Z neschopného poručíka sa raz nestane schopný generál. Staňme sa svorkou múdrych vlkov, vedených najmúdrejšími vlkmi.

Volebná kampaň je v plnom prúde. Ani sme si to nemuseli všimnúť. Z bilboardov nám už dlhé mesiace trčia rovnaké ksichty tých, ktorým to mal kto väčšinou z cudzích zdrojov zaplatiť. Rovnako po otvorení alebo zapnutí ktoréhokoľvek tzv. mienkotvorného média sa na nás vyrúti z prvej strany a na najvyššom mieste buď narkoman, alebo zradca, kolaborant s cudzou mocou, alebo daňový podvodník a pozemkový kšeftár. Prípadne občas náš “láskavý” premiér. No a najčastejšie jedna z údajne najsilnejších žien sveta vo funkcii jedného z najslabších prezidentských úradov sveta.

Zvyknem povedať “meno mu darujem”. Nacisti totiž potrebujú, aby ksichty ich exponentov boli všade vidieť, aby frekvencia ich mien v médiách bola vysoká, aby sa zafixovali. Aby sa stali pre jedných pojmom, pre iných predmetom “rešpektu”, v skutočnosti strachu. Uchádzajú sa o funkcie bačov a valachov občanov, s ktorými liberalizmus tradične nakladá ako s ovcami. Ak ovce nevedia o inom salašníckom tíme, uveria tomu, že nemajú inú možnosť a pred vlkom ich ochráni len ten bača s valachmi, o ktorom vedia.

Ovce nemajú a nesmú vedieť, že existujú možno aj lepšie bačovské tímy, vzdelanejšie, múdrejšie, skúsenejšie vo vypekaní s vlkmi. Úlohou múdrych adeptov na bačov a valachov z radov tradicionalistov je ovciam ukázať práve to, že existujú. Že ten bačovský tím, ktorému veria, dáva v skutočnosti vlkom úplatky vo forme občasných “nutných strát” z radov oviec. Vlci zostávajú, liberálni bačovia sa tvária, že inak to nie je možné, len s tými obeťami.

Dobrý tradicionalistický bačovský tím vlkov donúti, aby si išli hľadať korisť inde. Máme z čoho vyberať. Dnes sú už súdnym rozhodnutím očistení aj tí, ktorých po dlhé roky nositelia tej najhoršej odrody fašizmu – proti-štátnostného nacizmu, označovali za fašistov. Chcem, aby sa všetky tradicionalistické strany dostali do parlamentu. Aj sám pomáham jednej z nich, ktorá má meno inšpirované možno úspešným talianskym náprotivkom, ale ktorá zatiaľ nebola zachytená veľkou časťou voličov. Prečo ich? Lebo si osvojili mnou pripravené programové tézy v oblastiach mojej expertízy. A na to treba nadhľad aj odvahu. Nepredložil som nič populistické a páčivé. Predložil som to, čo je potrebné a nutné. Pre našu vlasť.

V skutočnosti drvivá väčšina z nás nemusia byť ovcami. Môžeme byť pestrým zoskupením zvieracej ríše, prírody, ktorej sme súčasťou. Ktorú charakterizuje rovnováha, vyváženosť, komplementárnosť. Jedine pri voľbe liberalizmu a liberálov nás budú zastupovať skutočné ovce. Preto ovce, lebo práve oni majú svojich bačov a valachov. V cudzine. Neviditeľných bačov a valachov. Tí im sľúbili privilégiá za to, že ovládajú ovčie stádo v provinciách. Takže pri voľbe liberálov volíte cudzích bačov. Ich poslanci budú iba ovcami.

V armáde existuje poznatok, že z neschopného poručíka sa raz nestane schopný kapitán. Z neosvieteného a ešte aj chovného vešiaka na plukovnícku uniformu sa povýšením, teda rozhodnutím vlády a vymenovaním prezidentom nestane osvietený generál. Bude len rovnakým chovným a neosvieteným, neraz nevlasteneckým a oportunistickým generálom, akým bol neosvieteným a oportunistickým poručíkom, kapitánom, majorom, podplukovníkom, aj plukovníkom.

Ani z neschopného alebo nepripraveného, životom nevybitého radového občana sa voľbou nestane politik, ani najmúdrejší zákonodarca. Videli sme ministrov aj štátnych tajomníkov vo veku, kedy ešte potrebovali nasávať. Určite nemali čo odovzdávať. Alebo ak mali vek, nemali žiadnu pripravenosť. A kde nič nie je, tam ani smrť neberie. Ale navrhovali ich vždy designovaní premiéri. Oni preto nesú plnú zodpovednosť spolu so stranami. Aj naši bývalí “láskaví” premiéri.

Skutočného generála robí predovšetkým hlboké vlastenectvo a schopnosť vidieť za roh, ďaleko dopredu. Schopnosť dokopať podriadených aj „suveréna“ do zlepšení, ktorých sa neraz boja, ktorým možno prirodzene neveria. Generálmi svojich rezortov sú ministri, štátni tajomníci a generálni riaditelia. Mojim vojenským vzorom je iný Slovák, náš rodák, skutočný generál – Maršal Andrej Hadík. Po ňom som navrhol nazvať školu s názvom Národná akadémia obrany (a poslanci to našťastie schválili), ktorá mala produkovať aj budúcich vlasteneckých generálov, ale začať sa vždy musí od budúcich poručíkov. Škola, ktorá nemala vychovávať bábovky (v Anglicku ich volajú „snehové vločky“), ale odvážnych, všestranne vyvážených, neintrigánskych a odolných obrancov vlasti. A zo zamestnancov štátnej správy by v porovnateľných kurzoch postupne vychovávala aj bezpečnostných expertov. Aby potom neboli formovaní v tieni závislosti od cudzích zdrojov.

Pochybenia minulosti sa dajú napraviť. Múdrou voľbou síce v rýdzo hazardnej hre – v lotérii, ktorá sa nazýva „demokratickými voľbami“. Rozhodovanie je ľahké – odmietnime tých, čo už zlyhali napriek mnohým šanciam. Odmietnime tých, ktorým nám totalitné scenzurované a eurofondmi skorumpované tzv. mienkotvorné médiá nepretržite podprahovo podsúvajú. Ani pri vlasteneckých subjektoch to určite nebude perfektné, ale aspoň budú zastupovať naše záujmy a nie záujmy cudzích bačov a valachov.