Dôkazy, o existencii STVORITEĽA! Stvoriteľ, je z pozemského, resp. materialistického vnímania človeka, tá „Najvyššia veda“, „Najvyššia fyzika“ a zároveň „Najvyššia možná forma Inteligencie“!

Blíži sa doba, v ktorej sa celkom od základu, zmení vnímanie Boha-Stvoriteľa! 

Tento prerod, táto „transformácia“, bude zároveň nesmierne bolestivým procesom pre každého takého človeka, ktorý sa vo svojom živote, ešte nikdy doteraz vážne nezaoberal Pravdou, pochádzajúcou z tohto Zdroja Života.

Preto pre mnohých, bude mať však táto transformácia, fatálny účinok!

Ich vlastnou vinou, budú v nezvratnom procese straty doteraz nadobudnutého vedomia, vymazaní z Knihy života, čo sa rovná definitívnej pozemskej i duchovnej smrti!

Prečo?

Z hľadiska súčasného, duchovného uvedomenia si seba samých, stojíme dnes, pred Stvoriteľom, pred skutočným Darcom nášho života, nie ako ľudia zo stredoveku, ale ako primáti, až kdesi z praveku, pretože s tým „poznaním“, ktoré o živote, o Pravde a o Stvoriteľovi, oproti tomu, čo sme už dnes mohli vedieť, máme, sme DNES, v prevažnej miere, kdesi na úrovni „duchovných neandertálcov“, nemajúcich žiadne relevantné vedomosti o tom, kým sme, prečo sme tu a v akej vážnej dobe sa v súčasnosti, všetci nachádzame!

Tento katastrofálny stav úpadku hodnôt v súčasnosti, má príčinu v bezbrehom zneužívaní Darov, ktoré človeku toto Božie Stvorenie ponúka, pričom človek, ako tvor, sa stal tým najdomýšľavejším a najspurnejším tvorom v celom Stvorení, rozširujúci pachuť duchovnej smrti na Zemi i v jej jemnohmotnej blízkosti!

Doba tohto rúhavého duchovného úpadku, však už skončila!

O slovo sa prihlásil Majiteľ tejto Zeme i celého Vesmíru a bude právom požadovať vyúčtovanie, za naše doterajšie spravovanie tohto Jeho vlastníctva, ktoré prenechal v správe svojmu tvorstvu, aby sa v ňom moli vyvíjať k svojmu predurčeniu.

Pokračovanie minulého článku: „Život existuje nielen po smrti, ale existovali sme už pred naším pozemským zrodením…!“

https://blog.hlavnespravy.sk/14507/zivot-po-smrti-zijeme-nielen-po-pozemskej-smrti-ale-zili-sme-dokonca-uz-pred-nasim-pozemskym-zrodenim-fakty-ktore-pozvolna-zaznamenava-i-medicina-cast-prva/

/Poznámka – nasledujúci text, je svojim obsahom, ale i rozsahom, určený pre vážne hľadajúcich, teda pre všetkých, u ktorých ešte celkom nezhasla túžba po Pravde. Texty tohto druhu, nemajú slúžiť na skrátenie dlhej chvíle, ani pre uhasenie zvedavosti, ale výhradne k vážnemu zamysleniu sa nad ich obsahom a predovšetkým, majú slúžiť ako inšpirácia a pracovná pomôcka, rukoväť, pre každého vážneho hľadača Pravdy…/

Stvoriteľ v ľudskom, v základnom a viac menej materialistickom ponímaní, predstavuje tú Najvyššiu vedu, Najvyššiu fyziku a Najvyššiu Inteligenciu, s nevyčerpateľnou Silou a absolútnou Dokonalosťou Bytia.

Tak, ako slnko udržuje život na Zemi z fyzikálneho hľadiska, tak oveľa „väčšie Slnko“, teda Svetlo nekonečných Božských rozmerov, udržuje život Duchovný, resp. Život všetkého, čo je mimo Stvoriteľa. Lebo v celom Bytí platí, „Čo je hore, je aj dole!“ a treba len doplniť, že čo je dole, je skutočne aj Hore, vo Výšinách, no v neporovnateľne vyššej Dokonalosti!

Keďže Múdrosť a Dokonalosť, sú jedným zo základných atribútov Stvoriteľa, je pochopiteľné, že Stvoriteľ sa zákonite aj usiluje o to, aby sprístupnil Poznanie, ako predvoj Múdrosti, pre všetky svoje tvory, z dôvodu, aby sa vyvinuli k dokonalosti, v rámci svojho druhu.

Dokonalý a Múdry Stvoriteľ, má teda eminentný záujem na tom, aby boli v rámci svojho druhu dokonalé a múdre aj jeho tvory, pričom tieto bytosti a tvory, budú navždy tvoriť len obraz, odlesk Stvoriteľa, čím aj oni, budú svojim druhom, vyžarovať nadpozemskú krásu a budú pôsobiť v pravej Láske a v neoblomnej Spravodlivosti.

V tomto vývoji tak máme, ako tvory toho istého Stvoriteľa, jasne zadefinované hranice príslušnosti k druhu, podobne, ako to funguje aj na Zemi vo fyzike, chémii a biológii a tieto hranice druhovosti, nikdy nebudeme môcť prekročiť.

