Vládna moc vyhlásila občanom boj proti extrémizmu z ich radov. Prečo ? Časť III.

Zoberme si ďalší prejav politického extrémizmu na Slovensku a v EÚ. Je ním postoj a skutky vládnej moci či politických elít k ukrajinskej kríze a podpora fašistických praktík kyjevskej moci, ktorá vedie vojnu proti svojmu obyvateľstvu. Občanom Slovenska nebolo vysvetlené, prečo nám nevadí podporovať  kyjevskú moc, ktorá má na svojich rukách veľa zločinov a na druhej strane sa neohrozene vieme postaviť proti „fašistovi“ M. Kotlebovi a jeho ĽS – NS. Podieľame sa na posilňovaní konfrontačnej politiky s Ruskom, ale občanom nevysvetlíme, prečo sa nepodieľame na riešeniach mierového spolunažívania v Európe.

Chceme prenasledovať ľudí, ktorí majú právo vyjadriť sa k tomu, či je v krajine potrebná základňa NATO, ale nevyžiadame si od nich súhlas k tomuto kroku.  Podporujeme zločinecký charakter NATO, ale vadia nám „extrémisti“, ktorí sú za mierové spolunažívanie v Európe.  Zločinov má na svojom konte demokratický Západ za posledné desaťročia neúrekom, ktoré sú zakrývané západnou propagandou, ale pustili sme sa do boja proti ruskej propagande. Sme mierumilovnou krajinou, ale v mene vraj západných hodnôt podporujeme každé zlo, ktorého sa naši partneri dopustia v mene svojich politických cieľov.

Ďalším príkladom politického extrémizmu je správanie sa politických elít a vládnej moci vo veci problémov EÚ a jej ďalšieho fungovania. Napriek tomu, že fungovanie EÚ bezprostredne súvisí so životom obyvateľov krajiny a otázkou štátnej suverenity a jej zachovania,  vládna moc úplne ignoruje  potrebu predložiť otázku fungovania EÚ na verejnú diskusiu formou alternatívnych návrhov, dosiahnuť konsenzus politických a spoločenských síl. Všetko je namierené k tomu, aby sa EÚ stala super štátom, v ktorom si svoje miesta za svoje zásluhy nájdu aj naše politické elity. Tým, že vládna moc nemá záujem o problematike EÚ radiť sa s občanmi, ktorých zastupuje, tým, že namiesto verejného zdôvodnenia svojej politiky iba neustále deklaruje vernosť európskej integrácií, tým sa vedomostné a poznávacie schopnosti obyvateľstva iba zakonzervovali a dôraz bol položený iba na pozíciu poslušne veriť v dobro EÚ.

Aby cesta k super štátu bola voľná a bez väčších problémov, netreba podľa Róberta Fica robiť žiadne referenda, pretože ľudové hlasovania predstavujú hrozbu EÚ. A tak krok za krokom sa posilňuje doteraz neobvyklý jav v politike – politické elity či vládna moc v zásadných otázkach  spravovania krajiny začala reprezentovať nie národné záujmy svojho ľudu, ale záujmy rôznych nadnárodných  štruktúr. Aby tento prechod záujmov z národnej úrovne na nadnárodné štruktúry nebol tak „okatý“, je nutné viesť boj proti extrémizmu občanov , proti každému, kto je nespokojný so smerovaním EÚ, s globalizáciou,  s politikou NATO, kto má obavy z konfrontačnej politiky s Ruskom, kto má obavy z masovej ilegálnej migrácie a podobne.

S pôsobením nadnárodných štruktúr rôzneho zamerania je spojené úsilie o nastolenie svetovlády, ktorá má byť či môže byť jedine totalitná. Chrániť národnú suverenitu každej krajiny vládna moc nedokáže bez spolupráce so svojimi občanmi. Boj proti extrémizmu je aj o tom, že ďalej sa má prehĺbiť priepasť medzi vládnou mocou a verejnosťou, medzi politickou elitou a verejnosťou. Vzájomná spolupráca má byť založená na zastupiteľskom princípe a na dôvere k sile a umu občianstva. Boj proti extrémizmu dáva jasne najavo, že politické elity majú svoje záujmy a občianstvo v krajine je iba na príťaž. Toto vzďaľovanie sa od zdroja štátnej moci ( občanov ) je názorným príkladom politického extrémizmu vládnej moci.

Pán prezident Andrej Kiska na jednom zo svojich novoročných stretnutí položil túto otázku: „Aké sú dôvody, ktoré aj u nás doma na Slovensku povzbudzujú  politický extrémizmus a spolu s ním  ľudskú zlobu, hnev, nenávisť ?“ Na túto otázku by mal v prvom rade odpovedať sám pán prezident ako najvyšší ústavný činiteľ a celkom pravdivo sa priznať k tomu, prečo politické elity a vládna moc sú nútené dopúšťať sa politického extrémizmu, ak takéto konanie si voliči neobjednali či neschválili. Sám pán prezident SR na svoju otázku nedokáže odpovedať, hoci tento rok vyhlásil za ROK PRAVDY. Nemôže sa otvorene priznať, že predstavitelia štátnej moci či politické elity vôbec v prvom rade slúžia záujmom nadnárodných štruktúr. Dá  sa predpokladať, že poňatie politického extrémizmu podľa prezidenta SR nesúvisí s prácou vládnej moci, ale s niekým iným. Vyplýva to z týchto jeho slov: „…vrcholní predstavitelia našej krajiny…mali by sa tiež postaviť proti otvoreným a skrytým prejavom politického extrémizmu a byť osobným príkladom pre spoločnosť…“

