Nový Harabin – alebo nie? Recenzia knihy

„Švédsko je tuším akási liaheň novodobých úchyliek: boli prví, ktorí zaviedli pre dieťa neutrálny rod a výchovu, v rámci ktorej Švédi nesmú dcére prezradiť, že je dievča a synovi, že je chlapec, lebo by im narušili ich slobodu výberu pohlavia, genderovej identity. Švédsko je krajinou, kde bábkami v rozprávke pre deti sú, s prepáčením, pohlavné orgány a štát, kde v tomto tvare robia šmykľavky na detských ihriskách.“ Takto začína jedna z kapitol novej knihy Štefana Harabina Naša vlasť.

Nová v slovenskom kontexte je tým, že otvára aj témy, o ktorých sa verejne príliš nehovorí. Aspoň nie tak, ako to robí Štedan Harabin aj v iných oblastiach – otvorene, bez servítky na ústach, s humorom, pritom to myslí smrteľne vážne.

Harabinov postup sa teda nelíši od jeho obvyklého prístupu, líšia sa ale témy. I keď nie všetky. Kniha s podtitulom Von zo slepých uličiek prirodzene nevynecháva aktuálne a frekventované otázky, ktorými vrie naša spoločnosť, a kapitoly s názvami ako Kauzy, kauzy, kauzy… A čo s nimi alebo Ani pešky – ani vozmo, ani nahá – ani oblečená, ani prezidentka – ani neprezidentka rozoberajú dostatočne adresne, štipľavo i vtipne nevyriešené prešľapy v našom verejno-politickom živote, v knihe nájdeme aj nečakané prekvapenia ako napr. kapitolu O štrajkujúcej Grétke a iné ekologické rozprávky.

Práve z nej sú úvodné vety zamerané na Švédsko. Smerujú k divadlu, ktoré zákulisie predvádza s Grétou Thunbergovou a so strašením CO2. Aj jedno aj druhé Štefan Harabin podvrhuje ostrej kritike. Strháva pozlátku, spochybňuje u nás príliš nespochybňovanú tému otepľovania planéty ľudskou činnosťou a dôvod, pre ktorý sa celé divadlo okolo údajne škodlivých emisií CO2 robí, vyjadruje stanoviskom Donalda Trumpa, keď píše: „Po tom, čo som si naštudoval, nemám dôvod neveriť prezidentovi Trumpovi, že pravým dôvodom je, aby na tom elita zarábala.“

A čo sa týka úlohy samotnej Grétky, je jeho sudcovský názor tvrdý: „oni evidentne to úbohé dievča zneužili. Je to hrubá politická úchylnosť, podujať sa na takýto čin. Politická pedofília!“ Štefan Harabin však neostáva pri tomto tvrdom konštatovaní, extrapoluje jeho dopad aj na Slovensko, keď píše: „A čo horšie – politickej pedofílii podrobili aj slovenské deti. Zneužili ich na svoje ciele, na ktorých – a to teraz už ani v najmenšom nepochybujem – niekto poriadne zarába. Objavili nové výnosné odvetvie biznisu. Zahrali divadielko, v ktorom dali hlavnú úlohu Švédke. A ďalší Švéd – profesor ľudožrútstva, hneď prichádza aj s riešením, ako Grétke v jej úsilí vypomôcť. Ponúka konzumovať zosnulých, aby sa znižovala uhlíková stopa. Aby sa kvôli kremácii nebožtíkov neroztopili ľadovce v Grónsku.

No toto keby mi niekto pred pár rokmi hovoril, naozaj by som zapochyboval o jeho duševnom zdraví…“

Áno aj o ľudožrútstve je v knihe reč a aj o iných originálnych témach ako sú riziká 5G sietí, varovanie pred číslovaním obyvateľstva osobným identifikátorom podobnom na číslovanie väzňov v koncentračných táboroch, o protiúsnavnosti neektorých zákonov, akými je napr. povinné elektronické daňové priznanie, ktoré nemyslí na očovského baču, dokonca sa vyjadril aj proti podmieňovaniu návšteve škôlok absolvovaním očkovaní – považuje ho za vydieranie zo strany štátnych orgánov voči občanovi.

Novú knihu Štefana Harabina sa teda oplatí si prečítať už pre jej originalitu a jedinečné informácie. Dá sa objednať s podpisom autora na https://www.izkona.sk/akcia/ a o pár dní sa dostane aj na pulty predajní, ak knihe nevyhlásia bojkot, ako minulý rok Martinus jej predchodkyni Srdcom a svedomím. Asi sa niekto bojí pravdy, ktorá nás oslobodzuje. Alebo slovami autora: „Poznanie pravdy vnútorne oslobodzuje človeka spod toho napätia nespokojnosti, ktoré vyvolávajú takéto sporné témy – že treba vyhubiť kravy a namiesto nich konzumovať nebožtíkov. No veď už len keď to počúvate, nepochybujete, že je to všetko šialenstvo.“