Bieda politiky našich ústavných činiteľov.

<!–
@page { margin: 0.79in }
P { margin-bottom: 0.08in }
–>

V týchto dňoch sme si pripomenuli 72. výročie Dňa víťazstva nad fašizmom. Pri tejto príležitosti sa nechali počúvať aj naši dvaja ústavní činitelia – Róbert Fico, predseda vlády SR a Andrej Kiska, prezident SR. Na základe informácií z internetového denníka Hlavné správy si dovolím urobiť akúsi stručnú analýzu toho, o čom boli ich, zrejme zásadné, myšlienky. A tak môžem hneď na začiatku iba konštatovať: bieda politiky našich ústavných činiteľov pomáha iba deformovať predstavy občanov Slovenska o dianí v krajine a vo svete. Z čoho pramení bieda politiky ?

Pramení z toho, že najvyšší ústavní činiteľa našej krajiny začali slúžiť záujmom nadnárodných štruktúr ( ekonomických a politických síl ) a ich elitám viac ako svojmu národu a na jeho úkor. Duch ich rečníckych schopnosti a obsažnosť ich vystúpení ich z týchto služieb jasne usvedčuje. Problémom je, že ich nepočúvame dôsledne a neposudzujeme ich reč v určitých súvislostiach. Naši politici predstavujú naprogramované bábiky, ktorým ich vlastný osobnostný mechanizmus natiahli „čarovným kľúčikom“ niekde v európskych či amerických komnatách.

V ich vystúpeniach pred verejnosťou či pred kamerami nemožno cítiť žiadny závan duchovnej sily, záujem hovoriť o politike otvorene a tak, aby to prispievalo k osvieteniu verejnosti, úprimné vyznanie sa z toho, čo preciťujú v politike, nemožno nájsť žiadny záblesk svedomia, žiadny náznak toho, že v prvom rade občan republiky je partnerom vládnej moci. Už to nie sú naši zástupcovia v mocenských orgánoch štátu, ktorí na medzinárodných fórach presadzujú naše záujmy, ale sú to ústavní činitelia začlenení do nadnárodných štruktúr, aby pred svojim obyvateľstvom jasne naznačovali politiku, ktorú musia rešpektovať.

Pripomenutie Dňa víťazstva nad fašizmom naši ústavní činitelia zneužili na práve takéto, z môjho pohľadu extrémistické, rešpektovanie smerníc EÚ v boji proti extrémizmu. Deň víťazstva nad fašizmom osláviť na Slovensku bojom proti extrémizmu – to si jednoznačne vyžaduje konštatovanie, že naši ústavní činitelia rezignovali na poňatie múdrosti v politike, na čestnosť v politike. Ich prejavy mali byť orientované v smere upevňovania priateľstva s Ruskom, mali byť kritikou konfrontačnej politiky demokratického Západu s Ruskom, kritikou vojnových zločinov vo svete napríklad za posledných dvadsať rokov, jednoznačné odsúdenie silných prejavov fašizmu na Ukrajine, či vyvinutie spoločného úsilia pre boj proti vojnovým štváčom, podpore mierovej politike medzi krajinami vo svete.

Nič z toho naši ústavní činitelia nemohli svojim občanom povedať, pretože by museli kritizovať politiku demokratického Západu na čele s USA, museli by otvorene hovoriť o tom, ako demokratický Západ sa vedomé dopúšťa vojnových zločinov vo svete, prečo bolo potrebné založiť konfrontačnú politiku demokratického Západu s Ruskom, prečo potrebujeme na území Slovenska základňu NATO a vysielať slovenských vojakov k hraniciam s Ruskom. V skutočnosti sme celú oblasť zahraničnej politiky odovzdali do rúk EÚ a NATO a preto sa iba prispôsobujeme tomu, čo nám je dovolené. Je nám dovolené rozvíjať priateľské vzťahy s Ruskom ?

