A určite ňou bola od samotného novembra 89. Ale zvlášť dnes ide Slovensku už skutočne o veľa, o samotné prežitie a fungovanie. Nie je možné s kľudným svedomím sledovať odchádzanie schopných mladých ľudí v čase nástupu prudkého demografického útlmu. Slovensko musí bojovať o každého schopného stredoškoláka. Dať mu perspektívu. A je jasné, že o peniaze ide až v prvom rade.
Pozrime sa na Slovensko očami dnešného stredoškoláka. Čo vidí? Čo sme doposiaľ za 27 rokov po odstránení totality dosiahli?
Vidí väčšinou, že nemá šancu zaobstarať si bývanie a založiť rodinu.
Vidí, že do nemocnice si treba nosiť toaletný papier.
Vidí, že jeho štát nedokáže fungovať bez zadlžovania – už je to vyše 43 miliárd eur.
Vidí, že aj iní rovesníci chcú zdúchnuť
Áno, teraz bol určitý boom, otvárali sa a rozširovali materské školy. Ale to čoskoro skončí, materské školy sa znova zmenšia. Keď nám z každého populačného ročníka po roku 1990 odišla povedzme štvrtina do zahraničia a demografický prepad bol v deväťdesiatych rokoch značný, neveští to nič dobré.
Samozrejme, nejde len o problém Slovenska, celá bývalá RVHP má tento problém. Kvôli chýbajúcemu strategickému mysleniu lídrov sú spoločnosti v štátoch bývalého východného bloku dnes v troskách.
.JPG "Marek")
.jpg)
