Politické divadlo “Sarin a úder Tomahawkami.”

<!–
@page { margin: 0.79in }
P { margin-bottom: 0.08in }
–>

I.

Najprv trošku v humornom tóne o vážnej politickej téme

Demokratický Západ v čele s USA nedávno pripravil pre obyvateľov sveta veľmi zaujímavé politické divadlo. Bola odohraná tragická hra, ktorej dávam názov „Sarin a úder Tomahawkami.“ Scenár tohto predstavenia bol zrejme napísaný tak, aby si obyvatelia sveta jesne uvedomili, že zvrchovanosť takej krajiny ako je Sýria, už dávno nemá žiadny zmysel, pretože vláda tejto do vojny zatiahnutej krajiny aj na čele s prezidentom Bašárom Asadom je zločineckou a preto Západ musí záchranu obyvateľov Sýrie zobrať do svojich rúk. Rozhodnutie pripraviť takéto politické divadlo predstavuje z môjho pohľadu absolútnu stratu súdnosti u politických elít demokratického Západu, bezcharakternosť a veľa drzosti. To preto, lebo nás, občanov a verejnosť, stále pokladajú za tých, ktorí jedia slamu a preto im aj postačuje zdôvodňovanie ich politických činov takýmto „smiešnym“ spôsobom. Politické elity si ešte stále neuvedomujú, že každý občan má právo na dôstojné zaobchádzanie z ich strany.

Negatívne postavy tejto hry sú jasné. V prvom rade je to sýrsky prezident Bašár Asad a vládne vojská, ktorým scenár pripísal úlohu vykonať chemický útok v provincií Idlibu tak, aby mohli zomrieť desiatky civilistov. Svet sa následne vhodnými informačnými kanálmi dozvie o zverstvách sýrskej vlády páchaných na civilnom obyvateľstve aj v rámci samotnej vojny, v ktorej sa musí rozhodnúť o definitívnej porážke Bašára Asada a jeho vlády. Toto je úloha pre široký front opozičných síl s platenými hercami rôznych zoskupení.

Sú jasné aj kladné postavy tohto politického divadla. Rozhodujúca úloha v „konkurznom konaní“ pripadla podľa pravidla americkému prezidentovi Donaldovi Trumpovi a potom námorníctvu USA. Mimoriadne dôležitá úloha bola pridelená mimovládnej organizácií „Biele prilby“, ktorá dokázala zdokumentovať výsledky chemického útoku a doslova s nasadením vlastných životov členovia tejto organizácie pomáhali civilnému obyvateľstvu. Keďže „Biely prilby“ sú financované z úrovne vlád niektorých západných krajín na čele s USA, dá sa predpokladať, že úlohy politického divadla plnilo aj niekoľko tajných hercov CIA. Pre politické divadlo je dôležitá ešte jedna skupina hercov – „jednoakterov.“ Táto skupina profesionálnych politikov má za úlohu zahrať si „jednoaktovku“ – v jednom akte výrazne vyjadriť svoj postoj k tomu, čo na divadelnom javisku sveta zvládli kladní hrdinovia.

Mimoriadne rozrušená z príprav politického divadla bola sýrska opozícia, pretože informovala verejnosť o chemickom útoku sýrskej armády už deň vopred. Pre tento druh divadla to nie je typický postup, pretože zvyčajne sa dátum predstavenia vopred neoznamuje. Politické divadlo sa zrealizuje bez obecenstva a následne je obecenstvo informované o celom priebehu danej hry. Média majú dovolené informovať o tom, že na civilné obyvateľstvo bol použitý nervový plyn sarin, čo musí zákonite vyvolať u každého čestného človeka odpor k praktikám sýrskej vlády. Režisér politického divadla nezabudol, že k informáciám médií o chemickom útoku je potrebné doložiť aj video dokumentáciu, ktorú v „cvičnom režime“ zhotovili členovia organizácie „Biele prilby“. Títo členovia zrejme neprešli žiadnou protichemickou prípravou obyvateľstva, pretože im nebolo dovolené, aby v hre účinkovali za situácie skutočného použitia sarinu. Sarin totiž zabíja a hercov z „Bielych prilieb“ potrebujú na ďalšie úlohy na území Sýrie.