Keďže nemáme v svojej moci zahraničnú politiku, znamená to, že nemôžeme presadzovať svoje národné záujmy a natrvalo udržať štátnu suverenitu. Je nám dovolená iba jedna vec: aktívne potierať názory, reči našich občanov, ktoré nesmú byť zásadné, pravdivé, jasné a teda z pohľadu EÚ sú celkom extrémistické. Naši ústavní činitelia proti zločineckej politike demokratického Západu nemajú žiadnu odvahu postaviť sa, nepohnú ani prstom, iba sa prispôsobujú. Myslia si, že tým chránia demokraciu či západné hodnoty, ktoré už dávnejšie spráchniveli, respektíve boli prekrútené.

Naši ústavní činitelia nedostatok politickej odvahy, statočnosti a kardinálnych politických cnosti vôbec vo vzťahu k nadnárodným štruktúram a ich politickým elitám nahradili odvážnym bojom proti vlastnému obyvateľstvu. Je potrebné si všimnúť tento ich obrat v ich politickej činnosti. Prezidentovi SR Andrejovi Kiskovi vadia extrémistické reči ! Takéto zlo podľa neho nemôžeme prehliadať a preto požaduje pri príležitosti Dňa víťazstva nad fašizmom, aby bolo možné zakročiť všetkými zákonnými prostriedkami proti tým, ktorí extrémistické reči vedú. Skutoční fašisti a vojnoví štváči mu nevadia ! Nevadí mu ani zločinecká organizácia NATO, proti ktorej sa jasne vymedzila napríklad ĽS – NS. S pánom Kotlebom sa pán prezident nebude rozprávať a neprijme ho v prezidentskom paláci, pretože podľa neho je fašista, ale k prezidentovi Porošenkovi má úctu a pochopenie, pretože ten je zrejme demokrat.

Obratom k odvážnemu boju proti vlastnému obyvateľstvu sa intenzívne venuje pán Róber Fico, predseda vlády našej krajiny. Ten požaduje čím skôr zastaviť ( ! ) prejavy extrémizmu, ktoré zatiaľ spája s pôsobením parlamentnej strany ĽS – NS. V skutočnosti nejde iba o túto stranu, pretože boj proti extrémizmu bol uzákonený pre potreby Bruselu a vládnej moci celoplošne a bude sa dotýkať aj ďalších občanov Slovenska. Jeho zúfalé zvolanie k orgánom činným v trestnom konaní „Zakročte, preboha !“ je výrazom človeka, ktorý definitívne stratil morálne právo stať na čele tejto krajiny. Je veľmi zaujímavé si uvedomiť, že ĽS – NS vôbec nepodporuje vojnových štváčov, organizáciu NATO, konfrontačnú politiku demokratického Západu s Ruskom a preto je ťažko predpokladať, že táto strana ohrozuje mier v Európe či vo svete.

Samotný extrémizmus občanov Slovenska sa nešíri z ich radov. Zdá sa mi, že bol skôr vyvolaný zásluhou politických elít a médií demokratického Západu a že sa šíri do prostredia verejnosti z poschodí politickej moci. Všimnime si, prosím, že šírenie extrémizmu zhora – dole súvisí aj s tým, že iba z úrovne vládnej moci dochádza k rozdvojeniu slobody slová a prejavu na niečo dovolené a niečo nedovolené. Opačne to nefunguje. Boj proti extrémizmu je politická úloha ako zmravniť obyvateľstvo v prospech záujmov nadnárodných štruktúr a jej elít. Ak by to všetko ostalo tak, že v Európe sa presadzujú národné záujmy ako prvoradé cez zahraničnú politiku každej krajiny, potom vôbec by nebol zavedený boj proti extrémizmu, pretože iba z pohľadu národného záujmu takýto boj nemá žiadny zmysel.

