Z pohľadu Petra Kohúta je súčasná veda v kríze

Peter Kohút má ako vedec, človek a občan veľmi široký záber záujmu. Domnieva sa, že súčasná veda je v kríze, čo zvyčajne jedno odborový vedec, špecialista, nepostrehne (posúďte, z jeho osobného profilu blogera):
„Mojou záľubou okrem kybernetiky, z ktorej mám kandidatúru vied, je teoretická fyziky a filozofia. Objav dialektického princípu jednoty bytia mi umožnil položiť nové základy kozmológie a časticovej fyziky. V poslednom čase zameriavam svoju pozornosť aj na štúdium podstaty vedomia. Publikujem hlavne v zahraničí, moje vedecké a filozofické články je možné nájsť napr. zadaním kľúčových slov: Peter Kohut Universe. Zaujímam sa aj o spoločenský vývoj hlavne z pohľadu jeho dialektiky a skúmam mechanizmy determinujúce civilizačné smerovanie. K mojim mnohým ďalším záľubám patrí hlavne klasická hudba a spev.“
Archív článkov autora Peter Kohút:
https://blog.hlavnespravy.sk/author/peko/
Pre svoj článok vyberám tento jeho článok ako zdroj:
https://blog.hlavnespravy.sk/1513/sucasna-kriza-vedy-a-vychodiska-z-nej/
Na otázku, prečo si je vedomé bytie vedomé samého seba, schopné vlastnej sebareflexie a sebaurčenia (ja, jástvo), nemajú odpoveď teoretická fyzika ani chémia samé o sebe. Otázku rozširujem na kybernetickú entitu, prečo nie je a nebude môcť byť počítač vedomým a sebauvedomujúcim sa autonómnym bytím, ale iba vopred naprogramovaným alebo preprogramovaným robotom len pre vybrané činnosti a účel (na gombík). Trebárs vie hrať v šachy a vyhrávať.
Esenciálnu podstatu života oživenej mŕtvej hmoty nevysvetľuje, nedefinuje a nemá na ňu vzorec ani fyzika ani chémia. A zrejme za daných okolností oddelenia prírodných od spoločenských vied mať ani nebude.
Peter Kohút zrejme volá po celostnom a holistickom prístupe k vede a výskumu pretože zistil, že prírodné a spoločenské vedy pracujú na spoločnom predmete oddelene. Ak je predmetom vedy človek (ľudská bytosť ako fenomén) vyžaduje sa syntetický a synkretický vzťah prírodných a spoločenských vied v ich jednote, ktorého dobrým efektom môže byť synergizmus, ako (príklad) spojený účinok dvoch síl (liečba dvoma druhmi liekov) je väčší než súčet ich jednotlivých účinkov…
Antropológia je charakterizovaná a definovaná ako súbor vied o človeku (antropos je človek, logos je slovo).
Objektívna antropológia by fenomén ľudskej bytosti mala skúmať naprieč prírodnými aj spoločenskými vedami, oslobodená od filozofie, ideológií a politík.
Vedecký materializmus a „tiež vedecký“ ateizmus z antropológie vytláča tretí, duchovný rozmer ľudských bytostí, ktorý ich robí ľudskými bytosťami. Rozlišuje len dva ľudské rozmery – telesný (hmotný) a duševný (nehmotný). Existenciu duchovnej zložky spája s náboženstvom „ako ópiom ľudstva“. Tá ale preniká telom aj dušou a umožňuje ľudským bytostiam komunikovať s Univerzom. Duchovný rozmer ľudských bytostí nemá väzbu len na náboženstvo. Zakladá všeobecnú ľudskú spiritualitu.
