Enormný nárast počtu politických strán a hnutí. Je potrebné sprísniť kritéria pre zápis nových politických subjektov do registra politických strán a hnutí

V súčasnosti je na Slovensku v registri politických strán a hnutí pri MV SR celkovo zapísaných 156 subjektov, z ktorých väčšia časť – 95 sa momentálne nachádza v likvidácii, pričom 61 strán  pôsobí v súlade s požadovanými kritériami, čo v porovnaní s inými štátmi a vzhľadom na počet obyvateľstva a veľkosť SR je veľmi vysoké číslo. Samozrejme, že mnohé z nich existujú len formálne, t. j. disponujú len veľmi obmedzeným počtom členov a nevyvíjajú žiadnu činnosť, typickú pre tento typ záujmových organizácií. Menšia časť z nich sa zvykne aktivizovať až v predvolebnom období s cieľom zviditeľniť sa na verejnosti a osloviť svojich voličov a sympatizantov, čo však, ako pravidlo nevedie k želateľným výsledkom. Vo väčšine prípadov sú takéto subjekty v predvolebnom boji neúspešné a po jeho ukončení sa navracajú do svojho predchádzajúceho stavu formálne existujúcich „spiacich subjektov“.

V poslednom období (teda 6 mesiacov pred parlamentnými voľbami) dochádza na Slovensku k nárastu aktivít nielen už existujúcich politických subjektov ale aj k vzniku nových, uchádzajúcich sa o podiel na politickej moci v SR. Výsledkom je skutočnosť, podľa ktorej len od januára do júla tohto roka skoro dve desiatky nových subjektov požiadalo Ministerstvo vnútra SR o svoju registráciu. Patria k nim nasledujúce subjekty: Šariš, Naše voľby, Cieľ, Slovenská iniciatíva menšín, Rómske demokratické hnutie, Hlas občana, RADOSŤ – Hnutie Slovenska, Únia Štátnej Starostlivosti, Budúcnosť pre Slovensko, Slovenská vlastenecká strana, Pirátska strana, Právo a Povinnosť, Zelenáči-občianska iniciatíva, SOCIALISTI.SK, Rómska strana, Strana Spotrebiteľov, Alternatíva pre Slovensko, Ľudia ulice, Za ľudí. Je viac ako isté, že do volieb v roku 2020 vzniknú ďalšie subjekty, ktoré našu stranícku a politickú scénu urobia ešte viac neprehľadnou a väčšine občanom sťažia orientáciu pri ich výbere a prideľovaní svojich voličských preferencií. Zvlášť, ak drvivá väčšina z takýchto politických strán a hnutí nie je programovo a ideovo jasne vyprofilovaná, resp. ich programy a predkladané riešenia sú identické a v nejednom prípade veľmi všeobecné, čo do značnej miery znižuje ich čitateľnosť a možnosť zaradenia do presne vymedzeného politického spektra.

Zákonite vzniká otázka, čo motivuje tvorcov takýchto politických subjektov, resp. ich vedúcich predstaviteľov zakladať politické strany, venovať čas, energiu a neraz aj vlastné, ale hlavne sponzorské finančné prostriedky na projekty, ktoré sú z pohľadu naplnenia stanoveného cieľa (úspech vo voľbách) málo pravdepodobné a ťažko dosiahnuteľné. Tých dôvodov je hneď niekoľko. Nedá sa vylúčiť, že jedným z nich je snaha zaujať dôležité postavenie na politickej scéne, získať podiel na politickej moci a realizovať svoj politický program, s cieľom ovplyvňovať štátny, politický a verejný život na Slovensku. Často krát sú to však dôvody subjektívneho charakteru, akým je veľké ego zakladateľov, resp. zakladateľa straníckeho subjektu, ich nenaplnené osobnostné túžby, presvedčenie o svojej výnimočnosti, o svojich kvalitách a nespochybniteľnom predurčení uspieť v politickom zápase o prienik na „politický Olymp“. V nejednom prípade je to stret záujmov, odlišné predstavy o činnosti a smerovaní strany ako aj osobné kvality a odlišné kariérne záujmy dvoch silných vodcovských osobností, pre ktorých je pôsobenie v jednom politickom zoskupení len dočasným riešením. Vyústením takéhoto stavu je nevyhnutný konflikt medzi nimi, v dôsledku čoho dochádza  k porážke jedného z nich a jeho následný odchod z vedenia strany, resp. zo strany ako takej. Pomerne častou príčinou nespokojnosti a frustrácie časti členov politických strán, vedúcou k vytváraniu straníckych frakcií a ideových platforiem vnútri strany a následnému odchodu a vstupu do inej, resp. založenia iného politického subjektu sú ich nenaplnené mocenskostranícke a politické ambície a ciele (nestali sa súčasťou najvyšších straníckych orgánov, nedostali sa na zvoliteľné miesto na kandidátskej listine a pod.) a niekedy (čo je menej častý prípad) aj nespokojnosť s ideologickým ukotvením strany a jej názorovou orientáciou. Uvedené dôvody zmien „politického trička“ majúce prevažne subjektívny charakter, ako aj situácie a udalosti sprevádzajúce tieto pohyby v stranách pripomínajú skôr „truc podnik“ nezrelých adolescentov, než zodpovedne konajúce a politicky vyzreté správanie jednotlivcov.