V pokoji našich domovov si na kúsok papiera nakreslíme misky váh spravodlivosti. Na jednú misku si položme činy politickej strany ĽS – NS. Čo bude možné naložiť na jej misku ? Podľa vládnej moci a prezidenta SR bude možné na pripravenú misku naložiť „extrémistické reči“. Čo môžeme položiť na misku váh spravodlivosti v prípade vládnej moci ? Členstvo SR v zločineckej organizácií NATO, podpora vojnových zločinov demokratického Západu vo svete, konfrontačnú politiku s Ruskom, podpora kyjevskej chunty na Ukrajine. Podľa našich ústavných činiteľov čím skôr extrémistické prejavy zastaví vládna moc, tým to bude pre krajinu lepšie. Lenže občania nemajú problém s extrémizmom medzi sebou, skôr majú problém s politickým extrémizmom vládnej moci. Kto potom zastaví tento extrémizmus ? Ozaj bude pre našu krajinu lepšie pokračovať v konfrontačnej politike proti Rusku, podporovať vojnové ťaženia demokratického Západu vo svete, ak pritom bude vládna moc potierať akýsi extrémizmus občanov ?

Bieda politiky ústavných činiteľov či vládnej moci je v tom, že zdroje fašizmu ako nebezpečenstva pre našu krajinu, z pliec demokratického Západu a našej vládnej moci preložila do vnútra krajiny – na plecia občanov. Tým sa zastiera to podstatné a to, že zdroje fašizmu súvisia s politickou mocou a presadzovaním určitých nadnárodných záujmov. Zároveň sa zastiera popieranie vojnových zločinov demokratického Západu. Z „fašizmu“ politickej strany ĽS – NS žiadne nebezpečenstvo pre našu krajinu a Európu nehrozí. Ale z konfrontačnej politiky s Ruskom hrozí vojnový konflikt, nesmierne utrpenie národov. Ako si toto nemôžu či vedomé nechcú všimnúť naši ústavní činitelia, keď praktický v svojej politickej činnosti používajú akúsi „náhradnú reč“ ?

Vládna moc na čele s Róbertom Ficom a s podporou prezidenta Andreja Kisku túto hrozbu zakrýva pred verejnosťou presmerovaním jej pozornosti na „fašizmus“ ĽS – NS. Dá sa takémuto očividnému nezmyslu a taktike presmerovania veriť ? Kto chce vážne v súčasnosti bojovať za mier, musí vážne bojovať za zmenu politiky v rámci demokratického Západu. Iná alternatíva neexistuje. Naša vládna moc a naši ústavní činitelia nás zámerne a vedomé orientujú k tomu, aby sme nevyvíjali žiadne úsilie bojovať za mier, ale aby sme požehnali ich boj proti ĽS – NS a jej likvidáciu. V týchto dňoch malo byť samozrejmosťou, že ústavní činitelia vyzývajú občanov k spoločnému úsiliu bojovať za mier, aby vojnoví štváči neprešli do ofenzívy. Lenže nič také sa neudialo. Z úst premiéra vlády SR zaznela výzva, ale pre orgány činné v trestnom konaní: „Zakročte, preboha !“. Prezident SR je tiež presvedčený, že musia zakročiť všetkými zákonnými prostriedkami proti extrémizmu. Lenže keď za našej mlčanlivosti zlikvidujú ĽS – NS, potom už bude hrozba vojny zažehnaná ? Nebude, pretože orgány činné v trestnom konaní nie sú postavené robiť mierovú politiku, organizovať masy do boja za mier a teda ukončenie konfrontačnej politiky s Ruskom.

Všetko ostane v takej polohe, ako bolo naplánované západnými elitami. A o to práve ide aj našim ústavným činiteľom. Sú povinní nie v našom záujme chrániť konfrontačnú politiku demokratického Západu s Ruskom, máme sa naučiť veriť, že nie sme Slovania a že máme nadviazať na tradíciu vojnového slovenského štátu – postaviť našich obyvateľov proti Rusku. A to sa deje a má pokračovať !

Prezidenta SR trápi, že sa nepodarilo úplne zlikvidovať ideológiu nenávisti, pričom zabúda, že na tejto nenávisti má sám veľký podiel. Nenávisť proti Rusku zo strany demokratického Západu dosiahla za posledné roky svoj vrchol. Je organizovaná politickými elitami a médiami a predovšetkým je organizovaná Bruselom, inštitúciami a organizáciami EÚ, je organizovaná ústavnými činiteľmi členských krajín EÚ. Túto politiku nenávisti proti Rusku v podmienkach našej krajiny neorganizuje ĽS – NS, ale vládna moc aj za pomoci nášho prezidenta. Za túto politiku nenávisti predstaviteľov vládnej moci nikto neprenasleduje, ale ak niekto povie krivé slovo na islam, tak naňho pošlú orgány činné v trestnom konaní.