Kladní hrdinovia politického divadla majú jasnú úlohu:iba vyjadriť rozhodný postoj a presvedčenie, že chemický útok na civilné obyvateľstvo je dielom sýrskeho prezidenta Bašára Asada. Nie sú potrebné žiadne objektívne vyšetrovania tohto útoku a ani použitie tých správnych metód vyšetrovania. Stačí presvedčenie kladných hrdinov o tom, že to nebol nikto iný a zhoda v názore. Americký prezident ako kladný hrdina divadelnej hry situáciu rýchlo vyhodnotil a rozhodol „otcovský“ potrestať sýrsku vládu za použitie nevhodných bojových prostriedkov pre likvidáciu svojich obyvateľov. Dal na vojenskú základňu sýrskej armády vypáliť 59 Tomahawkov. Asi to urobil zo závisti, pretože za normálnych okolnosti vo vojne majú civilisti umierať len zásluhou ofenzívy opozičných vojenských síl pod vlajkou ZTS – Združenia teroristických síl. Prezident sa vôbec nechcel zdržiavať rozmýšľaním, čo má robiť. Na takého záležitosti má svojich poradcov a najmä, ak takýmto poradcom šéfuje jeho dcéra. Každá žena má predsa pre určité závažné rozhodnutia akýsi materinský cit, ženskú intuíciu. V divadelnej hre sa nepočítalo s tým, aby bolo možné pripomenúť, že sýrska armáda nemá chemické zbrane a ani to dávať do súvislosti so zariadením pre ich výrobu, ktoré si rozdelili niektoré západné krajiny.

Po prezidentovi USA prichádzajú na scénu „jednoaktovkári“. Politické elity demokratického Západu majú povinnosť jedným jednoduchým aktom oficiálne legalizovať vojenský zásah USA proti Sýrií. Bola vraj nevyhnutná rýchla odveta ( ! ) za chemický útok a teda nebol čas sa touto záležitosťou zaoberať na pôde OSN a ani vyžiadať si spoluprácu či stanovisko Organizácie pre zákaz chemických zbraní. Amatérski herci – „jednoaktovkari“ vyjadrili svoj postoj k odvete USA za smrť sýrskych civilistov a všetci sa zhodli, že vojenský útok bol potrebný, pretože sýrska vláda si nemôže dovoľovať barbarské chemické útoky. Pre režiséra tohto politického divadla je to pomerne jednoduchý a odskúšaný „spôsob tvorby“ medzinárodného práva.

Na javisku sveta je demonštrovaná JEDNOTA demokratického Západu ( aj EÚ ). A keď existuje takáto pevná a neochvejná JEDNOTA, potom vo vzťahu k ostatnej časti svet je všetko dovolené a zároveň je to aj právne ošetrené !!! Koľko radosti v sebe v zákulisí skrýva náš významný „šepkár“ JEDNOTY pán Róbert Fico. Z JEDNOTY demokratického Západu sa stala významná „skrýša“ pre všetky negatívne hodnoty, ktoré politika a politické elity produkujú. Vojenská agresia na zvrchovaný štát podporou „jednoaktovkárov“ je týmto právne ošetrená. Možno aj z tohto dôvodu sa OSN odmietla zaoberať útokom USA na Sýriu z právneho hľadiska. A keď ide o politické divadlo, tak to už vonkoncom nie je potrebné!

A aký môže byť odkaz nášho „šepkára“ JEDNOTY pána Róberta Fica ? Je lepšie byť na strane zločincov a zločinu, pretože medzi nimi sa môžeme pýšiť pocitom hrdosti zo stability (
? ), ktorú zúročujeme v prospech obyvateľov Slovenska a zároveň vieme si zastať svoju obrannú pozíciu pri nohách tých najväčších vzorov demokracie: ceriť zuby a vrčať, aby sme tým odstrašili Rusko. Veď to poznáme z bežného života. Majiteľ psa odmení svojho miláčika chutnou kostičkou, ak sa ten preukáže, že vie aspoň v pravej chvíli ceriť zuby, vrčať a štekať.

II.