V každom prípade, nám naše hranice, vymedzujúce druh Duchovných bytostí, umožňujú nepretržitý a večný vývoj a zdokonaľovanie, nemajúce konca, za predpokladu, že sa o túto výsadu sami nepripravíme!

Iba Stvoriteľ, je tá Najvyššia Sila, to Najčistejšie Svetlo, majúce v sebe Moc a Schopnosti, stvoriť svety Božské, svety Duchovné ale i hmotné…

Pozemská veda a náboženstvo, sa musia najskôr očistiť a následne nevyhnutne spojiť, na

podklade jedného celistvého Poznania, ktorého Základom bude Pravda Božia!

Z tohto spolupôsobenia pravej vedy a pravého náboženstva, vznikne dokonalý systém „moci“, resp. dokonalý systém spravovania štátu a celej Zeme, ktorý bude plne spadať, už z povahy veci samej, pod „taktovku“ Stvoriteľa, ako jediného a zvrchovaného Majiteľa, nielen tejto Zeme a celého Vesmíru, ale celého Stvorenia!

Keďže Stvoriteľ, je Zdroj všetkého Dobra a Lásky, ako i Spravodlivosti a Čistoty, všetko to nové pozemské snaženie ľudstva, sa bude onedlho nevyhnutne opierať a riadiť týmito vysokými atribútmi Života, čoho sprievodným javom, bude pravá Múdrosť, zakotvená pri spravovaní štátu, čím sa zabezpečí i bezproblémový chod jednotlivých inštitúcií, rodín, na pracoviskách i v človeku samom, pretože všetko sa bude odvíjať, na podklade plného rešpektovania a vradenia sa do zákonitostí sveta, ktoré vyšli z Rúk Dokonalého Stvoriteľa!

Len takto bude zabezpečené to, aby sa nikdy viac, nezakorenilo temno a zlo na našej Zemi, i v jeho okolí.

Toto obdobie Božieho Kráľovstva na Zemi, nastane až po Veľkej očiste, no zároveň, sa na túto udalosť, musí človek a celé ľudstvo, aj zodpovedne pripraviť.

Jedná sa doslova o skladanie skúšky, z celkového nášho pôsobenia v hmotnosti, teda záverečná skúška pred tým, ako môžeme vo svojom vývoji, poskočiť veľkým krokom ďalej, bližšie k Svetu Ducha a tým i k Bohu.

Pretože všetok vývoj je o približovaní sa, všetko speje a približuje sa k Stvoriteľovi, k Výšinám a nie inak je to aj s človekom, resp. s jeho duchovnou podstatou. Musíme sa navrátiť ako zrelí a plne vedomí ľudskí duchovia, do Duchovného Raja, do nášho skutočného Domova.

Tak, ako programátor, nemôže vykonávať zodpovedne svoju činnosť bez patričného vzdelania a záverečnej skúšky, tak pochopiteľne i človek, nemôže ísť vo svojom predurčenom vývoji ďalej, ak nezvládne skúšku, ktorá je tesne pred nami!

Je to skúška z ľudskosti, z charakteru, čestnosti, pestovania cností a mravnosti.

Súhrnom, skúška z toho, koľko dobra je v nás, koľko dobra sme vytvorili a koľko sme ho rozsiali vo svojom okolí, dnes, včera i vo všetkých svojich životoch…

–––  –––  –––

Skôr, než sa presunieme k ďalšiemu pokračovaniu predošlej časti, tohto rozsiahleho pojednania, kde sme si vysvetlili základné myšlienky, spojené s našou existenciou tu na Zemi, so zmyslom nášho života, ale i výhľadmi na to, či sme jestvovali už pred našim pozemským zrodením, je potrebné ešte raz zhrnúť tieto skutočnosti, do úvodu dnešnej, druhej časti cyklu.

Pochopiť najzákladnejšiu skutočnosť našej existencie, teda odpoveď na otázku, prečo sme tu a aký to má všetko význam, je tým najdôležitejším, čím by sa človek mal zaoberať dovtedy, kým nenájde, na tento kľúčový atribút jeho života, aj uspokojivú odpoveď.

Aký je teda zmysel našej existencie, prečo sme tu, na Zemi a aký to má všetko význam?

Svojím pôvodom, vo svojej najvnútornejšej podstate, v jadre, sme duchovné bytosti, teda tvory, nosiace si v sebe duchovný aspekt Bytia.

Podobne, ako základná stavebná častica hmoty – atóm, má svoje jadro, ktoré je naplnené „hmotnou esenciou života“, tak rovnako i človek, jeho telo, tento jeho obal, obsahuje „v sebe“ iné jadro, jadro duchovné, tvorené „inteligenciou ducha“, ktoré je druhovo tak odlišné, oproti jadru atómu, v ktorom prebiehajú len neživé chemické interakcie, poháňajúce všetku hmotu, k neustálemu pohybu a vývoju.

Naopak, duchovné jadro v nás, táto iskra ducha, má v sebe dosiaľ netušený a nevyzdvihnutý potenciál, vyvinúť sa a sformovať, do tých najvyšších duchovných vývojových smerov, znamenajúcich možnosť večného života, teda večného pôsobenia vo Stvorení. Opakované pozemské životy, pre nás predstavujú len vývojové stupne, nutné k dosiahnutiu Večnosti a tým aj trvalej účasti na rozvoji a rozkvete, celého Stvorenia.