Pán prezident nemá záujem podporovať fašistické sily. Lenže on si tieto sily stotožňuje s extrémistickými rečami a teda s radovými občanmi našej krajiny. Podľa prezidenta úlohou všetkých je zabrániť tomu, aby zlo fašizmu a nacizmu mohlo opäť ubližovať nevinným. Nie je ťažko uhádnuť, že zlo fašizmu a nacizmu je u neho niečo, čo sa týka územia Slovenska, či jeho časti. Skutočný fašizmus demokratického Západu pánovi prezidentovi veľmi neprekáža. Sympatizuje s prezidentom Ukrajiny Porošenkom a štátnym prevratom nastoleným totalitným režimom, hoci sa na Ukrajine zo strany štátnej moci vedie občianska vojna, v ktorej je ubližované predovšetkým nevinným ľuďom a ktorá z domovov vyhnala milióny ľudí. Takýto fašizmus je pre demokratický Západ životodarným liekom, pretože podporuje udržiavať konfrontačnú politiku s Ruskom.

Podľa prezidenta SR ľudia na Slovensku majú právo na lepší život a majú právo trvať na odpovediach na otvorené otázky. V tomto okamihu sa nám môže zdať, že je to myslené úprimne a čestne. Lenže keď si túto možnosť slobody trvať na odpovediach na otvorené otázky dáme do súvislosti s vystúpeniami politikov pri príležitosti Dňa víťazstva nad fašizmom, tak si musíme uvedomiť, že záujem o otvorené otázky a otvorené odpovede neexistuje. Naši ústavní činitelia predovšetkým sú povinní mlčať o zločineckej stránke demokratického Západu, aby v celom jeho priestore panovala akási jednota a jednotný prístup k politike, ktorá toto vo svete umožňuje. Preto aj z tohto uhla pohľadu prezident povedal, že našou spoločnou úlohou je chrániť mier a slobodu na našom kontinente.

Zakrývaním určitých aktivít demokratického Západu nebude možné odhaľovať žiadnu pravdu o politike Západu a tým pádom ani hľadať správne riešenia. Perfektným príkladom tohto zakrývania je príprava a založenie ukrajinskej krízy na Ukrajine. Existuje ešte stále veľa jednotlivcov i významných intelektuálov, ktorí veria tomu, že ukrajinská kríza je výsledkom agresívnej politiky Ruska. Otvorené otázky politikom či otvorené názory občanov sa už začínajú pokladať za prejavy extrémizmu. Aj z tohto dôvodu predseda vlády SR upozorňoval obyvateľov Slovenska, že prejavy extrémizmu nemajú nič spoločného ani s demokraciou a ani s hodnotami demokratického Západu. Pýtam sa, ako môže takto ústavný činiteľ vôbec vystúpiť a verejne potierať slobodu slová a prejavu? Otvorené otázky a otvorené ( úprimne vyjadrené ) názory obyvateľstva na politiku a vôbec ich život v pluralitnej spoločnosti je prejavom skutočnej demokracie a skutočných hodnôt demokratického právneho štátu.

Na rozdiel od predsedu vlády SR otvorené otázky a otvorené názory treba pokladať za niečo úplne normálne, pretože tu nemôže platiť pravidlo, že otvorené otázky a otvorené názory majú byť v súlade s oficiálnou politikou vládnej moci. Predseda vlády SR priamo vo svojom vystúpení navádzal – žiadal orgány činné v trestnom konaní, aby zakročili. Múdry a čestný politik takýmto spôsobom si vôbec nedovolí vystúpiť. Cez osobu predsedu vlády SR bude vládna moc tlačiť na orgány činné v trestnom konaní, aby za každú cenu dosahovali dobre či požadované výsledky, Ak pred časom ministerka spravodlivosti vyjadrila nespokojnosť s tým, ako je odhaľovaný extrémizmus na Slovensku, tak zvolaním „Zakročte, preboha !“ bol priamo vydaný vodcovský príkaz k ráznemu postupu.

