Kultúra trestných oznámení

Nasledujúci text nebude nejakou dlhou analýzou, bude skôr takým povzdychom. A možno pokusom o apel.

Vytvorila sa nám na Slovensku akási kultúra trestných oznámení. Keď človek podá trestné oznámenie kvôli krádeži, či fyzickému útoku, je to samozrejme úplne v poriadku. Ale pokiaľ sa niekoho “ohromne dotkne” už len to, že niekto vyjadrí protichodný názor, tak to je práve to budovanie a pestovanie kultúry trestných oznámení. Kultúry, v ktorej sa nediskutuje, ale sa okamžite uchyľuje k silovému riešeniu.

Neviem, ako vám, ale mne to “podávam trestné oznámenie” znie veľmi podobne ako jedna fráza, ktorú sme počúvali v detstve a to: “povedaný pani učiteľke”. Čiže áno, usudzujem, že aj naša spoločnosť sa správa primitívne a detinsky.

Ja by som veľmi rád preto apeloval na liberálov, lenže problém je ten, že tí si asi tento môj text neprečítajú. Ale keby náhodou, že áno – veľmi vás prosím, ak chcete naozaj budovať lepšie Slovensko, musíte budovať hlavne kultúru ľudských vzťahov. To je základ. Kedysi náš národ bol chudobný, nemal čo do úst, ale tie medziľudské vzťahy boli omnoho lepšie ako dnes. “Prosperita” nie je založená len na príjme… a keď už ten slušný či vysoký príjem chcete dosiahnuť, čo z toho budete mať, ak budete mať vysoký plat, ale okolo seba samých nevraživých ľudí, ktorí v kuse intrigujú?

Takže ja viem , pán Sibyla, pani Blahová, pán Marec a podobní, že si toto asi neprečítate – no ale, tento môj text nie je určený len pre liberálov. Samozrejme aj od konzervatívcov a národovcov očakávam, že k lepšej kultúre vzťahov prispejú a nebudú podávať tr. oznámenie kvôli každej tzv. volovine. Ak niekto hrubo uráža kresťanstvo, Krista – iste, je to naše plné právo, takto reagovať. Z tohto pohľadu, podanie kardinála Duku na divadlo v Brne, či podanie Čarnogurského advokátskej kancelárie na Havrana úplne schvaľujem, lebo tam bola čiara prekročená brutálnym spôsobom.

Ale opäť – podanie tr. oznámenia a uchýlenie sa k silovému riešeniu by malo byť tou poslednou možnosťou. Ja viem, že som asi super-naivný, ale áno, stále verím, že ľudia spolu vedia komunikovať aj na normálnej úrovni. Dôležité je tiež neuchyľovať sa k nejakej dehumanizácii. Viem si predstaviť, že aj v diskusii pod týmto článkom sa asi objaví nejaká poznámka, že s liberálmi sa nedá, lebo sú na niekoho výplatnej páske a kontroluje ich Soros, NWO a tak ďalej. No, fajn, tak uznajme, že s časťou z nich sa nedá. Ale nerezignujme na dialóg úplne so všetkými. Rezignácia a silové riešenie je posledná možnosť, nie prvá, či druhá!

Ach, to krásne slovo “dialóg”! To sme počúvali tesne po Novembri 89, však? A čo nám z toho ostalo? Len krvavé oči a útoky.

Takže ja chápem, že aj moje články sa niekomu môžu zdať príliš mierne, že by bolo mnohým sympatické, keby som to tým liberálom jednoducho “natrel”. Nemôžem za to, toto nie je moja podstata. Áno, odmietam liberalizmus a progresivizmus. Sú mojimi nepriateľmi. Ale ich nositelia nie. Nie som jednoducho za konzervativizmus a nacionalizmus, isteže aj za tie, ale bez normálnej komunikácie, myslíte si, že niekedy u nás nejaký konzervativizmus či národné cítenie zavládnu? Ako som už myslím kedysi písal, ani takzvaná “konzervatívna totalita” nie je riešením.

Jednoducho, žiadny režim, v ktorom stoja jedni nad tými druhými, nie je dobrý. Ani ten, kde stoja tzv. konzervatívci a národovci nad svojimi oponentmi z radov liberálov a ľavičiarov. Lebo všetci máme svoje chyby a každá, aj tá najkrajšia ideológia sa môže zvrhnúť na brutálnu tyraniu. A videli sme to už mnohokrát, v rôznych variantoch a vidíme to aj dnes.

Arcibiskup Zvolenský nedávno na bohoslužbe Te Deum dokonca hovoril o “kultúre adjektív”. To tiež poznáme z detstva: “ty si taký/hentaký/(doplň vulgarizmus)”. Tak ja by som si spolu s arcibiskupom želal konečne inú atmosféru v spoločnosti, ale je jasné, že tá nenastane lusknutím prsta. Tú treba postupne vytvoriť. Tá vychádza z nás, či sme už liberáli, socialisti, konzervatívci, národovci či iní. Ale je to zodpovednosť každého.