Vládna moc vyhlásila občanom boj proti extrémizmu z ich radov. Prečo ? Časť V.

Pán Róbert Fica neustále sa riadi takouto svojou mantrou: „Členstvo v EÚ a NATO nás zaväzuje…“ Pripomenul som, že demokratický Západ sa vyznačuje kultúrou beztrestnosti, ktorá súvisí s jeho politikou zločinnosti, ktorá bola a je páchaná vo svete. Doma sa oháňame tým, že sme demokrati a chránime si demokraciu, ale vonku vo svete sa nevieme zbaviť svojich koristníckych  chúťok a zločinnosti vo veľkom meradle. Naša západná propaganda aj s celým mechanizmom politickej moci EÚ a jednotlivých vládnych mocí má zločineckú stránku demokratického Západu pred verejnosťou  zakrývať dvoma spôsobmi: a) buď hľadá dôvody ospravedlňovania vojnových zločinov v mene ochrany či nastolenia demokracie vo svete, b) alebo pravdu o zločinoch vhodným spôsobom zakrývať.

V každom prípade však platí, že ide o popieranie  zločinov demokratického Západu či kapitalizmu. Takže každému človeku, v ktorom ostalo dostatok ľudskosti, lásky, svedomia či úcty k životu iných ľudí, musí byť hneď jasné, že tu niečo v argumentácií našej vládnej moci nesedí. Ak vládna moc začala s určitých dôvodov hľadať medzi občanmi popieračov holokaustu, tak je nad slnko jasnejšie, že vládna moc patrí do skupiny štátnych mocí v EÚ, ktorá popiera zločiny, ktorých sa za posledné  desaťročia demokratický Západ dopustil. Vládna moc je povinná v prvom rade z titulu svojej „funkcie“ odhaľovať pravdu o zločinoch, ktorých sa vo svete dopúšťame ako západná civilizácia.

Behom celých deväťdesiatich rokov minulého storočia bola OSN uvalená ekonomická blokáda Iraku vedená Veľkou Britániou a USA. A až v roku 1998 informoval UNICEF o úmrtí pol milióna detí mladších ako päť rokov ako priamy dôsledok blokády. Bývalý asistent generálneho tajomníka OSN Denis Halliday prehlásil, že OSN vedie vojnu proti deťom a ľuďom Iraku. Bývalý vedúci delegát britskej delegácie pri OSN Carne Ross prehlásil jednoznačne, že sankcie spôsobili obrovské ľudské utrpenie. Bývalá ministerka zahraničných veci  USA Madeleine Albrightová na otázku moderátorky, či stalo to za to organizovať silnú  ekonomickú blokádu Iraku, keď sa vie, že z dôvodov jej zavedenia zomrelo v Iraku pol milióna deti vo veku do päť rokov, odpovedala bez zaváhania, že stálo to za to ! V roku 2016 túto osobu, ktorá má svoju vinu aj na tom, čo sa robilo v Juhoslávií, dokonca s nadšením privítali na Slovensku na konferencií GLOBSEC a udelili jej Českú a slovenskú transatlantickú cenu.

V dôsledku invázie do Iraku zomrelo viac ako 1,- milión ľudí, 740 000 žien sa stalo vdovami, 4,5 milióna  ľudí  bolo nútených opustiť svoje domovy. Tvrdí sa, že 90 % všetkých obetí  v Iraku tvoria civilné obete. Podľa ženevskej konvencie z roku 1949 úmyselné zabitie civilných osôb alebo úmyselné spôsobenie veľkého utrpenia je vojnovým zločinom. Je možné uvádzať ďalšie fakty, ale na pripomenutie, čo robil či robí demokratický Západ to úplne stačí. Bolo by možné spomenúť Afganistan, Líbyu, Sýriu, Ukrajinu. Čo sa týka Iraku, denník Pravda dňa 7.7.2016 napísal článok: „Priznanie po rokoch: Vojna v Iraku bola chyba.“  Vojnu pritom začala  koalícia pod vedením USA a jej súčasťou bolo aj Slovensko. Denník Pravda sa neodvážil napísať, že vojna v Iraku – to bol  zločin vo veľkom rozsahu, obludnosť. Bola to vraj iba chyba !!! Bol to v skutočnosti obyčajný fašizmus, pretože rozdiel medzi vojskom hitlerovského Nemecka a vojskami Koalície ochotných na čele s USA a Veľkou Britániou nie je v podstate žiadny.