Súčasťou subjektívne zameraných dôvodov sú aj dôvody špekulatívneho charakteru. Zvlášť v predvolebnom období zaznamenávame nárast počtu, ale aj zvyšujúce sa aktivity mnohých politických subjektov, ktoré aj napriek vynaloženým finančným prostriedkom nemajú žiadnu šancu uspieť v predvolebnom boji a získať podiel na politickej moci v štáte. Dôvod, prečo idú do vopred prehraného boja je snaha spopularizovať stranu a jej vedúce osobnosti na verejnosti, využiť zákonom pridelený vysielací priestor vo verejnoprávnych médiách na svoje zviditeľnenie a prezentáciu svojich programov. Takto získanú „popularitu“ môžu následne využiť pri iných typoch volieb, napr. pri regionálnych alebo komunálnych voľbách, v ktorých majú väčšiu šancu uspieť. Nezriedka sa tým dôvodom stáva snaha vedúcich predstaviteľov irelevantného politického subjektu získať si pozornosť väčších a úspešnejších politických strán, uzatvoriť s nimi dohodu o svojom umiestnení na ich kandidátskych listinách a takýmto spôsobom zvýšiť šance svojho zvolenia. Ďalším špekulatívnym dôvodom, prečo sa stranícke subjekty zakladajú, resp. začínajú v predvolebnom období zvyšovať svoje aktivity je snaha odoberať voličské hlasy konkurenčným stranám. Často je za tým záujem väčších, na politickej scéne už dlhodobo etablovaných a finančne zabezpečených strán a hnutí (resp. ich sponzori z radov oligarchov), ktoré sú ochotné investovať nemalé finančné prostriedky do predvolebnej kampane tých strán, u ktorých je veľmi malá pravdepodobnosť, že budú úspešné. Dôležité je, aby takéto strany, slúžiace ako marketingový projekt na odčerpávanie hlasov  na seba naviazali určitý počet voličských preferencií (aj jedno, dve alebo aj tri percentá sa počítajú), ktoré by ináč mohli voliči prideliť konkurenčnému politickému subjektu a tým ho oslabiť, resp. zabrániť mu v získaní potrebného množstva hlasov, ktoré by jeho kandidátom zabezpečilo prienik do NR SR.

S cieľom zamedziť podobným špekulatívnym praktikám a určitým spôsobom sťažiť, resp. efektívnejšie koordinovať a sprísniť vznik a registráciu nových strán a hnutí je potrebné prijať nové a účinnejšie kritéria a podmienky ich zápisu do registra politických strán a hnutí. Jedným z takýchto potrebných racionálnych opatrení je nutnosť novelizácie Zákona č. 85/2005 Z. z. (zákon o politických stranách a politických hnutiach), ktorou by sa navýšil počet občanov z dnes požadovaných 10 000 na navrhovaných 50 000 a ktorí by svojimi podpismi prejavili súhlas so vznikom konkrétneho politického subjektu. Opodstatnenou sa ukazuje aj nutnosť novelizácie Zákona č. 180/2014 Z. z. (zákon o podmienkach výkonu volebného práva a zmene a doplnení niektorých zákonov), ktorou by sa volebná kaucia pre kandidujúce politické subjekty do NR SR zvýšila z terajších 17 000 eur na navrhovaných 50 000 eur, čím by sa s veľkou pravdepodobnosťou zamedzilo vzniku mnohých nových ministraničiek ako aj špekuláciám zo strany ich vedúcich predstaviteľov. V prípade získania minimálne 2% a viac voličských hlasov by sa táto kaucia vrátila danému politickému subjektu. V opačnom prípade, tak ako to dnes upravuje platná zákonná norma, by sa táto suma stala súčasťou štátneho rozpočtu.

PhDr. Štefan Surmánek, CSc.

ĽS Naše Slovensko, Košice