Šikana mainstreamu a jeho trollovia

Z úprimného presvedčenia som sa verejne začala angažovať v oblasti zvýšenia ochrany života a hodnôt, keďže aj ako matke, aj ako človeku je mi táto téma veľmi blízka. Zároveň som sama mala negatívnu skúsenosť zo školského prostredia  mojich detí, týkajúcu sa pokusov ovplyvňovať malé deti v duchu absurdných gender praktík a cítila som potrebu začať verejne bubnovať na poplach.

(pozri moje blogy: https://blog.hlavnespravy.sk/author/maria-benovaphdr/)

Tušila som, že to nebude jednoduché, lebo čo nič nestojí, za nič nestojí. Aj ľudia v mojej blízkosti ma na to upozorňovali … nevieš do čoho ideš, rozmysli si to, schytáš to.

Keď som teda začala aj verejne zastávať tieto hodnoty, veľmi rýchlo som im, žiaľ, musela dať za pravdu. Popri mnohých pozitívnych ohlasoch a povzbudivých reakciách som sa takmer okamžite stretla aj s agresiou, vulgarizmami, aroganciou, posmeškami, dokonca mi niektorí chceli určovať, kde mám blogovať, aké stránky mám alebo nemám zdieľať a “radili” mi, ktoré weby sú konšpiračné a ktoré nie… atď.

Nemám problém, ak majú ľudia iný názor. Problém mám s tým, akým spôsobom ten názor komunikujú. Tá agresivita ľudí z iného, hlavne „liberálneho tábora“ ma šokovala. Všimla som si útoky samotného mainstreamu voči altrenatívnym zdrojom, ktorý tieto „iné médiá“ veľmi rýchlo onálepkoval ako „konšpiračné“. A často voči nim robí riadené útoky a diskreditáciu, čím vlastne cielene popiera právo na iný názor a snaží sa všemožne o to, aby sa bežný človek k iným ako mainstreamovým informáciám nedostal.

Paradoxne tí, čo najviac hlásajú slobodu, toleranciu a slušnosť, tak práve tí túto slobodu najviac potláčajú. A samozrejme všetkých okolo poúčajú, akí sú tí ostatní s iným názorom hlúpi, trápni a dôverčiví. Nebudem obhajovať, ani kritizovať žiadne weby, ale ja sama si ich prečítam čo najviac a až potom si urobím názor.

Týmto blogom problém nevyriešim, len by som sa chcela prihovoriť všetkým tým, ktorí pôsobia na weboch alebo na sociálnych sieťach. Je jedno, v akej sme roli, na čej strane, ale  prosím, snažme sa o nejakú úroveň, ktorá sa bude blížiť skôr k vecnej argumentácii, ako k nevhodným, vulgárnym urážkam a posmeškom. Už samotný štýl komunikácie o nás veľa hovorí,  tak nech sa nemusíme hanbiť v akej spoločnosti to žijeme. Možno som naivná, ale ja zo svojich štandardov zľavovať nebudem. Ani v mojich článkoch, ani vo svojich hodnotách.

PhDr. Mária Benová