Na doplnenie orientácie čitateľa vo veľmi komplexnej problematike podľa publikovanej tabuľky ohrození v časti predchádzajúcich blogov, sa v nasledujúcom texte pokúsim zrozumiteľne popísať unikátny koncept tzv. akceptovateľného rizika. Nasledujúca úvaha priamo súvisí s voľbami.
Všetky typy ohrození si vyžadujú spravidla oveľa vyššie zdroje ako sú dostupné zdroje spoločnosti. Limitované zdroje obmedzujú aj veľkosť a zloženie ozbrojených síl. Z tohto dôvodu čelia bezpečnostní plánovači trvalému problému prioritizácie vyčleňovania zdrojov a definovania, ktoré z ohrození už presahujú možnosti štátu. Tie ohrozenia, na ktorých riešenie nezostane v plánoch požadovaný potenciál, podľa autorov unikátneho a odvážneho konceptu predstavujú riziko, ktoré je štát nútený resp. ochotný akceptovať pri udržiavaní finančne dostupného a realistického bezpečnostného a obranného systému. Práve tento bezpečnostno-strategický koncept má byť jedným z pilierov budúcej bezpečnostnej stratégie. Nie hľadanie nepriateľov tam, kde nie sú.
Ako z nasledujúcich riadkov vyplynie, neexistuje a nikdy neexistoval žiadny dôvod na to, aby sme zvýšili výdavky na obranu na 2%HDP, teda na úroveň jadrových mocností. Nie pre potreby NATO. Ak by také navýšenie malo nastať, tak len v prepojení na obnovu povinnej civilnej služby a teba pre výlučné potreby zvýšenia obranyschopnosti Slovenska, na elimináciu nevyspytateľných nevojenských hrození.
Koncept akceptovaného rizika pre rôzne typy a kategórie ohrození bol dôležitou integrálnou súčasťou už pôvodnej „Vojenskej stratégie“ a je stále platný. Faktom je, že bezpečnostná problematika si vyžaduje hlbšie porozumenie a práve na ten účel už pár mesiacov publikujem seriál článkov a blogov. Verte, má to súvislosť s voľbami.
Na pochopenie najlepšie poslúžia prírodné katastrofy a nešťastia. Nikto nevie kde a kedy vypukne povedzme požiar. Hoci aj v domácnosti. Akceptovateľné riziko je logicky minimálne. Znamená to len toľko, že keď požiar vypukne, nemôžeme si dovoliť jeho ignorovanie, voľné rozširovanie. Preto sa už po stáročia v každej dedine formujú dobrovoľné hasičské zbory. Obce majú hasičské zbrojnice, disponujú aspoň akou takou technikou, hasiči robia nácviky, vedia kde je nádrž, osvojujú si a obnovujú návyky v používaní dispozičných prostriedkov. Ako sme videli v Prešove, vybavenosť technikou nereflektuje zmenu charakteru infraštruktúry, napríklad existenciu výškových budov a špecifické ohrozenia s nimi spojené. Pritom použitie hasičských zborov sa v mnohých obciach realizuje raz za dlhé desaťročia. Niekde sa neaktivizovali nikdy. Tieto ohrozenia majú pritom nízky vplyv na životné záujmy štátu, neohrozujú našu štátnosť. Štátnosť je ohrozená inou kategóriou nevojenských ohrození!!! A samozrejme štátnosť je ohrozená všetkými vojenskými ohrozeniami.
Vysoké akceptovateľné riziko (čiže nemožnosť perfektnej pripravenosti) pre vojenské ohrozenia, ktoré si vyžadujú mnohonárodné riešenie, je dokonca aj pre veľmoci možné iba za predpokladu členstva v organizácii kolektívnej bezpečnosti. Treba si ale uvedomiť, že také členstvo zároveň generuje autentické ohrozenia súvisiace so samotným členstvom v NATO. Dôvod? Pretože veľkí členovia si riešia svoju veľmocenskú a superveľmocenskú agendu bez ohľadu na spolky. Malí potom môžu byť vťahovaní do nechcených konfliktov. Malí nemajú už absolútne žiadny vplyv na rozhodovanie o použití fatálnych zbraní, ktoré môžu zlikvidovať civilizáciu ako takú. Verte, existujú šialenci aj hlupáci, ktorí veria, že použitie jadrových zbraní je morálne a môže priniesť vojnové „víťazstvo“.