Z uvedeného vyplýva, že princíp „obsahu a obalu“, teda princíp jadra a formy, je stále rovnaký a viditeľný úplne vo všetkom, čo nás obklopuje a rovnako tak aj v našej reči. Jeden výraz, jedno slovo, môže byť nabité rôznymi druhmi energií, od tých pomáhajúcich, liečivých, až po tie deštrukčné. Aj preto sa hovorí, „Môžeš povedať čokoľvek, záleží len, ako to povieš…“ Princíp tejto „podstaty a formy“, je teda stále rovnaký a aj o týchto paralelách života, si viac povieme neskôr.

Na Zemi sme preto, aby sme dosiahli uvedomenie si tohto nášho duchovného pôvodu, teda uvedomenia si seba samého, v rámci hraníc chápania veci, v súčasnej pozemskej rovine. Uvedomiť si seba samého, znamená pochopiť a prežiť skutočnosť, kto sme, kým sme a tým, z povahy veci samej, pochopíme aj to, prečo sme tu a kam smerujeme.

Čiže odpoveď na otázku, aký to má všetko význam, ten náš terajší pozemský život, tkvie v jasnej definícii:

„Sme tu na Zemi preto, aby sme dosiahli uvedomenie si seba samého!“

Toto uvedomenie, ale nemá nič spoločné s rozumovými schopnosťami, pretože uvedomiť si náš pôvod, kto sme, prečo sme tu a kam kráčame, je výhradne vecou duševných a duchovných kvalít človeka, ktoré sú, ako už bolo uvedené vyššie, našou najvlastnejšou podstatou.

Pochopenie tejto našej podstaty, nám dáva oveľa širší rozhľad o živote, ktorý môžeme potom vnímať tak komplexne, že nás to nutne musí priviesť až k Zdroju, k Podstate Života a tým aj nevyhnutne k Bohu.

Týmto našim trvalým úsilím a pohybom, pri zdokonaľovaní duševných a duchovných schopností, v nás zatiaľ driemajúcich a nevyzdvihnutých, získavame postupne kredit vedomej duchovnej bytosti, majúcej svoje ciele i svoje konkrétne úlohy a povinnosti, nielen tu, na Zemi.

K tomuto uvedomeniu, je však možné prepracovať sa jedine skrze poznanie zákonitostí, vďaka ktorým funguje svet. Keďže tieto Univerzálne zákony sú dokonalé, bude vždy rovnako platiť aj ich jasný výklad a vždy rovnako budú prebiehať aj účinky týchto zákonitostí, kdekoľvek vo Vesmíre a pochopiteľne i v celom Stvorení.

Týmto ich pochopením a ich aplikovaním do života, zároveň získavame Poznanie, pomocou ktorého začneme chápať hlboké a dosiaľ skryté súvislosti života, čím zároveň odhalíme i nezvratné fakty o tom, aké je naše miesto tu, v tejto rovine hmoty, aké máme úlohy a ciele a kam spejeme, po odchode z tejto roviny bytia.

Stávame sa zároveň vediacimi, čo nám spätne prináša pocity šťastia, radosti, harmónie a spolupatričnosti, skrátka, tento dotyk blaženosti, nás bude sprevádzať každý deň, akonáhle si osvojíme všetko to, čo robí človeka plnohodnotným tvorom vo Stvorení.

Poznať tieto pravidlá, poznať a dodržiavať Zákonitosti sveta, nás zároveň učí byť lepšími, pretože ako vediaci, vieme aj bezpečne rozlíšiť dobré od zlého, vieme, čo môžeme konať a čo nie a to nám dáva pocit istoty, že kráčame v súlade s celým Stvorením, ktoré Stvoriteľ postavil, ako príbytok pre všetky svoje tvory, z veľkej Lásky k nim.

Bez tejto Jeho Lásky, by sme nikdy nevznikli, neboli by sme nikdy stvorení, skrátka, nejestvovali by sme!

Je preto viac ako faktom, že bez Poznania, bez pochopenia toho, ako funguje svet, sa len potácame, ako bezduché tvory sem a tam, pričom stále narážame, udierame sa a trpíme, podobne, ako keby sme, obrazne, muža zo stredoveku, postavili pred veľkú križovatku, dali mu kľúče od auta a požiadali ho, aby po nej bezpečne prešiel.

Nielen, že by po nej bezpečne neprešiel, ale dokonca by celkom určite, ani nevedel odomknúť dvere automobilu!

Potácavo by možno vydal zo seba „dajte mi koňa“, ktorý by sa však celkom isto splašil, pokiaľ by to bol rovnako kôň zo stredoveku, z bezpočtu áut na danej križovatke a to určite ešte skôr, než by si tento stredoveký človek, na takéhoto koňa, vôbec vysadol.

Podobne aj my dnes, stojíme pred svojim Stvoriteľom, iba našou vlastnou vinou, ako nevedomé bytosti, dokonca ako tupé bytosti, nemajúce v drvivej väčšine prípadov šajnu, o svojom skutočnom pôvode!