Pre politické divadlo nie je dôležitá pravda, ale scenár

Pre politické divadlo nie je dôležitá pravda, ale scenár. Preto aj stanoviska ( vyjadrenia ) „jednoaktovkárov“ majú taký obsah, ktorý zodpovedá nie pravde, ale scenáru. Politické elity demokratického Západu americký útok na sýrsku vojenskú základňu neodsúdili, ale vyjadrili podporu. Znamená to, že im nezáleží na pravde vo veci chemického útoku a útoku ( agresie ) proti zvrchovanému štátu. U politických elít úplne absentujú politické cnosti potrebné k spravovaniu krajiny či takého nadnárodného kolosa ako je EÚ. Uvediem iba niekoľko príkladov.

Donald Tusk, predseda Európskej rady, považuje útok Spojených štátov za výraz potrebnej rozhodnosti ( podčiarkol D. H. ) voči barbarským útokom. Raketový útok bol vraj odvetou ( podčiarkol D. H. ) za chemický útok na mesto Chan Šajchun. Bolo by vhodné, aby Donald Tusk vysvetlil, ako sa dá hovoriť o odvete, keď Sýria Spojené štáty nenapadla vojenskou silou. Veľmi fantastický mi pripadá jeho vyhlásenie, že EÚ bude s USA pracovať na ukončení brutality v Sýrií. Donald Tusk totiž nehovoril o ukončení vojny v Sýrií a keď hovorí o ukončení brutality, je zrejme, že má na myslí nejakým spôsobom organizovať boj proti režimu Bašára Asada, nakoľko brutalita je spájaná iba s jeho politickým pôsobením.

Podobne sa vyjadrila hovorkyňa Vysokej komisárky EÚ pre zahraničnú a bezpečnostnú politiku Federiky Mogheriniovej, keď zdôraznila, že pri aktuálnom režime v Sýrií nie je možný udržateľný mier (podčiarkol D. H. ). V podobnom duchu sa vyjadril aj Jean – Claude Juncker, predseda EK. Ten jednoznačne zdôraznil, že dosiahnutie mierového riešenia v Sýrií je možné iba v prípade politickej zmeny ( podčiarkol D. H. ). Predseda EK sa dokonca priznal, že rozumie snahe USA odvrátiť ďalšie útoky. V duchu zahraničnej politiky Bruselu mimoriadnu schopnosť vo vnímaní reálnej politickej situácie či politického divadla prejavil náš minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák. Zásah, ktorý vykonali USA na vojenskú infraštruktúru sýrskej armády vníma ako úsilie predísť ďalšiemu možnému použitiu chemických zbraní v budúcnosti.

Takéto stanovisko zodpovedného člena vlády SR sa mi zdá veľmi divné, pretože je výrazom toho, akoby bližšie nepoznal žiadne súvislosti vykonaného útoku, nemal informácie o riešení problematiky chemických zbraní v Sýrií a nedisponoval základným prehľadom o otázkach medzinárodného práva. Jednoducho, funkcia ministra zahraničných vecí pána Miroslava Lajčáka vôbec nenúti k tomu, aby skúmal v širších súvislostiach , aby sa snažil o objektívne zhodnotenie nastrčeného politického divadla. Podobne sa to týka ja ďalších predstaviteľov členských krajín EÚ. Všetci postupujú jednotne – akoby stratili schopnosti posudzovania, kritického myslenia, analyzovania, akoby nemali k dispozícií žiadne dôležité informácie.

Nikomu z politických elít demokratického Západu nezáleží na otvorenej politike, na pravdivej politike, všade v zásadných otázkach sú organizované a podporované rôzne scenáre, ktoré s poctivou politikou nemajú nič spoločného. Celý transatlantický priestor , v ktorom pôsobia politické elity demokratického Západu, požadujú politické zmeny v Sýrií, čo znamená odstrániť od moci Bašára Asada a jeho vládu. Otvorenou politikou a pravdivým pomenovaním problémov v Sýrií sa demokratický Západ neodváži odôvodňovať svoje požiadavky a preto sa musia tvoriť zaujímavé politické scenáre či politické divadla, aby verejnosť uverila v jeho dobro a spravodlivosť.

Z pohľadu Bruselu pri aktuálnom politickom režime v Sýrií nie je možný udržateľný mier. Mierové riešenie je možné iba v prípade politickej zmeny. Demokratický Západ si dovoľuje rozhodovať o tom, kde sa aké majú uskutočniť politické zmeny. Všimnime si, že pod vedením USA boli zrealizované politické zmeny na Ukrajine, ale v tomto prípade tieto politické zmeny žiadny mier neudržali, iba boli základným predpokladom pre vznik občianskej vojny na východe krajiny. A občianska vojna bola nevyhnutná k tomu, aby Rusko mohlo byť obviňované z agresie proti Ukrajine. Tu sa ukazuje určitý mechanizmus politických krokov, ktoré do seba zapadajú a sú nevyhnutné k naplneniu určitých záujmov demokratického Západu na čele s USA.

