MATRIX pravdy, alebo ako Barack Obama doviedol západnú civilizáciu na okraj útesu (4/4)

Duálny koncept pravdy/informácie chápanej ako emocionálna/energetická reakcia ľudského tela na podnety/skutočnosti, ktoré človek spracováva vo svojom vedomí, okrem pochopenia ľudskej motivácie umožňuje vysvetliť mnoho všeobecne empiricky akceptovaných javov. Švajčiarsky psychológ Karl Gustav Jung skúmal podobnosť mýtov, legiend a sakrálnych textov v rôznych teritóriách sveta a aj v rôznych civilizáciách, ktoré historicky preukázateľne nemali žiadne kontakty. Tieto myšlienkové/abstraktné konštrukty opakujúce sa naprieč civilizáciám nazval archetypy a predstavujú jeden zo základných nástrojov skúmania ľudskej psychiky, avšak vo svojej teórii nevysvetľuje ako vznikli a prečo vlastne existujú. Tak ako je stále tou istou látkou, čo do kvality aj objemu jeden liter vody v metrickej sústave v Pekingu, tak rovnaký objem vody odmeraný v anglických pintách bude aj v Londýne. Práve materiálna podstata dáva látke rovnaké vlastnosti a iba spôsob ovládnutia skutočnosti vo vedomí človeka prispôsobuje myšlienkový abstrakt kontextu kultúrno-geografickému okolia tak, aby bola všeobecne akceptovaná/verifikovaná pravda v danom časovo-priestorovom kontexte spoločnosti. Archetypy sú tie obrazy vnútornej nemennej podstaty reality prameniace z hmotnej podstaty sveta a biologickej determinovanosti spoločenských vzťahov, súhrnne nazvanej materiálna pravda, ostatné obrazy/abstrakcie majú virtuálnu povahu a ich vnímanie sa bude líšiť u každého človeka. Archetypy sú esenciálne informácie, ktoré vedomie selektuje zo všetkých podnetov vo svojom okolí a porovnáva ich so svojim svetonázorom/software štruktúrovanou dlhodobou pamäťou respektíve porovnávaco-hodnotovou mriežkou vo svojom mozgu, či sú v súlade alebo rozširujú poznanie, čiže štruktúrovanú pamäť alebo sú v rozpore, čo spôsobuje pocity uspokojenia alebo nadšenia alebo frustrácie. Tieto pocity sú priamo dôsledkom činnosti mozgu ako hmotnej stránky/ materiálneho média existencie vedomia a všeobecne sú považované za hnaciu silu motivácie, ktorá je energiou smerujúcou k určitému spôsobu konania/chovania sa človeka. V skutočnosti z dôvodu osobnostnej integrity prejavujúcej sa v potrebe získania súčasne sebaúcty a aj úcty od ostatných členov spoločnosti, čiže potreby získania sebavedomia a sociálneho statusu, sa pocity uspokojenia, nadšenia a frustrácie môžu považovať za primárny iniciačný stupeň vývoja vôle. Vedomie pocity spracováva do preferencií, ktoré sa stávajú motiváciou ku konaniu. Problém nastáva, keď sa preruší spoločná simultánna dialektika vôle a vedomia, potom vedomie nahradí “závislosť” v dialektike vôle, a to závislosť hmotná (drogy, paraziti) alebo telesná (emocionálna nestálosť) alebo mentálna (duševné choroby) alebo vôľová (egoizmus) závislosť. Vôľa vie ovládnuť informačnú stránku vedomia, čo znamená vie rozhodnúť či vedomie príjme alebo odmietne výrok ako pravdivý. Avšak ignorovanie reality zo strany vôle spôsobuje, že energia spojená s informáciou, ktorá je podvedome/na úrovni zmyslov vyhodnotená ako pravdivá, ale vôľou