Preto z hľadiska súčasného, duchovného uvedomenia si seba samých, stojíme dnes, pred Stvoriteľom, nie ako ľudia zo stredoveku, ale ako primáti, až kdesi z praveku, pretože s tým „poznaním“, ktoré o živote, o Pravde a o Stvoriteľovi, dnes máme, sme v prevažnej miere, na úrovni duchovných neandertálcov, nemajúcich vedomosti o tom, kým sme, prečo sme tu a v akej vážnej dobe sa dnes, všetci nachádzame!

Pritom už toľko krát v minulosti, od tej pradávnej, až do dnešných dní, nám Stvoriteľ, sem na Zem, vždy v jasnej postupnosti, sprostredkúval poznanie Pravdy, buď skrze prorokov a vediacich, resp. vyvolených služobníkov Božích, ale hlavne, skrze oboch Božích Synov, z čoho jednoznačne vyplýva, že už dnes, by sme museli byť, na úrovni plne vyspelých duchovných bytostí, ak by sme tieto Jeho pokyny, rady a Ním sprístupnenú PRAVDU, rešpektovali a čerpali z Nej!

No my sme zo všetkého urobili buď zblúdilé náboženstvá na jednej strane, alebo skostnatelú a rýdzo materialisticky orientovanú vedu, na strane druhej, čoho následkom, bol celkový náš úpadok a pád a to do takej miery, že následne i celkové spravovanie štátu a štátov dnes, ako i v bezprostrednej minulosti našej doby, stojí a stálo vždy, prevažne na hlinených nohách, nemajúcich na zreteli, predovšetkým Zákony Boha a už vôbec nie Pravdu Božiu!

Týmto izolovaním sa štátu, výkonnej a zákonodarnej moci, od najdôležitejších a kľúčových aspektov Života, majúceho svoj pôvod u Boha, sa vytvorila hlboká spoločenská priepasť, na pokraji ktorej, sa dnes nachádzame, pretože viera v „nadprirodzeno“, sa zahalila len do náboženstiev, ešte aj s možnosťou slobodnej voľby typu – kto chce, nech uverí a kto nechce, veriť nemusí.

No je to podobné bláznovstvo, ako keby sme napr. budúcemu stavebnému inžinierovi-statikovi odporučili, že ak chcete, nech si urobí k tejto profesii školu a ak nechce, môže predsa túto profesiu vykonávať aj bez vzdelania s dovetkom „však sa naučí“!

Alebo, ako už bolo spomenuté vyššie, je to podobné, ako nasadnúť do auta s vodičským oprávnením na jednej strane a bez neho na strane druhej, len s tým rozdielom, že nahustenou križovatkou hociktorého veľkomesta, by celkom určite bezpečne prešiel iba jeden z týchto dvoch rozdielnych šoférov a každému musí byť jasné, ktorý by celkom určite cez danú križovatku bezpečne neprešiel.

Rovnako, aj prvá stavba vyššie spomenutého „inžiniera“, ktorý by nemal šajnu o svojej profesii, by sa nám celkom isto zrútila na hlavu ešte skôr, než by bola postavená. Príkladov by sa dalo uviesť bezpočet!

Prečo teda tzv. „svetská moc“, upiera človeku toto nutné Poznanie a prečo sa ľud nezaujíma s plnou vážnosťou o zmysel toho všetkého, prečo sme tu na Zemi? Odpovedí je niekoľko a základné definície tohto javu, rozšíreného po celej Zemi, boli jasne zadefinované, už v predošlých pojednaniach tohto cyklu prednášok.

Jeden človek raz povedal: „Nepoznať zmysel života, sa rovná človeku, ktorý pláva s malou loďkou, na otvorenom mori, ale bez kormidla.“ Síce pláva, ale je nechaný napospas rozmarom morskej hladiny a v tomto našom prípade, sa to rovná faktu, že síce ešte živoríme, ale v žiadnom prípade nežijeme!

Je to trefné prirovnanie, pretože ako ľudstvo dnes, sa plavíme na poriadne rozbúrenom mori, v jednom veľkom Titanicu, ale bez spomínaného kormidla a dokonca i bez kormidelníka!

Pritom skutočný Titanic, sa potopil i s využitím všetkých dovtedajších technických vymožeností. Plne technicky i ľudsky vybavená loď, a predsa sa potopila, už pri prvej plavbe, s mimoriadne tragickými následkami!

Aká trefná symbolika doby!

Čo potom čaká nás, celé ľudstvo, keď sa plavíme, bez kormidla i kormidelníka zároveň?

Keď sa ako ľudstvo, plavíme životom, bez skutočného poznania Pravdy, ktorá jediná nám sprostredkúva bezpečný návod na život, ako i bezmedzerovité odpovede na všetky, doteraz nevyriešené otázky?

Ušetrime si odpoveď!

Preto si všetko ujasnime ešte raz:

Pochopenie zmyslu života, spočíva v uvedomení si seba samého, čo je totožné s pochopením zákonitostí života a tieto môžeme zasa prežiť a pochopiť, jedine skrze Poznanie Pravdy, ktorá bola zakotvená na Zemi, z Vôle Stvoriteľa, samotným Synom Božím, ako i Synom Človeka! Lebo len priami Vyslanci od Boha, môžu sprostredkovať a zakotviť na Zemi Pravdu Božiu celú a neskreslenú!

