Zodpovedá kvalita mladej cigánskej populácie potrebám dnešného Slovenska?

Nie tak dávno v médiách odznela informácia, týkajúca sa nedostačujúcej kapacity základnej školy v obci Richnava, v dôsledku čoho veľké množstvo žiakov, pochádzajúcich prevažne z prostredia tamojšej cigánskej komunity musí dochádzať do susednej obce Kluknava. Problémom je však to, že ani Kluknavská základná škola, ktorú už dnes navštevuje 850 žiakov( čo predstavuje jej hraničnú kapacitu), nápor cigánskych žiakov zo susednej obce nezvláda. Veď podľa informácie, zverejnenej v denníku Korzár (dňa 24.10.2018) „narastajúce počty detí z Richnavy každým rokom napĺňajú minimálne päť tried prvákov v Kluknavskej škole“. S cieľom riešiť túto situáciu, uvedené obce navštívila ministerka vnútra SR D. Saková, ktorá na vybudovanie novej školy v Richnave prisľúbila vyčleniť z rozpočtu svojho rezortu viac ako 400 tisíc eur. Nezabudla však zdôrazniť, že takáto pomoc sa týka len a výlučne tejto konkrétnej situácie, takže samosprávy obcí a miest nemôžu do budúcna počítať s pomocou štátnych orgánov pri riešení takýchto a im podobných problémov.

Aj napriek vyhláseniu predstaviteľky rezortu vnútra a vzhľadom na rastúci počet obcí a miest, nachádzajúcich sa v Košickom, Prešovskom a Banskobystrickom kraji, ktoré už dnes nezvládajú umiestňovanie neustále rastúceho počtu cigánskej školopovinnej mládeže, budú musieť kompetentné štátne orgány zo štátnych zdrojov (zvlášť sa to týka Ministerstva školstva SR ako aj Ministerstva financií SR) finančne dotovať budovanie nových školských zariadení. Nie je to totiž otázka chcenia, ale otázka nutnosti, pokiaľ chceme zabezpečiť potrebné kapacity na poskytovanie povinného školského vzdelávania pre všetky školopovinné deti, vrátane neustále sa rozširujúcich radov cigánskych žiakov, ktorí už dnes predstavujú okolo 64% všetkej cigánskej populácie v našej krajine, pričom ich počet ktorých každým rokom narastá o tisíce nových príslušníkov cigánskeho obyvateľstva.

Na potvrdenie vyššie uvedených vyjadrení, uvedieme niekoľko údajov poukazujúcich na  alarmujúci nárast počtu cigánskej detskej populácie na Slovensku:

Tak napríklad v obci Veľká Lomnica (okres Kežmarok), v ktorej z celkového počtu 4550 obyvateľov skoro polovicu, t. j. 2150 tvoria príslušníci cigánskeho etnika sa v období január – september 2017 narodilo 85 detí, z toho 76 pochádzajúcich z tamojšej cigánskej komunity.

Podľa údajov zverejnených v Atlase rómskych komunít 2013, z celkového počtu 5831 obyvateľov obce Jarovnice (okres Sabinov) tamojšia cigánska komunita dosahuje počet 4879 obyvateľov danej obce. Pri sčítaní obyvateľstva v roku 1980 príslušníci cigánskej komunity v Jarovniciach predstavovali 53,69%, dnes sa toto číslo posunulo na úroveň 85%, čo je v relatívne krátkej dobe nárast o 31,31%, pričom počet necigánskeho obyvateľstva klesol na úroveň 16%. Čo sa týka prírastku obyvateľstva v tejto obci, podľa údajov M. Šuvadu, zverejnených v článku Rómovia v slovenských mestách (Bratislava 2015), v roku 2015 až 96% novonarodených detí (198) pochádzalo z cigánskej komunity a len 4% (9) boli deti necigánskeho pôvodu. Vzhľadom na veľký počet detí, v obci Jarovnice sú zriadené dve Základné školy. ZŠ č. 1 navštevujú výhradne cigánske deti v počte 1023 žiakov, z toho 223 prvákov. ZŠ č. 2 je zmiešanou školou, ktorú navštevuje 407 žiakov, z ktorých 88 sú žiaci, ktorí nepochádzajú z cigánskeho prostredia, pričom na prvom stupni (1 až 4 ročník) z 252 žiakov len 26 z nich nepatrí k cigánskej populácii. V oboch týchto Základných školách v Jarovniciach žiaci necigánskeho pôvodu predstavujú len 6% z celkového množstva žiakov základnej školy, čo len potvrdzuje enormný nárast cigánskej populácie v danej obci.