odmietnutá, nemá ako sa uvoľniť, takže jej kumulácia spôsobuje vnútorné napätie, ktoré je možné uvoľniť potom iba sexom alebo násilím. Vôľová závislosť je egoizmus, pretože verifikačným kritériom sa stáva „ja chcem“ a podobne ako v spoločenskej organizácii ak sa stane politická moc, chápaná ako existenčná hrozba voči telu, mysleniu a sociálnym vzťahom, hodnotou verifikácie pravdy, tak nasleduje tyrania, potom egoizmus dokáže človeka tak odcudziť medziľudským vzťahom, čo zodpovedá osobnej dezintegrácii, čiže straty jednoty sebaúcty a sociálneho statusu, až sa stane jeho život utrpením, čo je ventilované týraním blízkych osôb a seba samého, ale iba za predpokladu konzistentného svetonázoru, pretože ide o impulzívne bezprostredné uvoľnenie tenzie kedy následne dôjde ku konsolidácii osobnosti. Ak osoba nemá konzistentný svetonázor, potom dochádza k projekcii svojho vnútorného utrpenia do nenávisti voči všetkým ľuďom a takýto jedinec sa po uvoľnení vnútornej tenzie cez sex alebo násilie už nevie konsolidovať, ale naopak začne pociťovať prázdnotu/ emocionálnu vyprahnutosť, až tieto stavy začne striedať stále v rýchlejšom tempe a vo vyššej intenzite, čím úplne stratí zmysel pre realitu a jeho vôľu nahradí len nutkavá neovládateľná túžba po sexe alebo násilí, či už samostatne alebo spoločne a vo vzťahu k druhým alebo voči sebe, stane sa sociopatom. Problém svetonázorovej konzistentnosti rieši hodnotová výchova v rodine, predovšetkým prvotné bootovanie verifikačných/ hodnotových kritérií od matky, potom náboženstvo a nakoniec vzdelávací systém. Ak pri mladých ľuďoch počas dospievania dôjde k narušeniu vývoja svetonázorovej konzistentnosti násilím alebo sexuálnym zneužívaním, a preto nedosiahnu stupeň vývoja utvorenia osobnosti, tak vedomie upraví svoju komparačnú mriežku/svetonázor tak, aby nedochádzalo ku kumulovaniu frustrácie a toto chovanie/interakcia s vonkajším prostredím sa ostatným ľuďom javí ako duševná choroba. Vedomie človeka, ktorému bolo znemožnené vytvoriť si osobnosť plne vníma svet tak ako zdravý jedinec, ale je uväznený vo svojom vnútri, čo mu znemožňuje plnohodnotný život, ale iba za podmienky, že nemá metabolickú deformáciu spôsobenú genetickými, fyziologickými deformáciami tela alebo chemickým ovplyvňovaním cez drogovú závislosť respektíve podľa posledných dánskych výskumov až 80% duševných chorôb je spôsobených látkami, ktoré produkujú paraziti respektíve tieto látky absentujú, napríklad pri autistoch bolo zistené, že im v hrubom čreve chýbajú dva bakteriálne kmene, ktoré sa inak vyskytujú u zdravej populácie. Ľudské telo je chemická továreň a primárnym zdrojom energie sú chemické exotermické reakcie, ktoré vytvárajú elektromagnetické prúdy. Látková výmena prebieha na báze chemických reakcií a integruje všetky časti tela, podobne je na báze elektromagnetických prúdov v mozgu integrované ľudské vedomie, ktoré spracováva pocity/emócie tela ako výsledok metabolických chemických reakcií. Emócie sú spojené s elektromagnetickou energiou, tak ako zmyslový vnem je spojený s chemickou reakciou prebiehajúcou v zmyslových orgánoch, a táto chemická