Nádej na otvorené otázky a otvorené odpovede politikov prezident republiky Andrej Kiska hneď v tom istom vystúpení pochoval, pretože otvorene zdôraznil, že nebude dovolené, aby extrémisti ( rozumej odvážni občania ) určovali témy, ktorými sa oni ako politici majú zaoberať. Nebude dovolené, aby politikom extrémisti diktovali, akým tónom majú hovoriť o výzvach súčasnosti.

Na chvíľku si pripomeňme niekoľko dôležitých myšlienok o politike. Čo sú to politické otázky? Nič mimoriadne, sú to rovnako ľudské otázky, ktoré sa týkajú existencie každej jednej osoby v určitom ľudskom spolužití. Z týchto otázok nemôžeme nikoho vylučovať s tým, že ho budeme dokonca trestne postihovať. Politika je preto stretávaním rôznych názorov a presvedčení a na základe toho ťažkým zápasom o získanie súhlasu a väčšiny občanov či politických síl k tomu, čo je potrebné v prospech spoločného nažívania riešiť. Je hanbou vládnej moci a ich prisluhovačov, ak do politiky a trestnej zodpovednosti zaťahujú šek ĽS – NS na finančnú pomoc nejakej rodine.

Politika je tiež obhajobou záujmov. Každý jednotlivec a každá skupina v rôznom význame a postavení máju určité záujmy a snažia sa ich presadzovať. Uspokojovanie záujmov nie je možné bez slobody slová, prejavu, bez vnútorného myslenia. Bytie človeka sa odohráva v určitých vzťahoch a preto je potrebná v spoločnosti určitá vzájomnosť, v rámci ktorej navzájom si umožňujeme dosiahnuť určitú zhodu v pravidlách, spolupráci, vyvažovaní záujmov, preberaní zodpovednosti. V politike je veľmi dôležitá otázka konfliktu a kompromisu.

Politika je povolaná urovnávať konflikty a preto má vytvárať lepšie podmienky pre spoločné uskutočňovanie hodnôt. Konflikty sú súčasťou spoločnosti a preto nemožno predpokladať, že ich riešenie budú schopní zvládnuť politici, ktorí v sporoch budú vystupovať v úlohe anjelov. Politické riešenie konfliktu si vyžaduje pomerne ostrý a tvrdý politický boj, dohadovanie sa a hľadanie kompromisov. Takéto riešenie konfliktov sa môže vyznačovať konfrontačným konaním a možno aj nevraživosťou. Politického riešenia konfliktov sa v parlamente majú zúčastňovať všetky parlamentné politické strany a volič má zase právo sa k tomu všetkému vyjadrovať. Politické riešenie konfliktov sa nesmie zmeniť na násilie a prenasledovanie za názor. Politický kompromis je dôležitý, pretože ním sa riešia celkom praktické otázky spolunažívania ľudí.

U vládnej moci na Slovensku si môžeme všimnúť, že do politiky mieša otázky viery a pravdy a to v súvislostiach „cvičenia“ proti politickej strane ĽS – NS. Tieto záležitosti nemôžu patriť k politickému riešeniu konfliktov. Napriek tomu boli politický zneužité na prijatie zákonných opatrení pre boj proti extrémizmu. Otázky viery a pravdy majú za každých okolnosti ostať predmetom duchovného rozjímania – nezáväzného filozofovania. Tam, kde je potrebné politické riešenie konfliktov, ak sú aktuálne na riešenie, tam predseda vlády SR velí do útoku orgánom činným v trestnom konaní svojou výzvou: „Zakročte, preboha !“. Tým politiku vládnej moci vedie do absurdnej situácie. Namiesto politického riešenia konfliktov a ich urovnaniu sa celkom jasne orientuje proti svojim politickým protivníkom využiť zákonné opatrenia v jeho trestnoprávnej rovine. Jeho schopnosť umenia urovnávania sporov majú dokončiť orgány činné v trestnom konaní a súdy. Záver je jasný. Pán predseda nepotrebuje dosiahnuť určitý kompromis v určitých otázkach, pretože ON to všetko vidí tak, že má pravdu a správne riešenia. A teraz sa môžem vrátiť k tomu, čo povedal pán prezident Andrej Kiska.

