kolóniou Západu – máme pol milióna schopných pracovníkov vonku na prácach, nemáme vlastnú korunu ani ako ČR, takže neriadime vlastné hospodárstvo a takmer všetky kľúčové hospodárske podniky sú v rukách cudzích investorov…). 

Strácame, alebo už sme aj stratili – suverenitu?