Vo vede je treba postaviť aj hrádzu scestnému tvrdeniu prvotnosti hmoty nad duchom. Hardvér všetkých živých bytostí je oživený dušou s jej vlastnosťami a k softvéru ľudských bytostí bola pridaná aplikácia navyše, ktorou disponujú len ľudské bytosti – aktívna duchovná zložka. Ďalej rozvediem viac…
Dá sa konštatovať zahltenie spoločnosti filozofiami, ideológiami a kadejakým, pre ľudské tvorivé a kreatívne myslenie zbytočným, škodlivým a špekulatívnym teoretickým balastom a smogom. A z neho plynúcu nadbytočnosť a neurčitosť informácií v metodológii vied a vedných odborov striedaním stavov redundancie a entropie (určitosti a neurčitosti). Ich dialektika je jednoduchšia, ako sa zdá…
https://blog.hlavnespravy.sk/1513/sucasna-kriza-vedy-a-vychodiska-z-nej/
Peter Kohút vidí krízu vedy v pozitivistickej metodológii vied: „…základný princíp jednoty bytia nebol doteraz objavený,…“. Autor vo svojom článku uvádza, že ho pozná… 
Pozitivizmus v právnej vede Dá sa očakávať, že ústavný súd pri posudzovaní Kováčových milostí a Mečiarových amnestií vo svojom náleze odmietne prirodzené právo (etický a ľudsko-právny rozmer práva) v opore o pozitívne právo, nie o základné ľudské práva. Princíp právnej istoty a zákazu retroaktivity tak vyhlásením ústavného zákona o zrušení týchto právnych aktov ostane v konflikte s etikou práva a ľudskými právami. Judikát ústavného súdu neodstráni rozpor a konflikt základné ľudské práva verzus pozitívne právo, ak je takéto právo v rozpore s ľudskými právami a prirodzeným právom, ale ho potvrdí imperatívom právnej istoty a zákazu retroaktivity práva. Zrejme aj v opore o existujúcu podobnú judikatúru ESĽP vo veci.
Vedľajší produkt (vízia): Spoločnosť smeruje k „pozitívnej“ totalite, ktorá je (paradoxon) v súlade s legitímnou vôľou ľudu, prenesenou na ním volené orgány štátnej moci s legitimizáciou a právneho pozitivizmu súdnej (štátnej) moci.
Pokračovanie v rozvinutí témy: Princíp jednoty hmotného a nehmotného (telesného a duchovného) bytia zakladá jednotu a homeostázu (rovnováhu) ľudských bytostí v ich telesnom (hmotnom) duševnom  a duchovnom (nehmotnom) rozmere s vesmírnym Univerzom.
Prírodné a spoločenské vedy disponujú odlišnou metodológiou a semiotikou (pojmo slovný aparát a výbava s príslušenstvom) podľa predmetu skúmania daného vedného odboru.
Riešenie existuje v zblížení sa prírodných so spoločenskými vedami a odstránení umelého konfliktu a “nezmieriteľného” antagonizmu medzi vedou a vierou.
Antagonizmus veda verzus viera je umelý a škodí poznaniu podstaty a pôvodu sveta v jeho hmotnom (mŕtvom) aj duchovnom (oživujúcom) rozmere v rámci existencie entít a fenoménov hmota-energia- priestor-čas a aj na základe zákona o zachovaní hmoty a energie a reverzibility hmoty na energiu a energie na hmotu v priestore a čase.
Oberá a ochudobňuje svetskú vedu o jej spirituálny rozmer, čím ju odľudšťuje a redukuje na pozitívny matematický, fyzikálny a chemický vzorec, ako exaktný dôkaz vedeckej pravdy bez imaginácie, predstavivosti a fantázie, ktoré zakladajú kreativitu a tvorivosť v myslení a praxi.
Albert Einstein neveril v osobného Boha, ale systém a poriadok Vesmíru. Jeho teória relativity poprela agnosticizmus a potvrdila, že Univerzum je poznateľné a aj to, že veda a viera sa vzájomne nevylučujú. Produkty vedy sa raz kdesi stretnú ako dve súbežné priamky (rovnobežky), kdesi v nekonečne…
Gregor Mendel bol kresťanský veriaci v trojjediného osobného boha.
