Vládna moc vyhlásila občanom boj proti extrémizmu z ich radov. Prečo ? Časť IX.

Podľa informácií denníka Pravda z 9.2.2017 v článku „Za nenávistné reči len pokuta“ sa ukazuje, že na parlamentnej pôde  momentálne neexistuje  svedomie a vôľa uvedomiť si, o čo v súčasnosti v boji proti extrémizmu ide a že je skôr potrebné nastoľovanie totalitných praktík zastaviť ako  v nich pokračovať. Lenže podľa vyjadrení predsedu mandátového a imunitného výboru NR SR sa ukázalo, že v totálnej kontrole sa musí pokračovať  a to už aj na pôde Národnej rady SR.

Argumentačná schopnosť Rašiho je obdivuhodná, keďže mu vadí, že poslanci Mazurek a Mizík zneužili svoj  mandát, pretože zaútočili na tých, ktorí majú iný názor.  Raši tak verí v jednoduchý  „demokratický proces“ v NR SR: jedna skupina poslancov nemá právo „zaútočiť“ na ďalších poslancov, ktorí majú iný ( ! ) názor. Napadnutá skupina má právo požadovať, aby sa neútočilo na ňu pre jej názor a má právo žiadať obmedzenie výrokovej imunity. A tento nezmysel má byť výrazom posilnenia demokracie na Slovensku.

V skutočnosti má platiť, že ľudské práva dotýkajúce sa slobody človeka majú ladiť s výrokovou imunitou v NR SR, čo znamená, že nie je žiaduce, aby sa z uvedenej imunity vyčleňovali nejaké konkrétne názory. Debata o obmedzení výrokovej imunity sa síce začala, ale nemala by viesť k rozhodnutiu, že väčšina v parlamente si vyčlení spod kritiky niektoré názory, ktoré podľa nej majú byť z určitých dôvodov chránené. Národnú radu SR je potrebné v skutočnosti zachovať ako Arénu politického boja , do ktorej každý vstupuje so svojim názorom či názorom  klubu, strany, hnutia bez podmienky, aby väčšina určila či vopred rozhodla o názoroch správnych a nesprávnych.

Podľa Rašiho; „iné názory“ majú mať  v parlamente podporu a dostatok slobody, ale „výroky“ proti „iným názorom“ majú byť posudzované ako trestný čin. Toto delenie názorov vyplýva z toho, čo uviedol denník Pravda. Podľa denníka Raši uviedol, že nastal čas na kompletnú zmenu zákona tak, aby výroky v parlamente smerujúce proti iným  názorom či rasám boli trestným činom.

Na Slovensku neexistuje žiadny problém s hanobením národa, rasy, náboženstva, rovnako  spochybňovanie holokaustu. Tak prečo sa umelo tieto  otázky predkladajú ako niečo, čo si zasluhuje spájať  s trestným činom ? Ešte raz si musíme pripomenúť, čo požaduje predstaviteľ samosprávy z Košíc a poslanec NR SR: aby výroky v parlamente smerujúce proti iným názorom či rasám boli trestným činom.  V praxi to môže znamenať, že výroky poslanca NR SR majú či môžu  byť označené ako trestný čin.  Obmedzenie výrokovej imunity v parlamente má viesť k tomu, aby bol kompletne uzatvorený priestor pre slobodu slová, ak pre verejnosť ( občanov ) toto uzatvorenie už bolo zrealizované.

Čo vládnuca moc potrebuje chrániť  pred kritikou a niektoré názory pokladať za trestný čin ?  A to aj napriek tomu, že niektoré ľudské práva na slobodu patria medzi obranné práva a ich existencia má byť založená  na rešpektovaní týchto práv zo strany štátu.  Vládna moc teda svoje rozhodnutie nerešpektovať niektoré práva na slobodu spája so svojim nárokom ochraňovať niektoré názory svojej oficiálne politiky a niektoré veľké skupiny ľudí vo svete pred názormi našich občanov. Spoločenská objednávka, ako sa vyjadril policajný riaditeľ,  však v skutočnosti nepochádza z územia Slovenska a ani od obyvateľov Slovenska. Je to objednávka určitých nadnárodných štruktúr a súvisí predovšetkým s ich politickými cieľmi.