reakcia má svoj prejav vo vzrušivosti v podobe elektromagnetických prúdov, vďaka ktorým ju vie vedomie spracovať. Človek disponuje dlhodobou pamäťou, ktorá je spojená s tvorbou štruktúr v mozgu založených na chemických respektíve metabolických väzbách a krátkodobú/operačnú pamäť, ktorá funguje na báze elektromagnetickej energie, a ktorá zároveň vytvára vedomie ako stav plnej konektivity všetkých častí mozgu. Potom emócia vzniká automaticky získaním zmyslového vnemu/informácie, ktorá je porovnávaná so svetonázorovou hodnotovou mriežkou uloženou v dlhodobej pamäti a nakoľko telo predstavuje hmotnú entitu plnej konektivity existencie života, inak povedané precítenia bytia, tak aj emócia zasahuje celé telo bez ohľadu na stav mysle. Emócia je podobná prúdom prebiehajúcim v procesore počítača a preferencie sú zase analógiou zdrojového kódu, ktorý prevádza impulzy z procesora do sústavy inštrukcií, teda jazyka/informácie, s ktorou už vie pracovať operačný systém/vedomie. Informácie vstupujúce do operačného systému majú vytvorené vo svojej pamäti/programe bezrozporné štruktúry/vývojové diagramy, ktoré spracovávajú zmyslami získané informácie tak, aby výstupy poskytovali najlepšie riešenia v aplikačných programoch, ktoré sú analógiou modelov chovania sa človeka. Bezrozporné štruktúry uložené v dlhodobej pamäti mozgu sú získané archetypálne informácie ako esenciálne rozumové abstrakty/obrazy a pri prvom kontakte s nimi človek si ich začne ukladať do dlhodobej pamäte, až si vytvorí relačno-hodnotovú mriežku vo filozofii nazývanú ako svetonázor jedinca. Človek tvorí svoj svetonázor systémom diskrétnych krýh, podobne ako keď mrzne voda, okolo zhluku/vločky do mriežky organizovaných atómov sa začnú pridávať ďalšie atómy, až vytvoria mohutné kryhy/ostrovy konzistentnosti, ale okrajmi začnú do seba narážať a stláčať sa, čo vytvorí vnútorné pnutie. Okrem spájania sa „krýh“ poznania do konzistentnej štruktúry paradigmatickej vedy, zabezpečuje osobnostnú integritu technika mentálnej segregácie na základe mechanizmu tabu. Napríklad Budha zo svojho učenia vyčlenil/tabuizoval/segregoval ako nepodstatný hmotný svet, tak môže budhista dosiahnuť úplnú duchovnú integritu svojej osobnosti, ale v skutočnosti len virtualizoval svoj život. Naopak nájomný vrah musí oddeliť svoj hodnotový systém od svojej práce, ktorú takouto technikou odosobňuje/segreguje mimo svoju osobnosť a potom v súkromnom živote môže si zachovať „morálnu integritu“, obdobne postupuje parazitujúca elita respektíve podobnú funkciu má v islame povinnosť poskytnúť almužnu chudobnému, chorému alebo bezmocnému. V živote človeka je najdôležitejšou časťou jeho svetonázoru hodnotová mriežka, ktorú získava dieťa od matky a použijúc silné tvrdenie, ktoré musí byť preskúmané paradigmatickou vedou, matka u dieťaťa vyladí váhu/mieru a oblasti prípustnosti využitia jednotlivých spôsobov verifikácie podľa vyššie uvedenej Matice verifikácie pravdy. V dospelosti je svetonázor nemenný, ale je ho možno zlomiť násilím, chemickými drogami alebo relativizovať tzv. „vymývaním mozgu“ psycho-manipulačnými technikami straty kontaktu s