„Buzeranti“ pochodovali Bratislavou

V sobotu popoludní to vyzeralo, ako keby predstavitelia homosexuálnej komunity zabzučali celé ulice v Starom Meste. Pulzujúci rámus bubnov sprevádzal sprievod, ktorý bol presiaknutý pestrofarebným cirkusom. Bola by to letná atrakcia, keby znovu nešlo iba o politiku. Presadzovanie záujmov liberálnej, nie homosexuálnej menšiny. Liberálna menšina ukázala, že nemá žiadne zábrany a koho všetkého dokáže zneužiť na svoju propagandu.

Slovo „Buzerant“ presne vystihuje anglické slovo “buzzer” – bzučiak. Slovný základ “buzz” znamená bzučať, hučať, hlučať,  rámusiť, signalizovať, upozorňovať. Buzeranti sú exhibicionistickou menšinou v homosexuálnej komunite, sú tou jej časťou, ktorú dnes zneužívajú liberáli, znásobujúc jej krik a pasujúc ju za hlas celej homosexuálnej komunity. Proti väčšinovej heterosexuálnej spoločnosti presadzujú  vlastné záujmy liberálnej lobby pod rúškom presadzovania ľudských práv homosexuálov. Deje sa tak proti záujmom väčšinovej spoločnosti, ale aj proti skutočným záujmom homosexuálnej komunity.  V Bratislave vnímame nárast takýchto aktivít. Za posledných 9 rokov liberáli so svojimi protagonistami, kam patria mimovládne organizácie (MVO), mnohé západné ambasády a korporácie, pre ktorých zamestnancov sa stáva účasť na „Pride“ už očakávanou súčasťou správnej korporátnej kultúry, organizujú za zvuku bubnov pochod, kde sa prezentujú spolu s exhibicionistami v akčných kostýmoch.

Tak vytvorili  turistickú atrakciu leta, ktorá je významným magnetom aj pre tisícky turistov vyznávajúcich bujarú slobodu. Čosi sa konečne deje a preto nečudo, že toto veľkolepé dobre zasponzorované divadlo priťahuje mládež, ktorá je prirodzene zvedavá, ale má tiež prirodzený sklon k rebélii. Mládež je stále viac zneužívaná liberálnymi politikmi. Nimi prezentované individuálne slobody a ciele sa javia byť príťažlivejšie, ako perspektíva šedivej každodennej reality, v ktorej je nútená mládež dnes žiť. Rozhodnúť môže tiež potenciál dobre platenej práce v MVO, v korporácii, alebo perspektíva stáže a zamestnania v zahraničí. Mladí sú dnes vedení vedieť sa čo najlepšie predať a bohužiaľ mnohí to akceptujú.
Logistiku, vodcovstvo a štruktúru pochodu „buzerantov“ zabezpečujú na 100% liberáli, MVO, ambasádori, korporácie  a ako komparz využívajú aj turistov a mládež. Požiadavky davu artikulujú opäť iba starí známi politici (Progresívne Slovensko, Most Híd, SaS).
A kde vlastne pri formulovaní týchto požiadaviek zostali samotní naši homosexuáli? Preto aj píšem “buzeranti” – v  uvodzovkách. Veď vieme, že pochodovali liberáli, mimovládky, zahraničné ambasády a korporácie, davy bujarých turistov a zvedavej a rebelujúcej mládeže a v tomto pestrom dave “buzerantov” by sme mohli pohľadať aj našich homosexuálov.

Faktom je, že my na Slovensku máme ústavou zaručené rovnaké práva pre všetkých občanov, ktorí sú si rovní, a ktorých u nás nedelíme na homosexuálov a heterosexuálov a ani u nás fakt doteraz neexistuje nijaká povinnosť nosiť viditeľné označenie sexuálnej orientácie. Takže vlastne u nás sa pri úradnej komunikácii nikto nestará, kto je akej sexuálnej orientácie a všetci občania využívajú všetky ústavou garantované práva rovnako.

