Sviatok troch kráľov! Oslava tých, ktorí si to vôbec nezaslúžia!

Zakrátko po Vianociach, ktoré sú oslavou narodenia Ježiša Krista, oslavujú kresťanské cirkvi sviatok troch kráľov. Traja králi, alebo aj mudrci z východu, poznali a pochopili, že na zemi, konkrétne v židovskom národe, sa má narodiť niekto Veľký. Že sa tam má narodiť Mesiáš, Spasiteľ sveta a Syn Boží.

Jeho pozemské zrodenie bolo doprevádzané nevšednou hviezdou. Traja králi – traja mudrci, hviezdu sledovali, a ona ich priviedla k dieťaťu v Betleheme. Poklonili sa mu a k jeho nohám zložili svoje kráľovské dary.

A potom odišli. Ale práve skutočnosť, že odišli, bola fatálnym zlyhaním! Bolo to absolútne nepochopenie ich úlohy vo vzťahu k Božiemu dieťaťu, pretože Zhora, z Výšin bol Ježišov život naplánovaný v mnohých veciach úplne inak, než sa potom v skutočnosti stalo. A stalo sa tak preto, lebo tí, ktorí ho mali na zemi ochraňovať a pomáhať mu, nesplnili svoju úlohu a nechali ho napospas osudu.

Traja králi sa ešte pred svojim pozemským zrodením zaviazali, že budú na zemi všemožne pomáhať Synovi Stvoriteľa a uľahčovať mu jeho pozemský údel. A aby mohli pomáhať naozaj efektívne, narodili sa riadením osudu ako pozemskí králi.

Lebo Stvoriteľ mal pre svojho Syna pripravenú cestu veľkosti a slávy, a nie cestu bolesti a utrpenia. A rozhodujúci podiel na tom, aby sa plány Stvoriteľa naplnili, mali mať práve traja králi, pretože absolútne všetko, čo na zemi vlastnili, im bolo darované len preto, aby tým zaštítili Ježiša Krista. Aby ho po celý jeho život doprevádzala ich ochrana. Aby pred ľudí nepredstúpil len v moci Ducha, ale aj v ochrane pozemskej kráľovskej moci.

Traja králi boli traja preto, lebo už mnohokrát v minulosti sa stalo, že bytosti, prichádzajúce na zem s určitým dôležitým poslaním, neodolali rôznym nástrahám a pokušeniam hmotnosti a zlyhali. Ukážkovým príkladom je zlyhanie archanjela Lucifera.

V prípade troch kráľov bola teda Zhora predpokladaná aj možnosť ich pochybenia. Práve preto boli až traja. Predpokladalo sa totiž, že ak by zlyhal jeden, svojim bohatstvom a mocou zaštítia Ježiša dvaja. A ak by zlyhali hoci aj dvaja, ešte vždy zostával jeden. Ale žiaľ, oni sklamali všetci traja a Syn Stvoriteľa zostal bez ich ochrany.

Keď potom Ježiš stál pred židovskou veľradou, aby ho odsúdila k trestu smrti na kríži, riekol: „Keby bolo moje kráľovstvo z tohto sveta, pluky anjelov by sa postavili proti tomu, aby som bol vydaný do rúk židom. Ale moje kráľovstvo nie je z tohto sveta.“

A práve preto, že jeho kráľovstvo nebolo z tohto sveta a preto ho nemohli ochrániť pluky anjelov, mal mať tu na zemi ochranu troch kráľov. A keby ju bol mal tak, ako bolo plánované, všetko by bývalo inak!

Ako?

V prvom rade je treba zdôrazniť, že všetky vyššie uvedené skutočnosti popierajú mylnú a nesprávnu domnienku, že Pán Ježiš prišiel na zem preto, aby zomrel na kríži a svojou smrťou nás spasil. K jeho ukrižovaniu však vôbec nemuselo dôjsť, keby tak fatálne nezlyhal ľudský faktor.

Kristus mal pôsobiť na zemi ako kráľ v duchovnom slova zmysle, a mal byť podporovaný pozemskou mocou troch kráľov. Prišiel, aby ľuďom ukázal cestu k ríši Ducha, ktorú oni stratili, pretože plynutím stáročí vložili do Mojžišovho učenia, ukazujúceho cestu k bránam kráľovstva nebeského, mnoho vlastných názorov a pokrivení. Cesta k ríši Ducha bola zahmlená a stratená, a civilizácia našej planéty smerovala do záhuby. A keď ani úsilie mnohých prorokov nedokázalo zmeniť nesprávne smerovanie, musel prísť samotný Syn Stvoriteľa, aby nám ukázal stratenú cestu do večnej nádhery kráľovstva nebeského.