Z uvedených dôležitých myšlienok o politike nevyplýva, že je potrebné počítať s tým, že existujú extrémistické názory, reči, prejavy a podobne, ktoré je potrebné trestne stíhať. Rovnako nie je potrebné, aby poslancov ĽS – NS vládna moc a jej prisluhovači pokladali za extrémistov a fašistov. Na pôde parlamentu, ale aj mimo neho, má byť zachovaný rešpekt k dôstojnosti poslancov v ich odlišnosti. Má byť zachovaný rešpekt ku každému občanovi tejto republiky, ktorý má odvahu pomenovať určité nedostatky, problémy, chce sa sťažovať či protestovať a byť tým inak zmýšľajúcim človekom ako tí, čo bez štipky svedomia a vlastnej múdrosti iba rutinne prisluhujú držiteľom štátnej moci.

Ak ide o potrebu politického riešenia konfliktov v záujme dosiahnutia kompromisov, je potrebné vedieť pomenovať, ktoré politické spory v parlamente boli vyvolané zo strany ĽS – NS na ich riešenie, respektíve ktorých konfliktov sa ĽS – NS nechce zúčastniť alebo ktoré politické konflikty boli spoločnými silami vyriešené. Ak obviňujeme ĽS – NS z fašizmu, je potrebné jasne pomenovať, aké fašistické zákony ( totalitné praktiky ) boli touto stranou navrhované na schválenie, koľko fašistických zákonov bolo schválených a to všetko za situácie, že ĽS – NS nemá k dispozícií žiadnu politickú moc.

Pomenovať politika či radového občana, že je „extrémista“, znamená z úrovne vládnej moci iba to, že nie je človekom rovnako zmýšľajúcim a tak, ako to vládna moc určuje. Takýto politik či radový občan je odlišný od názorov určitej skupiny ľudí a táto odlišnosť ukazuje k tomu, že má iné životné prostredie, iné záujmy, žije v iných vzťahových súvislostiach a posudzuje politiku podľa iných kritérií. Byť odlišný od názoru vládnej moci nikoho neoprávňuje v pluralitnej spoločnosti označovať takéhoto človeka nálepkou „extrémista“ a obmedzovať takýchto ľudí v slobode slová, prejavu, myslenia a podobne. V oblasti politiky pokladať niekoho za „extrémistu“ nedáva veľký zmysel, pretože tu sú všetci zúčastnení zapojení do rôznych konfliktných situácií, ktoré sa musia riešiť.

Je teda čas si uvedomiť, čo rozprával pán prezident Andrej Kiska, ak otvorene povedal, že nebude dovolené, aby extrémisti určovali témy, ktorými sa oni ako politici majú zaoberať a nebude dovolené, aby extrémisti diktovali, akým tónom majú hovoriť o výzvach súčasnosti. Pán prezident priamo počas Dňa víťazstva nad fašizmom v obci Kalinov prezentoval ako ústavný činiteľ potláčanie slobody slová a prejavu u „extrémistov“, teda u politikov a radových občanov, ktorí nemajú provládne či proeurópske zmýšľanie.

Pán prezident SR zdôraznil, že máme spoločnú úlohu chrániť mier a slobodu na našom kontinente. A čo iné kontinenty vo svete ? Vojnových zločinov sa demokratický Západ dopúšťa práve na iných kontinentoch. Na našom kontinente bola založená konfrontačná politika s Ruskom pod vedením USA. Na našom kontinente nikdy neuchránime mier a slobodu, ak budeme vo všetkom podliehať politike USA. USA Európu svojimi vojskami kolonizovali a teraz túto úlohu dokončujú na východe Európy. A všetko sa to deje politickým zdôvodnením, že Rusko je agresor a hrozba pre Európu. Pán prezident je úplne na strane tejto západnej propagandy a z tohto dôvodu jeho slová o mieri a slobode verejnosť iba zavádzajú.