Slovensko je dnes príkladná tolerantná krajina, kde homosexuáli bývajú pravidelne zastúpení medzi elitou dokonca aj medzi najvyššími vládnymi úradníkmi. My nemáme na to žiadne kvóty, ale vychádza to tak prirodzene, že homosexuáli patria na Slovensku k našim najschopnejším ľuďom. Vládni úradníci sa u nás nedelia na homosexuálnych, či heterosexuálnych a ani nerozhodujú pre homosexuálnych a heterosexuálnych občanov odlišne. Všetci vždy pracovali a pracujú spoločne pre všetkých našich občanov rovnako, bez rozdielov podľa sexuálnej orientácie. Ani naša ústava a zákony nedelia občanov podľa sexuálnej orientácie a vylučuje sa, aby bolo možné priznávať homosexuálom viac práv ako heterosexuálom, či naopak. To by bolo porušením princípu rovnosti a tiež musíme dbať o rešpektovanie práv detí, ktoré s právami homosexuálov úzko súvisia.

A napríklad aké práva sú odopierané jednému z našich troch najvyšších ústavných činiteľov, o ktorom sa vie, že je homosexuál? Vďaka svojim vynikajúcim ľudským vlastnostiam si žije život jedného z najváženejších občanov. O jeho pocitoch najlepšie hovorí, že on sám pochody buzerantov svojou prítomnosťou nikdy nepodporil. Veď nie je diskriminovaný v ničom, dokonca spoločnosť na Slovensku je taká férová, že bez problémov bol a je v najvyšších štátnych funkciách, nikto ho nikdy nespochybňoval a už vôbec by to nikoho nenapadlo robiť kvôli homosexuálnej orientácii. Takíto vzácni ľudia, ktorí pracujú pre blaho všetkých, môžu byť najlepšími ambasádormi homosexuálov.

Registrované partnerstvá na Slovensku
Podľa § 115 Občianskeho zákonníka, domácnosť tvoria fyzické osoby, ktoré spolu trvale žijú a spoločne uhradzujú náklady na svoje potreby. Registráciu osôb, ktoré spolu trvale žijú v spoločnej domácnosti má v kompetencii matrika. Platí to aj pre homosexuálnych partnerov, aj oni sa registráciou na matrike stanú registrovaným partnerstvom a z toho vyplývajú možnosti realizovať všetky právne nároky ako napríklad z hľadiska dedenia majetku, nahliadania do zdravotnej dokumentácie, sprevádzania partnera na lekárske vyšetrenie, atď. Z akého dôvodu tieto právne skutočnosti dnes žiada pani ombudsmanka duplikovane zakotviť v legislatíve špeciálne pre homosexuálov? Ona energicky už roky vykopáva otvorené dvere, preto nikoho neprekvapuje, že aj na pódiách “u buzerantov” pôsobí kontroverzne.

Osvojenie dieťaťa na Slovensku
Náš zákon o rodine umožňuje osvojenie dieťaťa, alebo pestúnsku starostlivosť o dieťa, všetkým manželským párom, ale aj všetkým jednotlivcom rovnako, za podmienky, že preukážu spôsobilosť poskytnúť dieťaťu vhodné výchovné prostredie.

Dať nadpráva homosexuálom a čo deti?
Anna Symington – Maar je žena, ktorá v sobotu v SME prezentovala, že má manželku a dieťa a otvorene sa hlási k svojej sexuálnej orientácii. V rodnom liste má jej syn namiesto matky a otca dve matky. Možné je to však len preto, že majú všetci traja britské občianstvo. Tento „ich“ syn má chromozóm Y, obidve matky majú iba chromozómy X a preto, keď raz vyrastie v muža, sa bude oprávnene pýtať svojich mám, kde sa zobral jeho chromozóm Y, ktorý má v každej svojej bunke a teda, kde je a kto je jeho biologický otec. Na zodpovedanie oprávnených otázok syna ani britské občianstvo nemusí stačiť. Pretože keď vyjde pravda na povrch, tak dieťa môže utrpieť traumu na celý život.  A aký model rodiny si do života má odniesť tento chlapec, čo bude pre neho vzor rodiny? Dve mamy? On muž, sa má stotožniť s koho rolou, s rolou matky? Nikdy nemá mať možnosť odpozorovať a pochopiť aká je úloha muža, otca vo vzťahu k žene a v rodine? To dieťa má aj otca, pretože existuje iba vďaka prírodným zákonitostiam a “príroda má zvysoka na háku sociálne konštrukty, ktoré si nejaké dvojnohé bytosti vymysleli”. Nebudú to mať jednoduché a tá rodina bude potrebovať pomoc.