A Ježiš nám vo svojom učení skutočne ukázal, ako máme správne myslieť, hovoriť a jednať tak, aby sme naše bytie nasmerovali na cestu ku kráľovstvu nebeskému. Ukázal nám, čo treba robiť a akými sa máme stať, aby sme mohli byť spasení. Spása totiž spočíva jedine v Ježišovom Slove, ktoré nám k nej ukazuje cestu. Kto sa podľa Pánovho Slova riadi, bude spasený. Kto sa ale jeho Slovom neriadi, nebude spasený.

Kráľovská moc Ducha bola z osobnosti Ježiša Krista tak zjavná, že pri jeho príchode do Jeruzalema ho židovský ľud aj skutočne vítal ako kráľa, prejavujúc mu kráľovské pocty.

Ale to už v pozadí číhala zrada! Avšak táto zrada sa mohla uhniezdiť a plne rozvinúť do svojej zákernej konečnej podoby len preto, lebo temnotou boli vnímané slabé miesta a zraniteľnosť. Keby však za Kristom od samého začiatku a nepretržite stála ochrana troch kráľov, alebo v najhoršom prípade aspoň jedného z nich, všetko by bolo iné.

Lebo ako už raz bolo spomenuté, Stvoriteľ mal pre svojho Syna pripravenú cestu moci, veľkosti a slávy, pretože spása, ktorú ľudstvu prinášal, spočívala jedine v jeho Slove. Spása spočíva jedine v poznaní, pochopení a dodržiavaní Slova Božieho, predstavujúceho cestu k Výšinám. Kristus spasil svet svojim Slovom! Kvôli spáse preto nemusel vôbec zomierať!

Ježiš sa mal stať duchovným vodcom Izraela a Izrael mal pod jeho vedením začať pozemsky uskutočňovať Slovo Božie. A požehnanie Hospodina by potom zahrnulo židovský národ takými milosťami, že by ako slnko zažiaril medzi všetkými národmi, ktoré by ho s nadšením nasledovali. Tak na zemi mohol a mal vzniknúť odraz kráľovstva nebeského pod vedením Spasiteľa.

K Ježišovej tragickej smrti, ktorá nebola vôbec zámerom jeho nebeského Otca, došlo len na základe zlyhania troch kráľov, ale aj ďalších ľudí. A nakoniec i na základe fatálneho a nepochopiteľného zlyhania celého židovského národa.

Bolo totiž zvykom, že ľud mal možnosť pred veľkonočnými sviatkami oslobodiť jedného z dvoch odsúdencov na smrť. Keď vyviedli von zbičovaného Ježiša a Pilát, zohľadňujúc tento zvyk sa spýtal, či ho má oslobodiť, ľudia, ktorí pred pár dňami vítali Krista ako kráľa, si z nepochopiteľných dôvodov želali oslobodiť zlodeja a vraha Barnabáša. Bolo to obrovské zlyhanie, pretože ak by si vybrali Ježiša, i Pilát, i veľlkňaz Kaifáš s celou veľradou by museli jeho rozhodnutie rešpektovať.

A tak, po celej sérii nepochopiteľných ľudských zlyhaní, bol Ježiš pribitý na kríž. A ešte navyše bola jeho zločinná smrť prehlásená za zámer jeho nebeského Otca a za zmiernu obetu, vykonanú pre spásu ľudstva.

To je však lož! Ľudstvo nebolo spasené Ježišovou smrťou! V tomto surovom zločine voči Synovi Najvyššieho v žiadnom prípade spása nespočíva!

Spása spočíva jedine v Božom Slove, ktoré nám Ježiš priniesol! Spása spočíva jedine v tom, že ľudia prijímajú Slovo Kristovo, že sa ho snažia správne chápať a že sa usilujú v súlade s ním žiť a dokonca aj myslieť.

Kto takto činí, zaručene dôjde k spáse! Zaručene dôjde k pozemskému šťastiu, mieru a po smrti k zlatým bránam večného kráľovstva nebeského.

Pre toho, kto však Slovo Krista neprijíma, nesnaží sa ho správne chápať a nesnaží sa v súlade s ním myslieť a žiť, pre toho žiadnej inej spásy niet.

Takáto je pravda o troch kráľoch, o poslaní Ježiša Krista a jeho smrti na kríži, i o tom, v čom naozaj spočíva spása.