S podobným nárastom cigánskej populácie sa stretávame aj v ďalších obciach Slovenska. Napríklad v obci Chminianske Jakubovany (okres Prešov) počet Cigánov za obdobie rokov 1980 – 2011 narástol z 397 na 1760, čo predstavuje štvornásobný nárast tohto etnika, čím ich podiel na celkovom počte obyvateľov tejto obce v pomerne krátkej dobe stúpol z 36% na 81%.

Takýto stav zaznamenávame v mnohých obciach a oblastiach na východnom Slovensku, čo poukazuje na tú skutočnosť, že nárast počtu cigánskej populácie je v porovnaní s väčšinovým obyvateľstvom vysoko nadpriemerný a z pohľadu dopadov na stabilitu štátnych finančných zdrojov, ako aj nekonfliktný charakter rozvoja všetkých oblastí spoločenského vývoja naďalej neudržateľný. Vzhľadom na už dnes sa prejavujúce trendy v oblasti využívania počítačov, elektronizácie a robotizácie výrobných procesov je potrebné si čo najskôr uvedomiť, že základ budúcej stability a prosperity Slovenska nebude prioritne závisieť od množstva obyvateľstva, ale od kvality nastupujúcej generácie. Podpora rastu a výchovy vzdelanej populácie je v záujme celej spoločnosti, je jedným z významných národno-štátnych záujmov a zároveň aj nevyhnutným predpokladom ďalšej existencie a rozvoja spoločnosti a zárukou prosperujúcej sociálnej kontinuity.

Žiaľ, súčasné trendy pôrodnosti v prostredí cigánskych komunít (zvlášť tých, žijúcich v najzaostalejších cigánskych osadách a usadlostiach), ako aj kvalita cigánskeho dorastu nekorešpondujú so základnými požiadavkami a cieľmi racionálne zameranej štátnej populačnej politiky. Výsledkom je rastúci počet nemocnej, v mnohých prípadoch aj mentálne retardovanej, nevzdelanej, zanedbanej, stále častejšie kriminálne sa správajúcej a sociálne neprispôsobivej cigánskej mládeže, ktorá, napodobňujúc správanie svojich rodičov a preberajúc ich hodnoty a spôsob života pokračuje v ich šľapajach. Nezodpovedné rodenie detí ako efektívny a rýchly prostriedok získavania finančného profitu je dnes v prostredí tých najzaostalejších cigánskych komunitách všeobecne vyznávanou a akceptovanou hodnotou a praxou, svojráznym životným krédom mnohých cigánskych rodín, vrátane jej dospievajúcej populácie, v ktorej mentálne nezrelé a na rodičovstvo nepripravené 14 a 15 ročné prvorodičky nie sú žiadnou výnimkou. Na tento problém, presnejšie povedané, na túto špecifickú črtu správania sa veľkej časti cigánskej populácie poukázala vo svojom príspevku Zákon nepozná farbu, uverejnenom v mesačníku extraplus (február 2017) aj bývalá splnomocnenkyňa vlády SR pre rómske komunity A. Botošová, keď uviedla, že „nepovažuje za rozumné rodiť veľa detí, o ktoré sa rodičia nevedia postarať, čo je v rómskych komunitách bežný jav“. Podľa jej názoru „je to nezodpovedné. Každý človek musí byť zodpovedný za svoj život a keď sa narodia deti, tak aj za ne“. Je možné len súhlasiť s vyjadrením A. Botošovej, škoda len, že touto dobre mienenou radou sa neriadi prevažná väčšina poberateľov sociálnych dávok a rodinných prídavkov z radov cigánskeho obyvateľstva.

Šuvada vo svojom príspevku Genetická stopa, zverejnenom v mesačníku extraplus (október 2017) uvádza, že k citlivým a tabuizovaným témam, dotýkajúcich sa života cigánskych komunít, o ktorých sa v oficiálnych politických kruhoch, v odbornej ale aj laickej verejnosti nehovorí, resp. nie je prípustné a korektné hovoriť, sú problémy manželského, resp. partnerského spolunažívania vzájomne príbuzných jedincov. Zvlášť v cigánskych osadách ako aj v prostredí tých najmenej socializovaných skupín cigánskej populácie je pomerne rozšíreným javom spolunažívanie medzi blízkymi ale aj vzdialenejšími príbuznými, napr. medzi sesternicou a bratrancom, medzi strýkom a neterou, medzi otčimom a jeho dcérou a pod. Bežné sú aj viacnásobné sobáše medzi dvoma príbuznými rodinnými vetvami (tzv. inbreeding). V. Ferák, ktorého cituje M. Šuvada, to odhaduje až na tretinový podiel takýchto manželstiev, uzatváraných hlavne medzi bratrancami a sesternicami. Podľa mienky odborníka na genetiku V. Feráka „tento intenzívny inbreeding zvyšuje početnosť recesívne dedičných chorôb. Je to dané jednak historicky, teda vznikom takýchto cigánskych osád a usadlostí a jednak pomerne dlhý čas pretrvávajúcou izoláciou od vonkajšieho sveta“. V súčasnosti k týmto príčinám je potrebné zaradiť aj veľmi nízku mieru zodpovednosti cigánskych rodičov, ich katastrofálnu úroveň vzdelania a absolútnu nevedomosť ohľadne zdravotných rizík a dôsledkov pri uzatváraní príbuzenských sobášov a z nich pochádzajúcich potomkov. Väčšina cigánskych osád na Slovensku, podľa názoru M. Šuvadu „vznikla v minulosti zakladajúcim počinom jednej rozvetvenej rodiny a v pomerne krátkom čase sa vyvinuli do veľkej, príbuzensky poprepájanej komunity“. Je preto bežným javom, že v takýchto osadách je každý s každým v bližšom alebo vzdialenejšom príbuzenskom vzťahu, potvrdením čoho sú aj najviac rozšírené rovnaké priezviská. Napríklad v Chminianskych Jakubovanoch žije približne 1800 Cigánov, z ktorých viac ako 500 z nich sú nositeľmi priezviska Horváth. Výsledkom je skutočnosť, že v porovnaní s väčšinovou populáciou sa v danej osade rodí vyššie percento detí s rôznymi typmi mentálneho postihnutia.