Charles Darwin pôvodne študoval anglikánsku teológiu, vieru v boha opustil pod vplyvom osobných okolností, ku koncu života tvrdil, že nie je ateista ale „len“ agnostik. príznačné pre jeho „vedecké“ výsledky.
Keby Darwin vedel, čo v Brne vyvádza Mendel, evolučná teória by mala iné parametre a výstupy.
Život je vlastnosť kýmsi, čímsi oživenej mŕtvej hmoty. Veda o živej hmote a živote nepodáva vysvetlenie jeho esenciálnej podstaty a pôvodu. Iba ju pozitivisticky popisuje.
Veda sa potrebuje dopátrať poznatkov, ktoré ju urobia spôsobilou artikulovať špeciálnu a všeobecnú definíciu, pôvod a prvého hýbateľa, tvorcu, a kreátora všetkých  foriem a druhov (prejavov) života. Tie ostávajú viac-menej v popisnej rovine (ale popísalo sa toho na mraky): https://sk.wikipedia.org/wiki/%C5%BDivot
Problém a na ňom participujúci komplex vedných odborov je vedomie živej hmoty a ľudské vedomie. Definícií je veľa, pridávam vlastnú, ktorá si svojou jednoduchosťou nenárokuje vôbec na nič:
Ľudské vedomie je aktívnou a vedomou (uvedomelou) sebareflexiou živej ľudskej hmoty.
https://sk.wikipedia.org/wiki/Vedomie
Mŕtva, živá (oživená) hmota a jej podoby a prejavy sú predmetom prírodných a spoločenských vied. Vyžadujú si každá osobitné metodológie, v závislosti na ich predmete.
Monizmus a dualizmus vo filozofii a vede je nefunkčný produkt, záťaž, ktorú treba odmietnuť a zahodiť ako anachronizmus. Vráža klin do objektívneho a objektivizovaného skúmania hmotnej a nehmotnej súčasti ontológie Univerza. Vytráca sa z neho jedinečnosť a výnimočnosť fenoménu ľudských bytostí, ako vrcholu poznanej živej pozemskej hmoty a inteligencie, spôsobilých seba reflexie a výskumu Univerza, ktorého sú súčasťou.
Určitými formami vedomia disponujú všetky živé organizmy podľa svojho druhu, obmedzení a mohutností (genotyp, fenotyp) na ich úrovni (hardvér, softvér).
Ľudské vedomie je stav najdokonalejšej pozemskej formy živej hmoty. Vieme popísať jeho kvality a mohutnosti ako aktívne, seba uvedomujúce sa vedomé a uvedomelé bytie ako sebapotvrdenie ja, jástvo. Má racionálnu aj iracionálnu zložku, za štandardných ako stav, nazývaný ako normalita, v jednote s rozumom ale aj nad ním (odchýlka od normy, iracionalita). Poznámka – normalita je definovaná veľmi všeobecne, ľudská normalita vôbec. Pokúsila sa o to v kolektíve Eva Syřišťová:
https://www.databazeknih.cz/knihy/normalita-osobnosti-101886
Nepriamo šlo aj o reakciu na iniciatívy neomarxistov 60-tych rokov minulého storočia a ich pokusy redefinovať pojem normalita (false flag – neodarwinisti, nová ľavica, Frankfurstká škola).
