Moja moslimská dovolenka v Európe

Cez prázdniny sme si s deťmi urobili zastávku v Rakúsku, v oblasti Kaprunu a Zell am Se. Zažili sme šok.

Obe mestečká a ich okolie boli plné moslimských rodín. Ulice, reštaurácie, atrakcie, všade z 90% prevažovali moslimovia. V okolí rieky za Kaprunom si robili pikniky moslimské rodiny s deťmi. Každá rodina mala minimálne 4, 5 a viac detí. Boli ich tam stovky. Podľa špz ich áut, boli títo moslimovia obyvateľmi Nemecka a Rakúska. My sme sa cítili ako menšina. V Európe. Nemôžem povedať, že by sa správali nevhodne alebo neslušne. Ak si odmyslím, že ženy sa dvíhali z lavičky, aby manželovi uvoľnili miesto, tak im nemôžem nič vytknúť.

A predsa ma mrazí pri týchto spomienkach. Mrazí ma, ak si uvedomím, ako klesá demografická krivka v Európe, ako nás „pôvodných“ Európanov ubúda a obyvateľov iných kultúr pribúda.

Ako je možné, že moslimovia žijúci v EÚ majú toľko detí a my, Európania vymierame? Prečo je tomu tak? Je to o peniazoch, alebo je to o niečom inom?

Nedalo mi to a zistila som, že pre moslimskú kultúru je rodina a deti niečo veľmi vzácne a hodnotné. Dieťa berú ako požehnanie, nie ako príťaž. Pre moslima je  zabitie nenarodeného dieťaťa absolútne neprijateľné. Aj som sa pritom riadne zahanbila, keďže my Európania považujeme ukončenie života nenarodeného dieťaťa za niečo normálne a ľudí, ktorí s tým nesúhlasia, považujeme za fanatikov.

Niet väčšej hodnoty, na ktorej môže akákoľvek spoločnosť stavať, ako je život. Je len otázkou času,  kedy spoločnosť, ktorá nemá úctu k životu zanikne. Aktuálne trendy v EÚ k tomu bohužiaľ smerujú.

Aj v tomto kontexte sa blížiace voľby do Európskeho parlamentu ukazujú ako HISTORICKÉ, predovšetkým z pohľadu budúceho smerovania Európy, samozrejme s veľkým dopadom aj na Slovensko.

Nejde tu aktuálne ani tak o to, aké budú dane, clá, aká bude monetárna politika. Teraz skôr ide o HODNOTY, ktoré sa stanú akýmsi rodným listom Európy a teda aj Slovenska na nasledujúce obdobie. Budovanie silného hospodárstva je bezpochyby pre každú spoločnosť veľmi dôležité, ale čím väčšiu stavbu budujem, tým pevnejšie základy potrebujem.

Vážme si ľudský život od počatia až po prirodzenú smrť a potom sa už nemusíme  báť o stavbu, ktorú budujeme.

PhDr. Mária Benová