Ako v minulosti, tak aj dnes je incest v každej civilizovanej krajine považovaný za tabu a je trestnoprávne postihovaný. Môžeme to chápať ako sebaobranné opatrenie spoločnosti a štátnych inštitúcií, ktoré majú záujem na prírastku zdravej a genetickými mutáciami nezaťaženej populácie. U detí, pochádzajúcich z príbuzenského vzťahu je veľmi veľká pravdepodobnosť, že sa to prejaví na znížení ich mentálnych schopností. Túto skutočnosť potvrdili aj výsledky prieskumu M. Kvasnicovej, zverejnené v článku Geneticky podmienená mentálna retardácia v okrese Banská Bystrica a publikované v časopise Čs. pediatrie č. 1 v roku 1992, v ktorom uvádza, že z celkového počtu 23 510 sledovaných detí vo veku 6 až 14 rokov bola u 2,16% z nich (510) diagnostikovaná mentálna retardácia s hodnotou IQ nižšou ako 70. Mentálna retardácia bola diagnostikovaná u 0,9% necigánskych detí a u 21,5% cigánskych detí. Aj napriek tomu, že cigánske detí sa podieľali len 6% na celej vzorke sledovaných detí, na mentálnej retardácii sa podieľali až 60,7%. Takéto detí začínajú neskôr komunikovať, chodiť a ich intelektuálne schopností sú ako pravidlo hlboko podpriemerné. Nezriedka sa to prejaví aj telesným postihnutím, napr. chýbajúcimi, resp. nedostatočne vyvinutými končatinami, chrupom, chorobami akými sú hemofília, mikrocefália – narodenie dieťaťa s nezvyčajne malou hlavou a teda aj nedostatočne vyvinutým mozgom, nanizmus, t. j. trpasličí vzrast a pod. A takéto detí, vyžadujúce si špeciálny prístup a špeciálne výchovno – vzdelávacie zariadenia chcú naši „kvázi odborníci“ na oblasť školstva a vzdelávania umiestňovať do tzv. „integrovaných tried“, teda do kolektívov so zdravými deťmi.

Je potrebné si uvedomiť, že dosiahnutá úroveň IQ nie je len o schopnosti riešiť matematické úlohy a zvládať školské učivo. IQ hovorí o všeobecnej inteligencii a schopnosti riešiť problémy okolo seba, čo sa nevyhnutne odráža na schopnosti jedinca učiť sa, dlhodobo plánovať, schopnosti komunikovať s okolím, adekvátne reagovať na podnety zvonka a úspešne sa integrovať do spoločnosti. Ak má niekto o 15 – 20 % nižšie IQ než je celospoločenský priemer, je len logické, že aj napriek množstvu projektov a podporných programov zameraných na pomoc a integráciu takýchto jedincov, títo budú mať veľké problémy so svojim zaradením do spoločnosti a následnom uplatnení sa v jej štruktúrach.

Takže odpoveď na otázku, ktorá tvorí názov tohto príspevku je jasná. Drvivá väčšina mladej cigánskej populácie nespĺňa potrebné vzdelanostné, odborné a sociálne kritéria, aby sa vďaka nim uplatnila na trhu práce, aby sa stala ekonomicky produktívnou zložkou spoločnosti a aby v dospelom veku plnohodnotne nahradila odchádzajúce generácie. Smutné, ale pravdivé konštatovanie.

PhDr. Štefan Surmánek, CSc.

ĽS Naše Slovensko, Košice