realitou. Techniky skúmania emocionálneho stavu respektíve pravdovravnosti jedinca zamerané na meranie zmyslových reakcií, napríklad hmatu, meraním rýchlosti a intenzity tlaku na klávesu počítača sú absolútne neomylné, pretože všetky zmysly sú v plnej telesnej konektivite s dlhodobou pamäťou v mozgu, na rozdiel od merania telesných reakcií, ktoré sú už len akýmsi derivovaným záznamom/informáciou, ktorou vedomie uvoľňuje emócie získané zo zmyslových podnetov a transformuje ich na preferencie, ktoré sú základom motivácie prejavujúcej sa chcením/vôľou, teda je možné povedať, že síce ťažko, ale na základe tréningu dokáže testovaný jedinec ovplyvniť svojou vôľou telesné reakcie, a tým aj výsledky získané z polygrafu. Dôsledky duálneho konceptu pravdy chápanej ako nerozlučnej jednoty informácie a energie, s ktorou sa musí telo emocionálne vysporiadať, majú dosah na celú škálu javov. Predovšetkým je jedno, či na človeka pôsobíme informáciou cez vedomie, pretože tá svojou energiou spôsobí emocionálnu reakciu, ktorá následne ovplyvní cez chemický metabolizmus celé telo, alebo využijeme zmyslové vnemy, ako dotyky, zrakový kontakt, vône, chuť a zvuk na ovplyvnenie emócie s cieľom ovplyvniť vôľové preferencie respektíve metabolizmus za účelom ovplyvnenia človeka, alebo medikamentne/chemicky zasiahneme do štruktúry, vodivosti a konektivity dlhodobej pamäte, čoho následkom bude iné ako reálne spracovanie informácie z vonkajšieho prostredia, teda aj iný ako štandardný spôsob uvoľnenia energie spojenej s informačným tokom reality, čo spôsobí aj iný emočný stav tela respektíve povedie k inému motivačnému správaniu sa jednotlivca ako je jeho štandard. V súčasnosti sa empiricky využívajú techniky ovplyvňovania motivácie ľudí k zmene správania cez informácie v médiách, reklame, psychoanalýza, skupinová terapia, ideologické motivačné prejavy, ale aj spontánne uzdravenia, keď ľudia na základe informácie o ochorení na rakovinu podstúpia detoxikáciu a odparazitovanie, začnú sa ľahšie bez „odpadovo“ stravovať, usporiadajú si medziľudské vzťahy a oddajú sa Bohu. Techniky NLP a asertívneho správania okrem informácie silne využívajú zmyslové vnemy, kde sa učia absolventi týchto kurzov pod akým uhlom majú pristúpiť k svojmu objektu manipulácie, kedy sa majú dotknúť objektu, aby fixovali svoje posolstvo, používajú farby na vytvorenie želanej emócie, obchodné domy používajú príjemnú arómu, aby eliminovali „výčitky svedomia“ za míňanie peňazí respektíve hudbu na uvoľnenie stresu, teplo, aby si vyzliekli vrchný odev, čo znemožní spontánny odchod z nákupnej pasáže a podobne. Chemické drogy robia vonkajší zásah do pamäťových štruktúr mozgu a menia celú osobnosť človeka, avšak niektoré môžu zasiahnuť aj „procesor“, čiže plnú konektivitu všetkých častí mozgu, čím ale dochádza k strate vedomia, formou „vypnutia“ alebo neriadených skratov a prepínaní neurologických spojení v mozgu. Z uvedeného vyplýva jednoznačné odporúčanie pre politickú prax, že legalizácia akýchkoľvek drog je prípustná len po riadnej kontrole následkov na základe klinických testov štátnou autoritou na kontrolu liečiv.