Občan sa s určitými politickými cieľmi u nás na Slovensku nestretne v programoch politických strán, ktoré seba charakterizujú v zmysle, že sú štandardné.                            Napriek tomu, že určité politické ciele nie sú zapísané ako sľuby pre verejnosť, nebadane sa do politickej praxe dostávajú politické prostriedky, nástroje, ktoré s „utajenými“ politickými cieľmi súvisia. „Utajenosť“ určitých politických cieľov je viazaná iba na programové ciele určitých politických strán. V skutočnosti internet a iné zdroje umožňujú občanom vyhľadávať si politické ciele, ktoré sú jasne pomenované a dotýkajú sa života každého človeka v krajine či vo svete. Ak podľa Róberta Fica obsah internetu nie je v súlade s podstatou štátu a krajiny, tak je zrejme, že má záujem, aby si občan určitý konkrétny obsah na internete nedával do súvislosti s politikou vládnucej moci a nehľadal súvislosti, ktoré ho potom podnecujú k rôznym úvahám, názorom, postojom, aby nebol internetom vychovávaný ku kritickému mysleniu.

Boj proti extrémizmu z úrovne vládnej moci je politickým nástrojom proti tomu, aby si občan iné ako vládne zdroje dovoľoval využívať v rámci svojej slobody slová, prejavu, myslenia a potom to dával do súvislosti s domácou politikou a robil hodnotiace sudy, ktoré ho týmto spôsobom posunú do pozície  rozumieť odohrávajúcim sa procesom. Iba za situácie, že bude prerušené spojenie medzi internetom a domácou politikou,  že politické prostriedky namierené proti občanom nebudú otvorene  spájané s nadnárodnými politickým cieľmi, iba za týchto podmienok si vládna moc trúfa udržať v krajine štandardné politické prostredie, ktoré vraj zodpovedne bráni hodnoty demokratického Západu. Úsilie o zachovanie štandardnosti v politike na Slovensku vedie vládnu moc k tomu, že zatĺka, zatĺka, zatĺka svoju „neveru“ k občanovi a národu či štátnej suverenite, aby sa postupne etablovali aj do pomerov na Slovensku politické ciele nadnárodných štruktúr. Niektoré politické ciele som v stručnosti pripomenul v niektorých častiach tohto článku. Teraz si dovolím v určitých súvislostiach ich  doplniť.

1. Vstupom do EÚ sme určite nemali v úmysle deklarovať, že našou úlohou v budúcnosti bude pomáhať podporovať politiku rusofóbie a všetkého, čo s ňou súvisí. Vzdali sme sa myšlienky podporovať v Európe a vo svete procesy mierového spolunažívania a hrdo sa cez programové vyhlásenie vlády SR hlásime ku konfrontačnej politike s Ruskom. To nie sú záujmy a životné ciele našich občanov. Iba sa prispôsobujeme želaniam vojnových štváčov z transatlantického priestoru. Zahraniční politika už nie je v našich rukách.

2. Vstupom do NATO sme sa oficiálne zaviazali k tomu, že nám nevadia zločiny, ktorých sa táto organizácia dopustila vo svete. Svojich občanov vládna moc aj so svojimi prisluhovačmi masíruje nádejou, že NATO nás má chrániť pred Ruskom. Posilňovanie práve východného krídla NATO má byť jasným dôkazom toho, že ochrana proti Rusku je možná. Tento naivný argument vládna moc na Slovensku nemá záujem občanom vyvrátiť. Občanom sa už dnes nepripomína, že mierový proces v Európe si vyžaduje robiť inú politiku a to takú, ktorá je založená na zmluvách o vzájomnej spolupráci, podpore, súčinnosti a priateľských vzťahoch. Ak vládna moc nepostupuje týmto smerom, podporuje konfrontačnú politiku a tá nie je v súlade so záujmami obyvateľstva Slovenska. Ako slovanský národ sme sami proti sebe, pretože nevadia nám plány na zničenie Slovanov na čele s Ruskom.

3. Vstupom do EÚ sme podľahli ilúziám, že je to mierový projekt pre spoluprácu národov Európy na nových základoch, že je to projekt, ktorý obohatí život členských krajín a posilní v nich demokratické inštitúcie. Nebol záujem vidieť projekt EÚ ako niečo, čo začalo vznikať na troskách zničeného fašizmu a začalo byť podporované veľkými magnátmi finančného sveta. Vstupom do EÚ určite sme sa nezaviazali k tomu, že bez výhrad podporíme taký vývoj EÚ, ktorá povedie k vzniku super štátu, v ktorom demokracia bude nahradená byrokratickým aparátom v Bruseli, riadeným panskou rasou – modernými šľachticmi. Na Slovensku sa toto smerovanie neustále zahmlieva hlásením sa k európskej integrácií. Vybudovanie super štátu si bude vyžadovať obmedzenie či zničenie  štátnej suverenity Slovenska a ďalších národov. Na Slovensku neexistuje plán, ktorý by verejne zdôvodňoval v záujme posilnenej komunikácie s verejnosťou, aká forma európskej integrácie je vhodná k tomu, aby bola rešpektovaná a uznávaná nie iba vládnou mocou a jej prisluhovačmi, ale hlavne občanmi Slovenska. Absencia tohto plánu vedie k tomu, že európska integrácia sa stane hrobárom členských štátov a ich suverenít. Taká politika nemôže byť v záujme Slovenska.