Mnohí, ktorí žili na liberálnom západe potvrdzujú, že ako to začína nevinne, pod rúškom ochrany utláčaných, tak to môže končiť, že dúhové vlajky sú ešte aj na škôlkach a vašich detí v základnej škole sa cudzí úradníci pýtajú vo veku 9 rokov, či sa im páčia chlapci, či dievčatá. A nedaj boh aby malý povedal, že sa radšej hrá s bábikami, to by vám z neho povinne spravili „transku“ a ešte by to bolo financované zo zdravotnej poisťovne. A keby sa to rodičom nepáčilo tak ich tvrdo potrestajú a deti im odoberú. Toto nie je vymyslené, ale tieto prípady sa dejú už dnes napríklad v Nórsku či v Kanade a aj u nás je snaha liberálov a MVO zaviesť takéto postupy prijatím Istanbulského dohovoru, alebo cestou diktátu z EÚ. EÚ tu vystupuje ako negatívny faktor ohrozujúci ľudské práva detí, aj heterosexuálnych rodičov.

Vo vzťahu k Slovensku a k presvedčeniu ombudsmanky o potrebe meniť legislatívu, aj pani Anna Symington – Maar v SME vypovedala, že sa s diskrimináciou pri výchove dieťaťa na Slovensku nestretla, a potvrdila, že im úrady aj lekári vychádzajú v ústrety a nerobia žiadne ťažkosti. Akceptujú ich status quo dvoch britských manželiek so synom, veď čo sa dá iné najlepšie urobiť v takejto situácii. Samozrejme, všetci v ich okolí musia byť pripravení ich maximálne podporiť a pomôcť prekonať im čo najlepšie všetky peripetie života.

Ohrozenie homosexuálov zdravotnými rizikami
Hlavný faktor ohrozujúci zdravie homosexuálnych mužov je rektálny spôsob pohlavného styku v spojitosti s promiskuitou. Podľa dostupných štatistík v zahraničí 40% homosexuálov mužov uvádza 500 a viac sexuálnych partnerov, 80% z nich boli neznámi ľudia a tiež sa zistilo, že majú v priemere 50 trvalých celoživotných sexuálnych partnerov, s ktorými sa opakovane stretávajú. Aktívny homosexuál máva popri svojich stálych aj stovky náhodných partnerov. Zostáva tu však nádej, že naši homosexuáli sú úplne iní.  Za kratší život homosexuálov zodpovedá vysoký výskyt pohlavných chorôb, ale aj rôzne psychické poruchy. Je pravdou, že takto promiskuitne žijúcich mužov najviac trápi, že im spoločnosť neumožňuje uzavrieť manželstvo a osvojiť si deti? No ak je ich životný štýl promiskuita, aký majú záujem žiť v trvalom zväzku s jedným mužom? Takže môžeme zúžiť celú problematiku na páry homosexuálov, ktoré nežijú promiskuitne, ale v trvalom partnerskom zväzku. Tých na „Pride“ nestretneme, tí odmietajú tento sviatok promiskuity, ktorá vie spoľahlivo zničiť každý vzťah. Koho záujmy vlastne ohrozujú liberáli organizovaním pochodu, ktorý oslavuje promiskuitu ako životný štýl? A pred kým sa dušuje Štefunko, že presadí manželské zväzky a adopcie detí? Zdravotné problémy homosexuálov sú závažné s následkami v psychickej, fyzickej aj v sociálnej oblasti, vyplývajú z ich odlišného spôsobu života a spoločnosť by sa nimi mala seriózne zaoberať a hľadať skutočné riešenia a nie ich zneužívať.