Ľudská spiritualita (duchovnosť, duchovná zložka) je pridanou vlastnosťou osobnej psychologickej výbavy len a výlučne (!) ľudských bytostí. Má racionalizovaný nad racionálny (iracionálny) charakter. Je vnútorne reflektovaná rozumovou aj citovou zložkou psychológie ľudských bytostí, ktoré ju týmito schopnosťami a spôsobilosťami oddeľujú z prostredia nižších živých bytostí a druhov. Vegetatívna zložka prevažne nižších živočíšnych druhov sa riadi pudmi a inštinktmi, u vyšších k nej pribúda racionálna a emočná, u cicavcov a ľudí aj citová a spirituálna zložka ako existenciálna nadstavba existenčnej vrstvy ontológie ľudských bytostí…
Ľudské bytosti disponujú prvou a druhou signálnou sústavou a širokou škálou emócií, citov a afektov. Pudy a inštinkty sú už len pozadím, ako ochranný a obranný atavizmus po živočíšnych predkoch (stopy v genetickej výbave) a patrí tam aj prirodzený a úplne zdravý a normálny strach z neznámeho, nepoznaného, exotického, ktorý sa pokúšajú z myslenia ľudí a občanov EÚ márne a násilne vytesniť sociálni “inžinieri” scestní a bludárski evolucionisti a multikulturalisti. Ich exorcistickým zaklínadlom sú nálepky odvodené od pojmu xenofóbia (“ste rasisti, antisemiti, nacisti, xebnofóbi, islamofóbi, homofóbi!). To sú vymyslené produkty naomarxistov a ultra ľavicových neofašistov, zaliečavo sa vydávajúcich za liberálov a slobodomilovných a mieromilovných pseudo demokratov…
Fyziológia vedomých, nevedomých a podvedomých životných prejavov a psychických procesov, prebiehajúcich v akejkoľvek živej hmote, je chemicky a biologicky úplne rovnaká pre všetky úrovne živej hmoty, od jednoduchej a primitívnej bunky až k najzložitejšiemu a najúžasnejšiemu (zázrak!) orgánu v známom a poznateľnom vesmíre – ľudskému mozgu.
Duchom (tretí ľudský rozmer) disponujú  len ľudské bytosti. Ním sa ľudský druh v jeho genotype a fenotype líši od nižších živých organizmov a druhov. Úžasnosť až zázračnosť týchto vecí a javov „medzi nebom a Zemou“ sa ťažko skúma a definuje len exaktnou a len svetskou vedou, ktorá má svoje hranice a limity.
Veda v Cerne hľadá počiatok vecí Univerza. Rozbíja atóm na stále menšie súčasti, ktoré vystreľuje proti sebe, tie sa štiepia na ešte menšie častice, až sa stráca podstata a reálny výsledok – nič. Matematicko-fyzikálne si čosi spočíta (hypotéza) a potom to hľadá, nachádza, dokazuje a overuje… (a jasá nad svojou úžasnosťou…).
Veda nevie, čo bolo pred Veľkým Treskom (kľúčová otázka). Nedozvie sa. Boh si ľudí za svoj chrbát a vedcov do svojho „súkromia“ nepustí. Ľudstvu ale dal slobodnú vôľu bádať, skúmať, dal im „hračku“ ako „ním“ limitovanú vedu, výskum a rozvoj technológií pre jeho úžitok. Sloboda bádania a vedy má ale svoje hranice, za ktoré ľudstvo láka Satan, lebo: „Budete ako Boh.” (Genesis).
Výdobytky vedy, výskumu a technológií ale nie sú v žiadnom rozpore so svetskou ani kresťanskou etikou. V rozpore s nimi je ich zneužívanie.
Zvieratá a nižšie živočíšne druhy disponujú telom a telo oživujúcou dušou (néfeš) podľa svojich úrovní od najjednoduchších k najzložitejším…
Ontológia ľudských bytostí má existenčný a existenciálny rozmer, ktorý má tvoriť a dotvárať vzájomnú konštitčnú jednotu.
Existenčný znamená byť, existovať (vegetatívna úroveň s prevahou hmotných potrieb a záujmov).
Existenciálny znamená myslieť, cítiť, prežívať (nadstavba vegetatívnej úrovne plus čosi navyše).
Ľudské telo (hardvér) je púzdro ľudskej duše (oživené telo ako softvér, duša) a ľudská duša (psýché) je púzdrom ľudského ducha (to „navyše“).
Hmota, duša, duch tvoria triádu v rámci hmotnej a nehmotnej ontológie života ľudských bytostí.