Bašár Asad a jeho vláda nie sú tvorcovia vojny v Sýrií, ale sú zástancovia určitej politiky, ktorá je v rozpore so záujmami demokratického Západu a teda aj s politikou, ktorá sa vo vzťahu k Sýrií presadzuje. V záujme naplnenia koristníckych cieľov demokratického Západu a jeho spojencov je vojna v Sýrií zorganizovaná pod vedením USA v takom rozsahu, že baviť sa o opozičných silách krajiny a ich nejakej legitímnej požiadavky, je nezmysel.

Politické divadlo zrealizované na základe scenára slúži ako „základ právneho názoru“ pre ďalšie politické aktivity demokratického Západu. Odkazy politikov sú jasné. Podľa veľvyslankyne USA pri OSN v Sýrií nebude kľud a mier, pokiaľ zo svojho postu neodíde Bašár Asad, čo evokuje aj také vysvetlenie situácie, že demokratický Západ nedovolí skôr ukončiť vojnu. Toto nakoniec vyplýva aj z iných súvislostí, ak si všimneme tvrdenie veľvyslankyne USA, že USA nedovolia robiť veci, aké sa stali nevinným civilistom. A civilistom sa stalo to, že podľa americkej verzie Asad ich dal usmrtiť chemickým útokom za použitia sarinu. Takže pod zástavou ochrany civilistov je veľmi pravdepodobne, že sa bude pokračovať v boji proti Asadovmu režimu zo strany USA a jeho spojencov. Akt agresie proti zvrchovanému a suverénnemu štátu ( Sýrií ) sa na strane demokratického Západu vôbec neberie na zreteľ.

Zrealizované politické divadlo má posilniť západnú propagandu v tom, že vojna v Sýrií – to je výsledok zločineckej politiky Bašára Asada a demokratický Západ nemá s tým nič spoločného. Európski lídri vraj už začali diskutovať o nových sankciách pre Rusko, ktoré vraj kryje zločiny Bašára Asada na civilnom obyvateľstve. Nikto z politických lídrov demokratického Západu neprizná, že za obvineniami Bašára Asada sa v skutočnosti skrývajú ich záujmy a záujmy ich spojencov. Ochrana nevinného civilného obyvateľstva proklamovaná demokratickým Západom je podmienkou boja proti sýrskej vláde. V skutočnosti táto ochrana pre samotné obyvateľstvo nemá a nedáva žiadny zmysel, pretože obyvateľstvo je nútené tak či onak žiť v prostredí vojnového konfliktu a teda samotná vojna sa všetkých bezprostredne dotýka.

Predseda EK síce jasne vidí rozdiel medzi leteckými útokmi na vojenské ciele a chemických zbraní voči civilistom, lenže tento rozdiel plní iba úlohu propagandy ukázať na dobro západnej koalície svojvoľne zapojenej do vojny a na správanie sa sýrskej vlády na čele s Bašárom Asadom. Odhaliť hru na ochranu civilného obyvateľstva si vyžaduje zodpovedať túto otázku: Kedy sa mal brať ohľad na obyvateľstvo krajiny ako je Sýria? Moja odpoveď je jasná: keď bolo potrebné rešpektovať princíp nevmiešavania sa do vnútorných záležitosti Sýrie a rešpektovať jej suverenitu. To je prvý a najdôležitejší moment, keď sa berie ohľad na obyvateľstvo krajiny. Sýrska vláda hájila záujmy svojej krajiny a rozhodne nemohla súhlasiť s tým, aby USA a Islamský štát okupovali všetky ložiska ropy a zemného plynu, ako je to v súčasnosti.

