Ako sa dogma o neomylnosti pápeža potvrdila
Predstavitelia SR počas prijatí u Svätého otca Jána Pavla II. opakovali pozvania na jeho návštevu Slovenska. Pozvania boli vypočuté, ale odpoveď sme nedostali. Počas mojej rozlúčkovej audiencie 29. novembra 2002 u pápeža Jána Pavla II., na ktorej som bol spoločne s manželkou Vierou, Svätý otec, už naozaj veľmi chorý, bez papiera povedal milé slová o mojej misii. Dodnes to bola najkrajšia prémia, ktorú som za prácu dostal. V rámci poďakovania za jej ocenenie som Jeho Svätosť poprosil, či mu môžem položiť otázku, či príde na návštevu Slovenska. Vzhľadom na to, že doterajšie reakcie Rímskej kúrie zohľadňovali pápežov zdravotný stav a iné priority vo svete, bol som pripravený na nie veľmi konkrétnu odpoveď. Svätý otec však povedal: „Tak, wybieram sie !“ Áno, chystám sa ! Zmohol som sa na otázku, či to môžem oficiálne oznámiť ? Pápež pokojne odvetil: „Tak, tak“ a potom dodal, aby som to konzultoval ešte so Stasiom, teda s jeho osobným tajomníkom Stanislawom Dziwiszom, neskorším kardinálom.
Správu sme ihneď písomne oznámili do ústredia na MZV SR, prezidentovi R. Schusterovi a keďže mi to pápež dovolil, tak sme to poslali do TASR. Odpoveď z domu schladila moje nadšenie: z ministerstva mi zavolali i napísali, že čo som to spôsobil, že už reagovala i KBS, ktorá o ničom nevie, atď, a že, a pod… V odpovedi domov som potvrdil, že mi to pápež osobne oznámil a štipľavo som doplnil, že pápež príde k nám veriacim hriešnikom a že platí dogma o neomylnosti pápeža, a že teda príde. Ako vieme prišiel. Bola to historická návšteva budúceho svätého na Slovensku.
Z pripravovanej knihy spomienok veľvyslanca Mariána Servátku
.JPG)
.jpg)