Medzi dušou a duchom prebieha proces auto semiotizácie ľudskej bytosti ako jej vedomé a sebauvedomujúce bytie, ktorým sa ľudské bytosti vnímajú, prežívajú a označujú ako „ja som, som ten, ktorý som“ (individuácia a individualizácia v sociálnom prostredí spoločnosti a v sociálnej komunikácii). Viac o tom pojem ego ako jástvo v diele žiaka S Freuda C. G. Junga (nie scestná psychoanalýza ale hlbinná psychológia).
Logika (všeobecná aj vedecká) je odvodená od logos (slovo, jazyk, reč a vzťah langue (systém jazyka) a parole (prehovor, komunikát).
Evolucionistickí materialisti (marxizmus a neomarxizmus) tvrdia, že ľudský jazyk a reč sú súbežným produktom evolúcie ľudstva.
Sväté Písmo: „Na počiatku bolo Slovo, to bolo u Boha a Boh bol to Slovo a bez neho nepovstalo nič, čo povstalo“. Podľa Biblie a Nového zákona bolo slovo na počiatku (je priebežne) a bude aj na konci.
Dialektický materializmus, marxisti a neomarxisti, vo vesmírnu ničotu veriaci ateisti z vied o človeku vylúčili Boha, tvrdia, že ľudia v neho veria, ak nevedia, kam z konopí… (blbosť). Viera je čosi navyše, čo ateisti nemajú. Pridaná hodnota. Tvrdenie ateistických vedcov je “vedecký” pozitivizmus.
Podľa ateistov viera a náboženstvo vo vede nemajú čo hľadať, a jediná pravá exaktná veda je výlučne materialistická veda. Pozitivizmus na entú. Od Comteho až po Poppera.
Na rozdiel od materialistov a ateistov, ani samotné Písmo (plus veriaci vedci) nevylučujú a neodmietajú evolúciu, nie sú s ňou v nezmieriteľnom konflikte.
Majú ale veľa dobrých dôvodov pre jej spochybnenie ako komplexnej a dokonalej teórie o vzniku a života a živočíšnych druhov od najjednoduchších k zložitejším, až k samotnému človeku, na základe prirodzeného výberu. Neo a post darwinizmus je produkt neomarxizmu.
V laboratórnom prostredí (prapolievka) sa nepodarilo vytvoriť žiadnu nukleovú kyselinu, ale len 20 bežných aminokyselín a čosi ako adenín, čo je jedna zo štyroch zložiek genetického kódu (adenín guanín, cytozín, uracyl) čím sa Miller-Ulreyov experiment z r. 1952 a zistením jeho výsledkov v r. 2007 skončil. Bodka.
https://cs.wikipedia.org/wiki/Miller%C5%AFv-Urey%C5%AFv_experiment
Žiadna, prírodná (biologická) ani spoločenská veda ale nepodala esenciálne vysvetlenie pôvodu genetického kódu, objavila ale genetiku a významne s ňou pracuje…
Evolučná teória v spolupráci s Mendelom by bola bližšie k pravde. A ak by obsahovala aj vzťah paradigma (genotyp, fenotyp) a syntagma (taxonómia druhov) bola by mohla byť objektívne akceptovaná ako komplexná a úplná.
Spor vo vnútri kresťanstva; ariáni verzus katolíci o Trojicu: Je Boh jednotou troch božských osôb (Boh Otec, Boh Syn a Duch svätý)? Je (bol) Ježiš Boh alebo „len“ človek? Ariánsky spor bol ukončený nicejským vyznaním viery a prijatím katolíckej teologickej doktríny o jednote troch osôb jediného Boha v r. 325
Grafické znázornenie:

Podobnosť s Ogden-Richardsovým sémantickým trojuholníkom referencie vo vzťahu k výroku úvodu Jánovho evanjelia je zjavná a zrejmá. ORT je produkt svetskej vedy, nie teológie.
