Trošku nadhľadu k voľbám

Do dnešných rozhádaných dní by som rád priniesol trošku viac nadhľadu. Volieb som sa zúčastnil okrem vhodenia hlasovacieho lístka aj tým, že som sedel v miestnej volebnej komisii. Prišiel volič, urobil som si bodku pri jeho mene, nechal voliča podpísať listinu a dal som mu do rúk hlasovací lístok s obálkou. Doteraz nič nezvyčajné. Ako človek, ktorý chce pomôcť voličovi, aby jeho hlas neprepadol zlým označením som každému pri odovzdávaní ešte prázdneho hlasovacieho lístka povedal „jeden krúžok okolo jedného čísla“. Volič kývol väčšinou súhlasne hlavou, že chápe a namotivovaný odišiel označiť svoj hlas.

Keď sa toto opakovalo po n-tý krát som sa začal hanbiť sám pred sebou. V mene „nejakého systému“ som vlastne oznamoval voličovi – Tu, raz za 5 rokov máš lístok a označ tam 1 voľbu. V lepšom prípade tvoj kandidát postúpi a tvoj hlas neprepadne. Tento týždeň vlastne prepadol názor viac ako 40 percent ľudí. No a v druhom kole prepadne ďalším niečo menej ako 49 percent.

Podobne je to s voľbou parlamentu a v lokálnych voľbách. Človek má vlastne právo 5 krát hodiť papierik – voľby Národná rada, prezident, Euro parlament, komunál a VÚC. Raz za 4-5 rokov a potom už nikto po človeku neštekne, až najbližšie pri ďalších voľbách. Toto hádzanie papierika ako je v ústave zadefinované – má byť moc ľudu v štáte? Toto je demokracia? Jedným papierom odovzdám moc na 5 rokov vyfabrikovanej skupine koristnícky motivovaným skupinám a najbližšie sa líškajú, aby som im znova odovzdal hlas?

Medzitým si bohatí a často aj zahraniční kúpili naše médiá a masírujú nám naše hlavy 24/7. Pri tom postavili množstvo bariér na vstup do parlamentu a vychovávajú si vlastné kádre na rôznych školeniach, udeľujú preferovaným ľuďom kadejaké vyznamenania, tituly. Pred voľbami zverejnia prieskumy, aby ľudia z toho množstva kandidátov vedeli koho majú voliť. Hovoria ľuďom aby šli voliť, aby legitimovali to, čo sa im pred oči núka.

Na faktoch pri voľbách často nezáleží. Ľudia vyberajú len z toho čo sa im ponúkne. Jano z Očovej nemá šancu a keď náhodou sa presadí ako napríklad Jano Kelňa, tak sa spustí mediálna antikampaň a beží permanentne, až pokiaľ nevypudia daného fešáka zo systému, kde nepatrí. Ľudia volia podľa sympatií, podľa predchádzajúcich káuz, podľa toho čo im masmédiá nakukali. Nikto nebude voliť človeka, proti ktorému sú média a podľa prieskumov nemá šancu, veď by prepadol jeho drahocenný hlas. Teda ani nevolí koho chce, ale takého, ktorého mu médiá hovoria, že je zvoliteľný. Niektoré obohraté strany, ktoré už oklamali za posledných 20 rokov voliča vymenia za iné s tou istou agendou a klamú ľudí ďalej. Pri takom dlhom časovom reálne procesy majú šancu  chápať až starší ľudia, ktorých už oklamali viackrát a vidia, že to celé je iba javisko s hercami. Niekedy politik musel aj byť odborník, teraz stačí, keď je výrečný. Ak sa vie vyklamať zo všetkého, na školeniach v zahraničí sleduje ako treba reagovať má šancu byť úspešný. Kandidáti v druhom kole sú toho dobrým príkladom. Dve prázdne schránky bez názoru, akceptovateľní pre masy – „Nekonfliktná bez názoru“ a „Usmievavý zubáč“.

No a ak politik znovu sklame kto je na vine? Politik nesie nejakú zodpovednosť? Nie. Na vine je vraj volič, že si zle vybral! Volič mal vedieť, že ten politik je vďačný kade komu a že bude plniť vôľu toho čo ho tam dostal a nie vôľu ľudí. Takže, volič, ak niečo nie je v poriadku, tak si na vine ty. Krásne si to vymysleli tak, aby stále tá istá banda, ktorá už má danú krajinu „pod palcom“, aby ani nezáležalo na tom, koho tí ľudia chcú, lebo nemajú šancu sa zjednotiť bez médií. No a keď je problém, tak ho zvaľme na samotného voliča, lebo systém volieb vyhovuje a cez neho majú pekne všetko pod kontrolou. Dáva ľuďom ilúziu riadenia procesov v štáte.

Ale skúste niečo ako občan zmeniť. Môžete začať od seba. Vykašľať sa na prácu, nemať príjem, nemať rodinu a postavte sa pred ľudí, že niečo je zhnité v štáte Dánskom. Čo dostanete? Nálepku. Fašista, antisystémový, či iné dehonestujúce prívlastky. Takže za vašu maximálnu snahu niečo lepšie spraviť pre ľudí dostanete „vďaku“.

Ten jeden papierik čo som dával drvivej väčšine voličov do ruky je vlastne jeho jediné právo rozhodnúť o niečom v našom štáte za X rokov, na čo sa však všetci podstatní pripravujú tak, aby to dopadlo ako to má. Aby to rozhodnutie dopadlo v prospech koristníckych záujmov skupín. Herci hrajú svoje úlohy, agentúry pracujú ako majú, prieskumy idú a menia preferencie voličov. Je toto demokracia? Nie je celý systém prehnitý až do kosti? Dokonca ten systém vymysleli tak, že sa ľudia, ktorí chcú niečo zmeniť medzi sebou hádajú. Prečo? Lebo majú chuť po zmene, ale každý má inú predstavu aká tá zmena má byť, či sa reálne uskutoční a kto bude jej nositeľom.