Je preto viac ako žiadúce, aby si tieto základné súvislosti, o pravom zmysle našej existencie, tu na Zemi a tým pádom v celom Stvorení, osvojil každý z nás spôsobom, že ich bude doslova „sypať z rukáva“, teda, že sa nimi bude aj vážne zaoberať a to dovtedy, kým si ich neosvojí, ako niečo samozrejmé, ako potrebu dýchať alebo konzumovať jedlo!

Musí tak urobiť každý, kto chce prejsť blížiacim sa Očistným dianím na Zemi!

To, čo sa na našu Zem a hlavne na celé ľudstvo nezadržateľne valí, je veľké, mohutné a nadpozemské  Diane, aké sa na planéte Zem, ešte nikdy doteraz, v ére ľudstva, neudialo a ktorého cieľom, je oddeliť v Zákone Spravodlivosti, duchovne ešte živé ľudské bytosti, od všetkých lenivých a povrchných tvorov, teda od všetkých duchovne polomŕtvych a mŕtvych ľudí, ktorí, do slova a do písmena, zahynú v procese tohto veľkého Očistného diania!

Stane sa im tak preto, lebo sami a dobrovoľne, sa vybrali na cestu vlastnej sebadeštrukcie a záhuby!

Tým prídu nezvratne o svoje bytie, ich telo bude nenávratne zničené a ich dosiaľ nadobudnuté duchovné vedomie, bude za dlhotrvajúceho, najhrôzostrašnejšieho utrpenia, bolesti a zúfalstva, postupne rozložené a zbavené ďalšej možnosti jestvovať!

Milióny rokov bytia v najrozličnejších vývojových premenách, budú v najbližšom čase, zničené u každého tvora, každého človeka, ktorý ešte teraz, DNES, nepozbiera všetky svoje sily k tomu, aby v plnej vážnosti, nastúpil cestu vzostupu, cestu k dosiahnutiu Poznania Pravdy a tým aj získanie odpovedí na otázky, prečo sme tu a kam smerujeme a hlavne, v akej rozhodujúcej dobe, dnes na Zemi žijeme!

Neoplatí sa preto namáhať sa, s plnou vážnosťou a z posledných síl, ktoré ešte máme, o dosiahnutie našej záchrany, ako i dosiahnutie Cieľa, predurčeného Stvoriteľom?

Preto odvážne vpred tí, ktorí práve teraz, s prehĺbenou vážnosťou, čítate tieto riadky! Odvážne vpred za Poznaním, za znovuzískaním statusu, pravého človečenstva!

                                                            –––   –––   –––

V závere predošlého pojednania, sme si povedali, že k tomu, aby sme sa narodili na Zemi, teda vo svete Elektro-magnetickom, kde magnetizmus a elektricky nabité častice, s kladnými hodnotami na jednej strane a zápornými na strane druhej, sú základom všetkého jestvovania a formovania sa v hmote, musíme najskôr prejsť svetom, ktorý stojí o stupeň – pri hrubohmotnom delení Vesmíru – vyššie, teda cez svet strednej hrubohmotnosti, cez svet Magneto-kvarkový. Ten ale zasa nepochopíme bez toho, aby sme pochopili súvislosti nášho sveta, bezprostredne viditeľného a hmatateľného.

Náš svet, náš Vesmír, sa právom označuje ako svet hrubej hmoty, čiže hrubohmotnosť, s fyzikálne odbornejším názvom Elektro-magnetický vesmír, alebo Elektro-magnetický svet.

Názov „hrubá hmota“ preto, lebo v hierarchii Stvorenia, je tento náš Vesmírny priestor, tou najhrubšou, najviac ochladenou formou látky, v našom prípade hmoty /pretože jestvujú aj svety nehmotné/ a tým pádom je náš Vesmír, cez všetku živosť a pohyblivosť, na úrovni elementárnych častíc, jednou z najťažkopádnejších a najstrnulejších foriem hmoty.

Pomenovanie Elektro-magnetický vesmír, resp. E-m/Svet, je zasa preto, lebo v najmenších „stavebných tehličkách hmoty“ okolo nás a v nás /atómy/, prebieha pohyb, ktorého jedným zo základných sprievodných javov, je elektrická sila, čiže elektrina, z dôvodu nepretržitého pohybu v štruktúre atómu, za prítomnosti častíc, s opačnou polaritou.

Teda zjavne prítomná elektrická sila na jednej strane a magnetizmus na strane druhej, pretože vďaka druhej základnej sile v našom Vesmíre – magnetickej sile, sa táto naša štruktúra hmoty „nerozsype“, ale sa v jej prirodzenom vývoji, práve vďaka všadeprítomnému magnetizmu, zoskupuje, podľa akoby „dokonalého programu“, do substancií a látok, nevyhnutne potrebných, pre finálne formovanie všetkého, čo nás obklopuje.