Hru na ochranu civilného obyvateľstva zo strany demokratického Západu na čele s USA odhaľuje aj ekonomická blokáda Iraku v deväťdesiatich rokoch minulého storočia. Z dôvodov tejto blokády v Iraku zomrelo do 500,- tisíc deti vo veku do piatich rokov. A vraj to stalo za to ! Aspoň tak to tvrdila ministerka zahraničných vecí USA českého pôvodu. Podľa pravidiel scenára politického divadla úmrtia deti nepredstavujú výsledok žiadneho zločinu, aj keď ide o veľmi vysoké číslo obetí politiky blokády krajiny. Podľa pravidiel toho istého scenára smrť niekoľko desiatok civilistov následkom chemického útoku predstavuje zločin veľkého rozsahu, ktorý sa dokonca vyčleňuje na akési samostatné posudzovanie zo všetkých možných vojenských operácií vedených vo vojne.

Organizovanie politického divadla podľa určitého scenára patrí medzi základné nástroje demokratického Západu v oblasti zahraničnej politiky, ale aj vnútornej politiky. Toto organizovanie má za cieľ znejasniť prístup verejnosti k získaniu objektívnych informácií o politických aktivitách politických elít, má za cieľ zakrývať skutočné záujmy nadnárodného kapitálu, má umožniť, aby si verejnosť svoju myseľ „utopila“ v mozaikových obrazcoch poskladaných podľa scenárov politického divadla. V prípade Sýrie politické divadlo je zamerané na úplný rozvrat krajiny, ktorý sa má zdôvodňovať zločineckým režimom Bašára Asada.

Verejnosť v krajinách demokratického Západu zásluhou politických elít a propagandy masmédií bola uvedená do stavu hlbokého útlmu, aby sa nemala možnosť prebudiť a hľadať cestu k osvieteniu, v rámci ktorého je možné nachádzať Cestu Pravdy a Cestu Zla a podľa toho konať. Politické divadlá sú organizované ako Cesty Zla, ktoré sa propagandou a politikou transformujú na Cesty Pravdy, dobra, lásky. Týmto spôsobom takýto typ divadla prispieva k rapídnemu úpadku západnej spoločnosti. Je na škodu veci, že Slovensko si osobnou zásluhou Roberta Fica, jeho politickej strany a vládnej moci vybralo, že bude podporovať Jednotu demokratického Západu na čele s tou absolútnou menšinou, ktorá pod zástavou globalizácie drancuje svet a zakladá vojnové požiare. Súčasná Sýria je výsledkom tejto skalopevnej Jednoty demokratického Západu.

Na záver si dovolím voľne interpretovať krátky článok blogera Josefa Koubu, ktorý už 30 rokov žije v Kanade. Tento pán si dovolil napísať stručný článok s názvom „Je to iba náhoda ?“ Pán Kouba tvrdí, že v žiadnej proamerickej krajine Blízkeho východu neexistujú aktivity Islamského štátu a nestal sa tam žiadny prevrat. V krajinách, ktoré sa s USA nekamarátia, majú doma vojnu a všetko naruby. V krajinách Blízkeho východu, ktoré nie sú podriadené záujmom USA, sú občianske nepokoje, občianske vojny a permanentná aktivita Islamského štátu. Pre názornosť pán Kouba uvádza, že ide o tieto krajiny:

1. Lýbia – má ropu, nie je spojencom USA, štátny prevrat a zavraždený vodca.

2. Egypt – má Seuzský preplav, nie je spojencom USA, štátny prevrat.

3. Sýria – má ropu, nie je spojencom USA, občianska vojna.

4. Kurdisan – má ropu, napadnutý NATO.

5. Irak – má ropu, zničený armádou USA, zavraždený vodca.

6. Afganistan – obchod s drogami, okupovaný armádou USA.

A teraz si to môžeme porovnať s ďalšími krajinami.

1. Izrael – spojenec USA, žiadny Islamský štát.

2. Jordánsko – spojenec USA, žiadny Islamský štát.

3. Saudská Arábia – má ropu, spojenec USA, žiadny Islamský štát.

4. Oman – má ropu, spojenec USA, žiadny Islamský štát.

5. Kuvajt – má ropu, spojenec USA, žiadny Islamský štát.

Pre tieto krajiny platí: žiadny prevrat, žiadny zavraždený vodca, žiadny Islamský štát, všade je kľud. Toľko od blogera Josefa Koubu, ktorý sa pýta, či to môže byť náhoda existencie takéhoto stavu v jednej časti sveta. Nech si každý sám hľadá vysvetlenie takejto geopolitickej štruktúry vo svete.

Dušan Hirjak