S touto časťou svojho posolstva spojeného s knihou „Teória pravdy“ (www.theorytruth.com) sa na čas odmlčím, pretože tak ako som napísal otvorený list svetovým lídrom, chcem sa obrátiť aj na najvplyvnejších psychológov súčasnosti, aby iniciovali experimentálne a klinické overenie hypotézy o duálnom koncepte pravdy, pretože by to mohlo znamenať pomoc stovkám miliónov ľudí, ktorí sú uväznení vo svojom vnútri a nevedia si pomôcť. Napríklad na Slovensku za rok 2018 užívalo utišujúce a psychotropné drogy až 62% populácie, čo je alarmujúce číslo a pritom by možno stačilo sa iba detoxikovať, odparazitovať, zmeniť životosprávu a začať využívať techniky voľného prúdenia životnej energie cez pestovanie asymetrických sociálnych vzťahov až po hovorené slovo alebo modlitbu. V Ázii je bežné, že na požiadanie bez odvrávania tradične vychovaní ľudia splnia vaše želania a hneď sa otočia chrbtom, aby ste im nemohli ani poďakovať, čo sa Európanovi môže zdať ako neslušné, ale oni plnením potreby blížneho bez reciprocity sa snažia napojiť na kreacionistickú energiu Boha, ktorej tok poďakovaním by sa prerušil. Trubadúri a gavalierske spôsoby chovania sú založené na rovnakom princípe, keď „vysielač“ adorácie bezodplatne jednostranne altruisticky  zvyšuje sociálny status beneficienta adorácie, u ktorého toto nesebecké chovanie vytvára záväzok ľudskosti, ktorý ho povznáša k rovnakej altruistickej reakcii bez očakávanej reciprocity, čo poľudšťuje celú spoločnosť. Opakom altruizmu je reciprocita stelesnená v marketingovom altruizme, ktorej problém je, že kreacionistická energia je výlučne spojená so súkromnou verifikáciou pravdy, preto verejne deklarovaná dobročinnosť alebo almužna, chápaná ako filantropia, je pre svojich abonentov energeticky deficitná a utvrdzuje ich vo svojej bezcitnosti a živote v cynizme. Podobne aj kolektívne realizovaný osobný kódex gavalierstva/rytierstva realizovaný v kolektívnych štruktúrach/rádoch bol v stredoveku zárodkom rakoviny vtedajšej spoločnosti, a rozhodnutie o rozpustení rádu Templárov bolo prirodzeným a správnym rozhodnutím. Rovnako deficitne na emocionálnu stabilitu pôsobí verejné/obchodné/ marketingové prezentovanie intimity, či už sa jedná o prostitúciu, pornografiu, pochody „Pride“ alebo aj spolužitie muža a ženy z vypočítavosti. Skutočné napojenie sa na kreacionistickú energiu v oblasti intimity je láska medzi mužom a ženou, kedy žena asymetricky potlačí svoju osobnosť respektíve egoizmus, čím sa stane po boku muža bezbranná, a u neho vznikne asymetrický záväzok zabezpečiť a ochrániť svoju pani, potom žena vystupuje ako vreteno a muž medený drôt obtočený okolo vretena, podobne ako v indukčnej cievke, a až v ich intímnom spojení začne v ich zjednotenej identite prúdiť podobne ako v indukčnej cievke energia/elektrický prúd. Materstvo, ako najvyšší nesebecký cit, aj podľa Egyptského kráľovského mýtu, dokáže zmeniť aj jednoduchú/primitívnu ženu, ktorú predstavuje bohyňa Nebtet na čistú bytosť, ktorá nakoniec začne sledovať napriek svojej sebeckej predmaterskej histórii ciele „božieho diela“ respektíve nasleduje vyššie ciele najušľachtilejšej z bohýň Eset. Dnes presadzovaný spôsob „studeného odchovu“ bezcitnej výchovy detí, aby ich pripravila takáto výchova deti na krutosť sveta, je začarovaný kruh zrútenia sa ľudskej civilizácie, pretože vyvoláva u mužov neochotu zdielať život s „kusom ľadu“ a u žien s „guľou na nohe“. V skutočnosti kreacionistická energia materstva viedla ženy, ktoré ju vedeli v sebe objaviť, k privatizácii svojej pokrvnej línie a rodinnej výchove detí. Energia „videnia“ prameniaca z poznania naopak musí byť verifikovaná verejne, čiže len transparentnosť vo vedeckých objavoch respektíve v súkromnom respektíve verejnom konaní človeka prospieva k posilňovaniu a humanizácii ľudského druhu. Naopak utajovanie/privatizácia konania respektíve vedeckého poznania vedie k netransparentnosti, čo umožňuje existenciu zla, násilia a parazitizmu, a spôsobuje nespravodlivosť a spoločenskú neefektívnosť.

Určite v budúcnosti chcem spracovať archetypálny výklad kresťanských mystérií, som presvedčený, že bude pre čitateľa zaujímavá aj stručná história zla/parazitizmu od doby cca 60 rokov pred Exodom Židov z Egypta až dodnes, respektíve podmienky šťastného osobného života založenom na asymetrických sociálnych vzťahoch a mnoho ďalších tém.