Skôr, než sa zastavíme pri „základnej šablóne“ hrubej hmoty, treba ešte spomenúť, že v tomto našom svete, ako i v mnohých ďalších podobných, hmotných svetoch, prebieha nepretržitý proces vzniku, vývoja a zániku, teda proces formovania sa od prvopočiatku, cez vitálne obdobie rastu, až po vysilenie, teda zánik, resp. recykláciu predtým sformovaného obsahu, do pôvodnej pralátky, ktorá po určitom čase nastúpi ďalší, nový kolobeh vývoja a formovania sa, spejúcemu opäť k určitej prezretosti, až k opätovnému zániku a rozkladu.

Tento proces, neustáleho kolobehu vývoja v hmote, hnaný nepretržitým pohybom a silami, pôsobiacimi z vyšších úrovní Stvorenia, je z pohľadu trvania a oprávnenosti existencie hmoty, trvalý a nezastaviteľný.

Ako príklad, je možné uviesť vznik, vývoj a zánik svetových telies vo veľkom, trvajúci miliardy rokov, alebo zotletie hmoty v malom, napríklad naše opotrebované telesné aparáty po pozemskej smrti, alebo, hoci aj hroznový list, ktorý vyraší na stonke viniča na jar a v neskorú jeseň, padá do pôdy, na opätovnú recykláciu látky.

Jedná sa teda o kolobeh vývoja v hmotnostiach, majúci síce svoj začiatok, ale nemajúci konca, pokiaľ aj obyvatelia tohto priestoru, prispejú svojou mierou, k nutnému trvalému pokroku a vývoju hmotných svetov.

Z tohto dôvodu hmotné svety, resp. Svetové časti, nemusia nikdy zaniknúť, ale môžu sa neustále rozpínať a vyvíjať, čo do veľkosti i kvality formy hmoty, ale predovšetkým, čo do kvality obyvateľov prebývajúcich, resp. učiacich sa, v týchto hmotných svetoch!

Tento vývojový a hlavne „recyklačný proces“ v hmotných svetoch, bolo potrebné spomenúť aj preto, lebo sú svety, v ktorých tento proces „vzniku-vývoja-zániku“ nejestvuje, lebo život tam, vo svetoch a Sférach, v hierarchii Stvorenia stojacich podstatne bližšie k Východisku Svetla, k Zdroju, je prejavený oveľa vyšším stupňom „bytia“, v ktorom prebieha sústavný a nepretržitý rast, obnovovanie a formovanie, z dôvodu, pri ktorom sa v takýchto „vysoko-vibračných svetoch“, neprejavuje „únava látky“, teda nedochádza nikdy k žiadnemu vysileniu látky tak, ako je to v svetoch hmotných.

Naopak, v týchto svetoch platí, že čím sú, v časovej línii svojho vývoja, tieto svety staršie, tým sú vitálnejšie, „mladšie“ a žiarivejšie, pretože bezozbytku zachytávajú a vhodne spracúvajú prapôvodné vyžarovanie Svetla, pulzujúceho z ešte vyšších a Čistejších úrovní Stvorenia!

V týchto svetoch, v svetoch z Čistej energie, niet teda žiadneho zániku, ani recyklácie, ani stagnácie, ani smrti, ale len trvalý pohyb vpred, majúci za následok, nepretržité dozrievanie bytostí, žijúcich tam, ako i bezhraničné rozširovanie a zveľaďovanie okolitého priestoru, v ktorom tieto, vysoko rozvinuté duchovné bytosti, prebývajú.

Toto spätne vytvára, ako sprievodný jav, tok veľkého množstva pretransformovaných, „zbytkových“ energií, ale schopných ešte stále formovať a podporovať svety ďalšie, no už stojace, v hierarchii Stvorenia nižšie.

Všetky svety, celé Stvorenie, potrebuje pre svoje udržanie sa, pre svoj vývoj a všetok pohyb v ňom, sústavný príliv Sily, Energie, nepretržite pulzujúcej z Najvyšších oblastí Stvorenia, ktorá sa doslova prelieva z jednej úrovne Stvorenia, do druhej, teda vždy z vyššej úrovne, do tej nižšej.

Základných úrovní a Sfér v celom našom Stvorení /ktoré sa inak nazýva Stvorenie ľudského ducha/, teda od miesta, kde ako prvé zakotvilo Praduchovné vyžarovanie, bezprostredne po Stvoriteľskom akte Stvorenia, je celkovo 24. Je to 24 základných Úrovní Stvorenia, s množstvom „medziúrovní“, od tých najéterickejších, najžiarivejších, až po tie najhutnejšie, hmotné, o ktorých si viac povieme neskôr.

Táto Milosť, tento Dar Stvoriteľa, spočívajúci v nepretržitom poskytovaní „Živej Sily“, svojmu tvorstvu, prebieha nepretržite od Stvorenia Sveta, toho Stvorenia sveta, ktoré je, v Starom zákone, len obrazne zachytené.

Toto systematické odovzdávanie energií, z vyšších svetov, do svetov nižších, slúži pre ich udržiavanie a ďalší rozvoj, lebo len takto môže dôjsť, v Zákone rovnováhy, teda v Zákone Spravodlivosti, k naplneniu nevyhnutnej podmienky pre život, vo všetkých úrovniach a svetoch.