Ohrozenie moslimskými imigrantmi
Sme civilizovaná krajina, ktorá má svoju kultúru a zákony. Preto nesmieme nechať našich  homosexuálov napospas nikomu. Ani napospas nelegálnych moslimských migrantov,  ako sa to deje napríklad v škandinávskych krajinách alebo v Nemecku, Francúzsku, Taliansku či Veľkej Británii. Vyznávame kresťanské hodnoty a homosexuáli sú a vždy boli súčasťou našej tradičnej kresťanskej rodiny. Islam homosexuálov neuznáva, trestá ich väzením, bičovaním, ukameňovaním, alebo iným druhom popravy. Nič také nesmieme dopustiť a životy a práva našich homosexuálov musíme ochrániť! Odmietajme aj naďalej prijímať nelegálnych migrantov v našej krajine. Bezpečnostné riziko je obrovské. Premiešavanie moslimskej a kresťanskej kultúry je zhubné pre obidve strany. Moslimovia nech si v pokoji žijú vo svojich vlastných krajinách. My môžeme prijať iba tých ľudí v núdzi, ktorí sú schopní sa začleniť do našej kultúry a prijať naše pravidlá.

Tu sa objavil skutočný, doteraz chýbajúci, nepomenovaný záujem homosexuálov, ktorý by mal rezonovať aj na ich pochodoch. Je to obrana pred ohrozením homosexuálov sfanatizovanými islamskými násilníkmi. Tu je veľké vákuum, kde by sa mali liberáli a MVO aktivizovať a čo najhlasnejšie ozývať za všetkých homosexuálov, za ktorých arbitrov sa pasujú. Prečo ale naopak o tomto ohrození dôsledne mlčia? Veď hádam neplánujú vytvoriť umelo stret medzi homosexuálmi a migrantmi, aby z rozvrátenej spoločnosti mohli ťažiť politické a mocenské body?

Recept pre západných ambasádorov a korporácie v kocke znie takto:
„Nepodporujte „buzerantov“ vo svojich štátoch, ale podporujte homosexuálov. Umožnite im riadny kariérny rast bez diskriminácie tak, aby ste mohli vidieť aspoň také výsledky v ich spoločenskom postavení, aké sme dosiahli my na Slovensku. Umožnite im za rovnakých podmienok ako majú heterosexuáli, si osvojiť dieťa a umožnite im tak, ako je to na Slovensku, žiť v riadne registrovaných partnerstvách. Vezmite si zo Slovenska príklad, ako dodržiavať rovnosť v prístupe k ľudským právam, aby ste vo svojich krajinách tiež dosiahli plnú akceptáciu homosexuálov v spoločnosti. Podporte vo svojich štátoch zvýšenie zdravotníckych budgetov na liečbu homosexuálov a usilujte sa ich zrovnoprávniť s heterosexuálmi v dĺžke a kvalite života. Chráňte lepšie homosexuálov pred uplatňovaním trestov podľa islamských zákonov. Bojujte za práva všetkých ľudí a nezabudnite, že deti majú tiež svoje ľudské práva!“

No musí to byť pre zahraničných ambasádorov veľké šťastie, mať možnosť pôsobiť na Slovensku a konfrontovať sa so skúsenosťami krajiny, kde majú homosexuáli rovnaké práva ako heterosexuáli.

V skutočnosti pochod aj za záujmy homosexuálov je „Pochod za rodinu“. Rodina sa má vždy zastávať všetkých svojich členov a je miestom, kde si všetci majú pomáhať prežiť v dobrom aj v zlom. Nie divadlo, ale skutočné ľudské hodnoty pravdy a lásky.