Chceme vybudovať jadrové kryty pre 5,4 milióna obyvateľov? Aby po skončení jadrovej apokalypsy vyhladovaní a chorobami zdecimovaní preživší závideli tým šťastnejším: mŕtvym? Chceme vyhadzovať obrovské peniaze na státisíce zodolnených klasických krytov ako totalitný vládca Albánska? Alebo obíditeľnú Maginotovu líniu, prípadne iné modely našich pražských vzorov, ktoré boli zrušené podrazom spriatelených mocností, na ktoré sa vtedy českí vládcovia spoliehali? A pritom mať vysoké štátno-politické a vojensko-politické posty obsadené kolaborantmi, ktorí nenávidia vlastný štát a spochybňujú štátnosť samotnú? A ciele vojny (likvidáciu našej štátnosti) pre cudzie mocnosti splnia priamo „z tyla“. Volá sa to infiltrácia! Spôsobená voličskou naivitou! O tom to je! Prebuďme sa dámy a páni, spoluobčania! Nevyvolávam duchov, popisujem realitu!
V neposlednom rade nemožno obísť nevojenské ohrozenia všeobecného charakteru napríklad prírodné a ekologické katastrofy, klasický terorizmus alebo kriminálne vyčíňanie jednotlivcov, ktorým to prepne. Napríklad pilotovi Airbusu 319 v Alpách pred pár rokmi. Pričom nikto nevie odhadnúť, aké dôsledky má „humanizácia“ výberových procesov do civilného letectva v niektorých štátoch pod tlakom liberalizmu: každý má právo robiť čo chce, zdravotné problémy každého sú chránené! Tieto typy ohrození sa vyznačujú pomerne vysokou mierou pravdepodobnosti, pričom ich charakterizuje veľmi nízka miera predvídateľnosti.
Už vôbec nie je možné predvídať a reagovať na dôsledky devastačných prírodných katastrof. Náraz veľkého meteoritu, ktorý spôsobil vyhladenie dinosaurov vôbec nemá zmysel rozoberať. Po takej kataklizme jednoducho nebude existovať žiadny štát. Výbuch supersopky ako svojho času Krakatoa, 3400 rokov predtým Minojská erupcia na ostrove Santorín, alebo možný výbuch sopky Hekla, to je už iná báseň. Ak si niekto myslí, že zahraničné siete hypermarketov budú v prípade vyvolanej neúrody z ochladenia hľadieť prednostne na hladné žalúdky obyvateľov kolónií, tak by sa mal rýchlo zobudiť a voliť tých, ktorí chcú zabezpečiť a teda obnoviť potravinovú sebestačnosť v základných potravinách. To je o bezpečnosti!
Lenže je tu oblasť nevojenských ohrození, v ktorých by malo byť akceptovateľné riziko veľmi nízke. Už som ich v blogoch popísal. Ide o ovládnutie štátu piatymi kolónami, kolaborantmi a kverulantmi zvnútra!!! Za cudzie peniaze dosadených sabotérov a protištátnostných diverzantov pretlačených do najvyšších funkcií cestou veľmi podozrivých zdrojov. Aby potom páchali vlastizradu a úklady proti štátnosti žiadaním odovzdávania kompetencií a pilierov moci do cudzích rúk.
Prevenciu má v rukách volič. Najmä ten nahnevaný, frustrovaný, nezúčastňujúci sa na voľbách. Práve on môže svojou účasťou vo voľbách a voľbou možno neoptimálneho, ale vlasteneckého etatického, teda štátnosť podporujúceho menšieho možno zla zabrániť kolosálnemu zlu. So zámerom, aby sa ciele diverzno-sabotážnej vojny novodobých extrémistických liberálnych nacistov nedali zrealizovať. Aby sme si teda zachovali to najdôležitejšie: slobodu a suverenitu. Aby sa potom akceptovateľné riziko v tejto flagrantne ignorovanej kategórii nevojenských ohrození blížilo nule. Neignorujme fakt, že za posledných 6 rokov nedostal štátne vyznamenanie ani jeden jediný podporovateľ štátnosti a suverenity! Konal sa presný opak! Tým protištátne kruhy vysielajú jasný signál! Taký, ktorý Nemci prehliadli pred 90 rokmi za cenu neskorších masívnych ľudských, ekonomických, a politických obetí! Evidentne nemám na mysli ani Kotlebovcov, ani Vlasť, ani Slovenskú ligu, alebo SHO, PSN alebo Hlas ľudu. Ba ani SNS, pokiaľ aspoň priznajú hrubé pochybenia v obrane aj v školstve.
Presne o to ide. Presne tam má byť hlavný smer úsilia nás, normálnej drvivej väčšiny vo voľbách. Chápem, že výber je obmedzený a nezvládnutými kandidátkami aj nezvládanými kampaňami sa ešte zužuje. Ale rezignácia je tým najhorším riešením. Tak pre moju generáciu, ako aj pre naše deti a budúcnosť našich vnukov a vnučiek. A pre budúcnosť toho najcennejšieho, čo máme, čo si už roky nevieme ani dôstojne pripomínať: vlastnej štátnosti, suverenity, čiže národno-štátnej slobody.
.JPG)
.jpg)