To znamená, že ani jeden svet, ani jediná Sféra v celom Stvorení, tu nie je sama pre seba, ale všetko je poprepájané v Múdrom riadení Stvoriteľa, v jeden nádherný celok, žiariaci ako Drahokam, do diaľav Bytia /Všehomíra/.

Brať, je preto možné len tam, kde už predtým, prebehol proces dávania a nijako inak!

Ale vráťme sa teraz k základnému obrazu, o podstate nášho Elekto-magnetického vesmíru, ako i k základnej štruktúre hmoty.

Všetka hmota v našom svete, sa rozdeľuje na dve hlavné skupiny, na hmotu živú, organickú a neživú, anorganickú. Pri hlbšom zamyslení sa, nad týmto javom, vystupuje dopopredia fakt, že všetka anorganická hmota, je oveľa hutnejšia a ťažkopádnejšia, ako hmota organická a z povahy veci samej, organická hmota je aj oveľa „výkonnejším nosičom informácií o živote“, než hmota anorganická.

Ide tu o prísne rozdelenie, ktoré má svoj predobraz a prapôvod v prvotnom rozčlenení Stvorenia, bezprostredne po Stvoriteľskom akte: „Buď Svetlo!“, ktorý si musíme v tejto chvíli ešte stručne priblížiť.

Bezprostredne po vyslovení Stvoriteľských slov, pri akte Stvorenia, boli Stvorené Bytosti na obraz Boha, tie najčistejšie Praduchovné bytosti, plne vedomé a dokonalé, už od svojho prapočiatku.

Tento akt, „Buď Svetlo“, si obrazne treba predstaviť, ako obrovský „výron Svetla“, vyvrhnutý Božskou Vôľou, za hranice Božej Ríše, lebo dovtedy, okrem Boha a Jeho nesmierne rozľahlej Božej Ríše, ktorá Ho večne obklopovala a obklopuje, nejestvovalo nič iné.

Po tomto akte, po tomto mohutnom výrone Svetla, ďaleko za hranicu Božej Sféry, sa najskôr ihneď, z „najvýživnejšej“, najčistejšej časti tohto vyvrhnutého Živého Prasvetla, sformovali tieto Praduchovné, najčistejšie Bytosti „na obraz Boha“ a až následne, z ostatnej, akoby vysilenej časti tohto Prasvetla, sa sformovali krajiny, prostredie, stavby a všetko tam jestvujúce, určené pre pohyb a činnosť týchto Majestátnych bytostí, tam pôsobiacich.

Súčasne a najskôr, povstal, ako Prvý z Bytostí, predovšetkým Kráľ celého Stvorenia, o ktorom si povieme viac, v neskorších pojednaniach.

Tu treba ešte spomenúť, že tento Stvoriteľský akt „Buď Svetlo“, tento výron Božského Prasvetla, za hranicu Božej Ríše, niesol v sebe známky nesmierne silnej „odpudivej sily“, teda Svetlo takto vyvrhnuté, bolo zároveň hnané obrovskou silou v nepretržitom pohybe vpred, ale zároveň, bolo aj magneticky priťahované k východisku, k Zdroju tohto Prasvetla, pretože pôvod všetkého magnetizmu, spočíva v Bohu a preto aj všetko, čo sa zachvieva v Božích zákonoch, je automaticky priťahované k tomuto východisku Svetla a Zdroju všetkého života.

Tento dej, ktorý má i v našom Vesmíre, svoj pevný fyzikálny základ, čo veľmi správne potvrdila i súčasná kozmológia, je prítomný vo všetkých úrovniach a svetoch, práve preto, že je nosným pilierom, pre existenciu života ako takého.

Tlak a sila na jednej strane, ženúca tento prvotný výron vyžarovania Svetla, smerom od Východiska Prasvetla a súčasne, enormne silná magnetická príťažlivá Sila Prasvetla spôsobila, že bezprostredne po tomto prvotnom výrone Stvoriteľom vyžiareného Svetla, sa prvotne v priamej línii hnaný pohyb svetelných častíc vpred, zmenil na pohyb krúživý, presne na hranici, kde došlo k prvotnému výraznejšiemu ochladeniu a tým aj zahusteniu častíc Svetla, teda k formovaniu prvotných častíc Svetla, do konkrétnych foriem a tvarov všetkého, prvotne Stvoreného.

No a práve tento dej sa následne opakoval v celom ďalšom vývoji Stvorenia, pre všetky úrovne a Svety rovnako, s tým rozdielom, že vždy zostupujúce, ale už oslabené „zbytkové žiarenie“, malo v sebe ešte stále dostatok Sily k tomu, aby bolo schopné, vplyvom ďalšieho ochladenia tohto zbytkového vyžarovania Svetla, doslova vygenerovať všetky základné stupne i medzistupne vo Stvorení, vrátane nášho Vesmíru, najviac vzdialeného a najviac ochladeného zbytkového, zostatkového Svetla z prvotného aktu Stvorenia.

/pokračovanie/

Motto:

Svetom sa šíri Nové poznanie Pravdy, ktoré sprostredkúva jasné definície a jasné odpovede, na všetky nevyriešené otázky života!