4. Pri vstupe do EÚ sme mali na vedomí predovšetkým to, že Slovensko nebude izolované, pretože bude žiť v spoločenstve rovnoprávnych národov, ktoré si majú pomáhať riešiť spoločné problémy či záujmy. Určite medzi takéto spoločné problémy nepatrili také politické ciele ako budovanie Nového svetového poriadku, program Euro – Med týkajúci sa plánovitej imigračnej politiky, posilňovanie globalizácie vo svete na úkor domáceho obyvateľstva a podpory jeho aktivít. Posilňovanie pomoci nadnárodných korporácií a podobne. Rothschild jedného času povedal toto. „Sme na pokraji globálnej transformácie. Všetko, čo je potrebné, je správna veľká kríza a národy prijmú Nový svetový poriadok.“ Thomas Barnett, ktorý pracoval v štátnej administratíve USA tvrdil toto: „Konečným cieľom globalizácie je homogenizácia všetkých štátov na zemeguli. Toto musí byť dosiahnuté miešaním rás s cieľom vzniku svetlej hnedej rasy v Európe.“ Keď stanoviska týchto dvoch mužov dáme do súvislosti s projektom Euro – Med, ktorý EÚ dohodla ešte skôr, ako sa Slovensko stalo jej členom, potom nám musí byť jasné, že masová ilegálna migrácia do Európy nie je o turistike a ani o potrebe nových pracovných síl pre zabezpečenie trvalého ekonomického rastu Západu. Masová ilegálna migrácia je nástrojom  politiky miešania rás za účelom „vyšľachtenia“ svetlej hnedej rasy.

Exodus migrantov je pre EÚ žiaduci  a želateľný a je plne v súlade s Kalergiho plánom  zabezpečiť plánovitú imigračnú politiku, ochraňovať a uprednostňovať prisťahovalcov. Mimoriadne potrebnou úlohou  masovej migrácie do Európy je nerešpektovanie vôle  pôvodných európskych národov a cielená marginalizácia ich kultúr, zvyklosti, morálnych a mravných hodnôt až do úplného vyhladenia národnej identity. Aby sa naplnili tieto hlavné ciele ilegálnej masovej migrácie, vládna moc, politické elity a ich prisluhovači presadzujú, aby si občania zvykli na myšlienku, že presídlenie desiatok miliónov migrantov do priestoru EÚ je ich právom, ktoré musíme rešpektovať. Až v tejto fáze sa politické elity a ich prisluhovači začali  ukazovať s „ľudskou tvárou“. Samotné vojnové zločiny demokratického Západu im nevadili a nemali ani záujem niekomu pripomínať, že aj také krajiny ako Irak, Afganistan, Juhoslávia, Líbya či Sýria majú právo na mierový život.

Je to však pochopiteľné, pretože vojny vedené demokratickým Západom boli dobrou „delostreleckou prípravou“ na zahájenie masovej ilegálnej migrácie. Politické ciele a politické prostriedky tak vzájomne na seba nadväzujú a podmieňujú sa. Jedno je isté _ ťažko predpokladať, že plánovači Nového svetového poriadku majú svoje sídlo na Slovensku. Avšak môže  byť celkom samozrejme, že na Slovensku  majú svojich tajných zástupcov – nami volených politikov, ktorých  úkolujú tak, aby vo vzťahu k nadnárodným štruktúram  vládna moc čo najmenej konala v prospech svojich občanov a svojho štátu.  Thomas Barnett sa v tomto smere vyjadril najzrozumiteľnejšie: „Národne orientovaní politici musia byť umlčaní a musia zmiznúť zo scény. Nepriatelia tejto globalizácie budú zničení, kritikov zabijeme.“ Naša vládna moc si je vedomá tejto „smernice“ a preto keď nechcú byť umlčaní, musia slúžiť nadnárodným štruktúram. Skutočná a potrebná politická múdrosť a politická statočnosť či všetky potrebné kardinálne cnosti politikov a v politike sa postupne vytrácajú, pretože dvojtvárnosť je badateľná  a masa občanov ju vie vycítiť, ak nie popísať. Táto dvojtvárnosť sa potom jasne odráža aj v tom, ako sa robí na Slovensku politika. Len pripomeniem niektoré zásadné nedostatky.

( Pokračovanie v časti X. )

Dušan Hirjak