Vráťme sa teraz naspäť k Róbertovi Ficovi. Vládnu moc na Slovensku zaujímajú popierači holokaustu, proti ktorým je potrebné bojovať.  Lenže je už jasne vidieť, že môžu existovať aj popierači zločinných vojen vo svete. Hlavným prúdom popieračov  vojnových zločinov je vládna moc a politické elity vôbec. Proti  popieračom  holokaustu chce bojovať vláda, pretože proti svojim občanom má odvahu bojovať.  Kto však bude bojovať proti popieračom vojnových zločinov ? Z podstaty demokracie vyplýva, že bojovať proti popieračom vojnových zločinov majú samotní občania využitím rôznych dostupných prostriedkov vplyvu na vládnu moc.

Z postoja vládnej moci na čele s Róberom Ficom vyplýva, že jej poňatie boja proti fašizmu je asymetrické. Vládna moc má vraj záujem, aby sa občania svojimi postojmi znevažovania holokaustu nedostali pod vplyv fašistov   či boli jeho stúpencami. Vojnové zločiny z môjho pohľadu v rozsahu, v akom k ním dochádzalo zo strany demokratického Západu, nemajú nič odlišného od vojnových zločinov fašizmu. Vládna moc svojim popieraním zločinov demokratického Západu vo vzťahu k svojim občanom vysiela iné posolstvo: nepraje si, aby občania zasahovali do jej popierania vojnových zločinov, čo v skutočnosti znamená, že občania nemajú právo bojovať proti fašizmu tam, kde sa ako nástroj koristníckej politiky využíva.

Popieračov holokaustu je ľahko označiť za fašistov, potom prečo nie je možné označiť za fašistov aj popieračov vojnových zločinov ? Nemalo by to žiadnu logiku, pretože po vzoru Róberta Fica vyhlasovať, že aj vládna moc je fašistická, je nezmysel. Skôr môže platiť, že tak popieračov holokaustu ako aj popieračov vojnových zločinov nie je potrebné vyhlasovať za fašistov, obidve skupiny však môžu sa stať aktívnymi stúpencami fašizmu.

Vládna moc nemôže od svojich občanov požadovať, aby deklarovali svoj vzťah k holokaustu. To je vymyslený problém, ktorý sa  viaže na voľby do VÚC. Toto je iba prázdna „politická bublina“ vymyslená vládnou mocou, pretože sa jej to hodí do politiky boja proti extrémizmu.  Uznávanie holokaustu ako toho, čo sa vo vojne stalo, neznamená, že  je to zároveň pozícia boja proti fašizmu. Popieranie holokaustu neznamená, že niekto je automatický fašista a je potrebné trestať. Iba interpretácia faktov 2.svetovej vojny podľa schopnosti jednotlivca, ktoré sa neviažu na iné politické aktivity a podporu politickej moci, nezakladá dôvod na represie a strašenie obyvateľstva.

Pripomínam to preto, lebo Róbert  Fico má strach zo sociálnych sietí, ktoré podľa neho nemajú žiadne pravidlá a zodpovednosť, čím naznačuje, že vládna moc plánuje pristúpiť ku kontrole sociálnych sietí. Veľmi vážne ohrozenie slobody slová a prejavu zaznieva z jeho slov, že obsah na sociálnych sieťach  je nezlučiteľný  s podstatou tohto štátu a tejto krajiny. Čo to môže znamenať ?

S podstatou nášho štátu a našej krajiny zrejme súvisí všetko, čo si vládna moc naplánovala v svojom programovom vyhlásení. Príklady. Ak je zahraničná politika orientovaná na podporu transatlantického partnerstva a z neho sa vážne podarilo rozvinúť konfrontačnú politiku s Ruskom, tak iné názory občanov sa môžu s touto politikou rozchádzať a to je problém pre občana. Ak sa vládna moc spolieha výlučne na NATO a posilňovanie jeho východného krídla  a ak je nepriateľom pre túto moc Rusko, tak iné názory občanov sa s touto politikou rozchádzajú a to môže byť problém pre občana. Ak vládna moc je zameraná na posilňovanie európskej integrácie bez toho, aby vysvetlila a dohodla s občanmi, aká integrácia zodpovedá štátnej suverenite, tak iné názory na túto tému sú nezlučiteľné s programom vládnej moci a to bude problém pre občana. Ak vládna moc podporuje a zakrýva zločiny demokratického Západu, tak  iné názory občanov sa môžu rozchádzať s takouto  praktikou  vládnej moci a to môže byť problém pre občana. Ak vládna moc v záujme jednoty EÚ sa musí prispôsobovať požiadavkám  na zabezpečenie masovej ilegálnej migrácie, tak iné názory občanov môžu situáciu komplikovať a to môže byť problém pre občana.