Toto Nové Poznanie, bezpečne a isto vyplňuje všetky medzery, urovnáva všetky nezrovnalosti a sprostredkúva človeku presvedčenie, ktoré mu dáva takú istotu a taký základ, že nijaké dogmy cirkví, nijaké „zaručené informácie“ rôznych skupín a siekt, nemôžu ohroziť silu presvedčenia, ktorú, o všetkých dejoch okolo nás, môže človeku sprostredkovať jedine PRAVDA, ten najvyšší Zákon a Princíp, skrze ktorý vznikol nielen náš Vesmír, ale i celé rozľahlé Božie Stvorenie.

Je to práve a výhradne Pravda, ktorá je Podstatou sveta, ktorá je zároveň neoddeliteľnou súčasťou Boha Stvoriteľa!

Sme súčasníkmi doby pôsobenia Ducha Pravdy, ktorého ľudstvu zasľúbili už proroci v dávnych, biblických dobách a ktorého ľudstvu zasľúbil predovšetkým Ježiš, Syn Boží!

TEN, ktorý má uviesť ľudstvo do celej PRAVDY, túto Pravdu priniesol a táto Pravda má byť DNES šírená a zvestovaná, pre spásu tých, ktorí svojho ducha ešte celkom nezasypali nánosmi rozumu, nevedomosti a nepochopenia!

Každý jeden z vás, ktorý TERAZ čítate tieto riadky, vypočujte si volanie dnešnej doby:

„Keď príde Utešiteľ, ktorého vám Ja pošlem od Otca, Duch Pravdy, ktorý vychádza od Otca, On o Mne vydá svedectvo! … Ešte veľa vám mám toho povedať, ale teraz by ste to nezniesli /nerozumeli/. Keď však príde On, Duch Pravdy, uvedie vás do plnej Pravdy!… On MŇA oslávi, lebo z Môjho vezme a zvestuje vám. Všetko, čo má Otec, je Moje. Preto som povedal, že z Môjho vezme a zvestuje vám!“ Jn 15, 26-27; 16, 12-15.

Osláviť Ježiša a Jeho Posolstvo i jeho OBEŤ, nemožno iným spôsobom, ako očistiť Jeho učenie vo Svetle Pravdy, teda očistiť ho od všetkého falošného, nevedomého, ale i zámerne prekrúteného, teda od všetkých nánosov, ktorými bolo, sprvoti čisté Ježišovo učenie, až do dnešných dní, takmer celkom zasypané, nánosmi rozumu a náboženských dogiem!

Zo skutočného Ježišovho Posolstva, si náboženstvá po celej Zemi, urobili iba obyčajnú pozemskú firmu, majúcu za cieľ manipulovať a ovládať ľudí, v čo najširšom rozsahu!

Preto z pôvodného, čistého Ježišovho Posolstva, sa nedochovalo v týchto náboženstvách, do dnešných dní, už takmer nič, pretože všetko je tak prekrútené, že z čistého Svetla Pravdy, ktoré Ježiš ľudstvu priniesol, zostala v srdciach ľudí, iba ľudská pokrivenina a temnota, s pachuťou duchovnej smrti!

Takto a nie inak, spravovali náboženstvá, Ježišove Posolstvo, do dnešných dní!

Preto sa prebuďte v poslednej možnej chvíli všetci tí, v ktorých ešte celkom nezhasla túžba po Poznaní Pravdy, lebo len toto Poznanie, bezpečne povedie každého z nás cestami, ako byť lepším človekom, ako pomáhať ostatným podobne usilujúcim a ako sa naučiť žiť život, v zmysle Božích zákonov, ktoré sú tak zjavne prospešné pre všetkých, kto sa ich učí rešpektovať a dodržiavať.

Každý jeden z nás, má DNES rovnakú možnosť, načerpať posilu i Poznanie, z tohto Živého Prameňa Pravdy a dozvedieť sa tak, o skutočných súvislostiach života, v oveľa širšom rozsahu, než je vám predkladané tu a teraz, ako i v ďalších článkoch podobného zamerania.

Preto sa prebuďte všetci, ktorí máte v sebe, ešte aspoň trošku odvahy, k zmene svojho života, do úplne nového rozmeru bytia, ktorý Vám spätne, prinesie len požehnanie a radosť.

Je už načase, konečne vystriedať toto dnešné živorenie drvivej väčšiny z nás, za skutočný, Bohu milý život, plný toho najčinorodejšieho a najradostnejšieho pôsobenia.

Preto sa prebuďte duchom ešte dnes, lebo už zajtra môže byť neskoro. Pretože premeškať túto poslednú hodinu, k pravému prebudeniu sa k životu, predstavuje nezvratný proces, s fatálnym koncom, pre milióny rokov trvajúce duchovné bytie, každého jedného z nás…“

Poznámka pre všetkých čitateľov:

Tieto články sú určené LEN pre tých, ktorí vážne hľadajú pochopenie toho, ako funguje svet.

Nie je nimi nikomu nič ponúkané, ani nimi nemá byť nikomu nič vzaté!

Každý nech si verí v to, na čo dosahuje možnosť jeho chápania, ale zároveň nech neuráža a nehaní tých, ktorí sa snažia duchovne vzdelávať a chcú sa ako ľudia aj vyvíjať.

Ak sú vám milšie dogmy a manipulácie, verte im, ale potom nezúfajte, keď dôjde na „lámanie chleba“!