Na počiatku bol prejav božej vôle, prezentovaný slovom: „Som ten, ktorý som a pôsobím, že sa stane.“  Toto sa stalo pred Veľkým Treskom. Stvorenie pokračuje.
Vo výroku je použitý nedokonavý vid, čo znamená, že jazyk a reč existovali už dávno pred vznikom ľudstva v mysli Boha bez začiatku a konca, pričom proces božieho stvorenia prostredníctvom večne živého Slova a Ducha svätého nepretržite pokračuje.
Účelom jazyka a reči je praktický proces semiózy ako základ ľudskej verbálnej a neverbálnej komunikácie (funkčné aj pre ostatné živočíšstvo podľa druhov).
Sémiotika je veda o znakoch a znakových systémoch.
Lingvistika je veda o jazyku a reči a verbálnej a neverbálnej komunikácii.
Langue (franc.) je systém jazyka (sémantika, pragmatika, syntax), parole (franc.) je verbálny a neverbálny prehovor, komunikát (F. de Saussure).
Účelom jazyka a reči je aj prejav osobnej vôle tej živej hmoty, ktorá disponuje jazykom a rečou.
Základom semiózy (proces označovania) je Ogden-Richardsov sémantický trojuholník referencie, ktorý tvorí znak a jeho telo (signifié, označujúce) signifiant (označované) ako význam znaku, a denotát (to, čo sa za znakom skrýva).
https://cs.wikipedia.org/wiki/Ferdinand_de_Saussure
Sémantický trojuholník je model znázorňujúci základné vzťahy medzi objektívnou realitou, myšlienkovou oblasťou a jazykovou oblasťou. Jeho pôvodcom je filozof Gottlob Frege, v jazykovede ho uplatnili C. K. Ogden a I. A. Richards.
https://www.google.sk/search?q=Ogden-Richards&tbm=isch&tbo=u&source=univ&sa=X&ved=0ahUKEwiU_oTT2orUAhVNrRQKHTsjD1YQsAQINA&biw=1280&bih=616
Ide vedeckú triádu, alebo trojicu (trojuholník), vo vnútri ktorého prebieha semiotická interferencia ako produkt svetskej vedy z oblasti spoločenských vied.
Je podoba Slova v jednote s Trojicou náhodná a pre vedu indiferentná?
Poznáme aj biblický obraz Babylona a príčin a dôsledkov svetového zmätenia jazykov (veža, rozptýlenie Babylončanov do sveta, biblický obraz vzniku národov a jazykov).
Sorry, ťahá ma to odkiaľsi – kamsi: Babylonské zmätenie jazykov pokračuje a mohutnie. Angličtina ako hlavný svetový jazyk a globalizácia aj vo vede, znova pod jedinou vládou Globálneho Prediktora a Nového svetového poriadku, je recidívou Babylona. Budova EP v Štrasburgu je architektonickou ponáškou na nedokončenú babylonskú vežu…
Príbeh pokračuje…

Ale vráťme sa k pozitivizmu vo vede – odstráňme ho. Ako a prečo, uvádzam na začiatku a v jadre článku.
Len v myslenej predstave ako hypotéza: Vo svojej „špajzi“ a vlastnej hlave môžem prísť aj na to, na čo neprišli v Cerne… 🙂
P.S. Treba prestať „lynčovať“ Petra Kohúta (odkaz pre diskutéra “Juncker ma chce zlikvidovať”). A začať myslieť komplexne.
Namiesto pozitivizmu by snáď nezaškodilo viac fenomenológie a celostného holistického prístupu a vhľadu.
Osobná sebakritika autora tohto článku: Mám bližšie k spoločenským, než prírodným vedám, v matematike, fyzike a chémii som tupý a dutý ako negramotná plastová trupka. 🙂
Aj preto sa k predmetu skúmania Ing. Petra Kohúta, CSc. priamo nevyjadrujem, ale jeho posolstvám ako-tak rozumiem a čosi navyše, ako pridanú hodnotu „šípim“…
Autor článku: Juraj Režo