Vyhlásenie predsedu vlády SR o nezlučiteľnosti obsahu internetu s podstatou tohto nášho štátu je varovaním pre občanov, ale aj stupienkom k totalitarizmu. Toto vyhlásenie prezident PZ SR doplnil oznámením, ako sa bude postupovať, aby sa táto nezlučiteľnosť mohla likvidovať. Tibor Gašpar uviedol, že „…nastavíme nové pravidlá výkladov niektorých prejavov, ktoré už dnes môžeme nazvať extrémistické.“ Z jeho slov vyplýva, že ministerstvo vnútra má už dnes spracovaný akýsi prehľad o tom, ktoré prejavy sú extrémistické a bude potrebné k nim vypracovať určité pravidlá.

Ak vládna moc plánuje v tomto smere dosiahnuť vynikajúce výsledky, tak určite bude potrebné nastaviť nové pravidlá v predstihu.  Ľudia, ktorí sa budú problematike extrémizmu venovať na MV SR, budú mať možnosť spolupracovať s ľuďmi zo znaleckého odboru pre oblasť extrémizmu  na MS SR. Tento odbor vraj má mať názov „Spoločenské a humanitné vedy“ a bude členený na politický extrémizmus a náboženský extrémizmus. Predpokladám, že z úrovne vládnej moci sa politický extrémizmus chápe  z úrovne opozície a občanov. Rovnako predpokladám, že náboženský extrémizmus bol zaradený do pôsobnosti štátu zámerne a budú sledované postoje občanov k ilegálnym migrantov z hľadiska ich náboženstva, pretože na Slovensku konflikty medzi  náboženstvami  či veriacimi neexistujú.

Samotný politický extrémizmus stotožňovaný  s postavením opozičných síl v parlamente či  opozície ako občanov pokladám za slabý výsledok „múdreho“ uvažovania niektorých politikov.  Pre občanov Slovenska je veľmi dôležité to, či politický extrémizmus sa vyskytuje na úrovni vládnej moci, pretože ten je vždy výsledkom  zneužívania mocenského postavenia. Lenže proti  politickému extrémizmu  na úrovni vládnej moci žiadna  represívna jednotka MV SR  nemôže bojovať. Je to vec občanov, ktorých vplyv a pôsobenie na  vládnu moc rieši demokratický právny poriadok. Ten musí ostať zachovaný. Demokracia má byť zlučiteľná za každých okolnosti s parlamentnou  opozíciou, ale i opozíciou občanov.

Ak vládna moc v súčasnom období  zakladá represívne štruktúry na úrovni MV SR a MS SR a organizuje spoluprácu s Generálnou prokuratúrou SR, potom vznikajú základy politickej polície.  Ak je demokracia zlučiteľná s opozíciou, tak toto je už zo strany vládnej moci prípravou na jej kremáciu. Vládnej moci ako predstaviteľke popieračov zločinov demokratického Západu vadia popierači holokaustu, aby niektorých občanov vrátane intelektuálov naviedli na primitívny spôsob boja proti fašizmu, zatiaľ čo fašizmus svojich spojencov  velebí. Vadia jej protiislamistické postoje poslancov ĽS _ NS, ale nevadia jej vojnoví štváči. Uvediem čerstvý príklad.

Na Ukrajinu sa už v tomto roku vybrali dvaja senátori USA: John  McCain a Lindsey Graham. Za prítomnosti prezidenta Porošenka sa stretli s vojakmi ukrajinskej armády. Senátori neplnili na Ukrajine žiadne mierové poslanie, iba navádzali ( štvali ) vojakov do vojny proti Rusku. Uvediem dva citáty.  Senátor Graham povedal: „Váš boj je vašim bojom, rok 2017 bude rokom útoku. My všetci sa vrátime do Washingtonu a budeme pretláčať tlak na Rusko. Už bolo dosť ruskej agresie. Je čas, aby za to zaplatili najvyššiu cenu.“ Senátor McClain: „Verím, že zvíťazíte a my urobíme všetko, čo môžeme, aby sme vám dali to, čo k víťazstvu potrebujete.“

Proti ich výrokom sa naša vládna moc či najvyšší ústavné činitelia neohradili, neprotestovali, pritom snaha čo najskôr nás zavliecť do vojny s Ruskom je evidentná. A úplne zapadá do už spomínaného Houstonského projektu. Takže aké môže byť z toho poučenie pre nás občanov ? Podľa vládnej moci a politických elít fašistom je Kotleba  aj so svojou politickou stranou. Na USA a jeho spojencov sa to nevzťahuje.

( Pokračovanie v Časti VI. )

Dušan Hirjak