Američan P.C. Roberts, niekedajší člen Reganovej administratívy, v svojom článku „Francúzske voľby – tragická správa pre svetový mier“ napísal o tom, že týždeň pred francúzskou prezidentskou voľbou najvyššie ruské vojenské velenie oznámilo, že USA zamýšľajú uskutočniť prvý preventívny nukleárny útok proti Rusku. Podľa neho žiadny európsky vodca, s výnimkou Le Penovej, v tomto oznámení nepostrehol žiadne nebezpečie. Nikto z európskych vodcov a nikto z Washingtonu nevystúpil, aby Rusov ukľudnil. Tento fakt o niečom svedčí.

Okrem toho pán Roberts zdôraznil toto: „Celá dnešná Európa, s výnimkou väčšiny Britov, je presvedčená, že hitlerčík či fašista je každý, kto stojí za svojim národom a za svojou krajinou. Takže ak chcete uniknúť označeniu fašista, musíte byť Európanom…“ A ďalej. „Francúzske voľby sa stali katastrofou pre Európanov, ale boli veľkolepým víťazstvom amerických neokonzervatívcov, ktorí teraz ešte viacej budú tlačiť Rusko do vojny. Samozrejme, bez akejkoľvek európskej opozície.“ Náš pán prezident rozhodne nepredstavuje politika, ktorého môžeme zaradiť do skupiny európskej opozície. Je verný sluhom USA a preto jeho predstava o tom, že mier a slobodu na našom kontinente uchránime s podporou USA ,má veľké slabiny. Kto odsúdil americký útok na sýrsku vojenskú leteckú základňu ? Bolo to iba Rusko a Irán.

Nedávne stretnutie prezidenta RF Vladimíra Putina a nemeckej kancelárky Angely Merkelovej v Soči prinieslo aj jednu veľmi zaujímavú epizódu. Je už dávnejšie známe, že existuje plán vypracovaný v Pentagóne a schválený a podpísaný všetkými členskými krajinami NATO. Tento plán má názov Barbarossa 2. Tento plán potvrdzuje, že to nie je Rusko, kto si želá vojnu, ale opak je pravdou. A práve v súvislosti s týmto plánom sa prezident RF opýtal pani Merkelovej, či je to jej podpis na pláne Barbarossa 2. A pani kancelárka na túto otázku len prikývla hlavou. Keďže plán Barbarossa 2 je podpísaný všetkými členskými krajinami NATO, znamená to, že na tomto dokumente má byť aj podpis zástupcu Slovenska.

Predpokladám, že naši ústavní činitelia musia o ňom vedieť a náš pán prezident v každom prípade. Vyzerá to tak, že naši ústavní činitelia sa na mierotvorcov pred nami, občanmi SR, iba hrajú. Ich verejný boj proti fašizmu je falošný, predstieraný. Zásadné otázky súvisiace s vojnami demokratického Západu vo svete a s konfrontačnou politikou s Ruskom neriešia a preto aby ich boj proti fašizmu vyzeral dôveryhodne, tak im ostala iba jedna možnosť – „vyrábať“ si fašistov a extrémistov z radov občanov Slovenska. Takéto preorientovanie pozornosti verejnosti na domácich “fašistov” si zaslúži len kritiku a malú poznámku, že ide o podlosť politikov.

Čo si myslí o vládach v Európe pán P.C. Roberts ? Citujem: „Francúzska vláda, ako všetky vlády v Európe, už dávno nereprezentujú svoj ľud a namiesto toho reprezentujú záujmy Washingtonu. Celá elitná európska spoločnosť je závislá na washingtonských subvenciách i na washingtonskej dobrej vôli.“ Rád by som veril, že bieda politiky našich ústavných činiteľov sa skončí a spoločnosť bude mať z nich radosť. Lenže zatiaľ nič tomu nenasvedčuje, že majú nastať zmeny k lepšiemu. Ak musia reprezentovať ani nie tak svoj ľud ako záujmy niekoho iného, potom oni sami môžu viesť iba „náhradné“ reči a často v divných súvislostiach.

Dušan Hirjak