Už som neraz zdôraznil, že v boji proti extrémizmu sú „bojovníci“ orientovaní na obyčajných ľudí a skutočné extrémy v politike ich nezaujímajú, možno z nevedomosti, možno zámerne. V internetových novinách sme sa mohli dočítať, že študent Pedagogickej fakulty Trnavskej univerzity Jozef Repka zrejme bude perzekvovaný  kvôli svojim politickým názorom. Marián Balázs dokonca ocenil, že dekan PF TU neponechal fašistické názory študenta bez povšimnutia. Takto sa podľa M. Balázsa má stavať hrádza proti extrémizmu. Podľa neho dekan vraj porozumel hodnotám demokracie i vlastnej zodpovednosti. Ak tak dôsledne niektorí bojujú proti študentovi, prečo nebojujú proti tým, čo podporovali bombardovanie Juhoslávie, vojny v Iraku, Afganistane, bombardovanie a rozvrat v Líbyi,  vznik ukrajinskej krízy a občiansku vojnu na Ukrajine, čo podporujú vojnu v Sýrií, masovú ilegálnu migráciu či korporátnu moc ?

Profesora Jozefa Batora tiež trápi extrémizmus. Trápi ho hnedé nebezpečenstvo v Banskej Bystrici. Vojny, ktoré vedie demokratický Západ, ho netrápia. Podľa neho napriek vzdelávaniu podpora extrémistov narastá a to sa mu nepáči, pretože vláda nebojuje proti extrémizmu dostatočne.  Na profesora politológie sú takéto reči o extrémizme ukážkou toho, že v radoch inteligencie došlo k určitej duchovnej dekadencií, že skutočná múdrosť  z jej radov sa vytráca v záujme obhajoby najväčšieho extrému – nastolenia svetovlády.

V EÚ existuje rámcové rozhodnutie o boji proti niektorým ( podčiarkol D. H. ) formám rasizmu a xenofóbie prostredníctvom trestného práva. Požaduje sa, aby v priestore EÚ niektoré závažné prejavy rasizmu a xenofóbie boli trestné a to na základe účinných, primeraných a odrádzajúcich trestov. Keďže rasizmus je diskriminačná teória namierená – hlásajúca nerovnocennosť ľudských rás a xenofóbia zase znamená strach z cudzieho, tak EÚ prišla na to, že toto je potrebné využívať v praxi – boji proti extrémizmu jej obyvateľov. Je potrebné zlomiť v zárodku odpor napríklad proti ilegálnej masovej migrácie a preto tresty musia byť odrádzajúce !!!

V Bruseli vedia, čo plánujú. Trestné právo sa má využívať iba proti niektorým prejavom rasizmu a xenofóbie. Pod vedením Bruselu v celom priestore EÚ sa veselo pestuje politika rasizmu a xenofóbie, ktorá  je jasne zameraná proti Rusku a Slovanom. Strach z Ruska je organizovaný rôznymi spôsobmi a využívajú sa k tomu finančné zdroje daňových poplatníkov. Rasizmus a xenofóbia namierené proti Rusku ( a Slovanom vôbec, len to ešte si neuvedomujeme ) sa stali oficiálnou agendou politiky každej vládnej moci. Na pomoc tomuto rasizmu a xenofóbie prichádza s aktívnou politikou aj samotné NATO, pretože ide o medzivládnu organizáciu a spojenie EÚ a NATO sa berie ako výraz  dobrých transatlantických vzťahov. V ôsmich krajinách  východnej Európy už existujú styčné integračné tímy NATO, ktoré majú spôsobilosť k určitým aktivitám na danom území. Sú to prvé miniatúrne základne NATO, ktoré sa budú rozrastať A okrem iného budú monitorovať obyvateľstvo  a krajinu.

Naši politológovia, ak by boli poctiví v svojom remesle, už dávno mali nám, občanom krajiny, pripomenúť, že politika rasizmu a xenofóbie organizovaná z úrovne EÚ ( Bruselu ) je založená na presných plánoch, ktoré demokratický Západ dokázal pripraviť. Nie je veľkým problémom sa na internete zoznámiť s Harvardským a Houstonským projektom – plánom na likvidáciu Slovanov. O čo ide v týchto plánoch ?

Začiatkom osemdesiatich rokov získala sovietska rozviedka materiály opisujúce detaily tzv. Harvardského projektu. Bol to projekt zničenia ZSSR a východného bloku celkovo. Tento projekt už bol zrealizovaný. Houstonský projekt je zameraný proti Rusku. Plánuje sa rozdelenie Ruska na okupačné zóny, malé štátiky. Predstavy demokratického Západu sú takéto: Sibír má pripadnúť Amerike, Severozápad Ruska Nemecku,  Juh a Povolžie Turecku a Ďaleký východ Japonsku. Špeciálna časť projektu je venovaná osudu slovanských národov. Totálna likvidácia 300 miliónov Slovanov. Metóda likvidácie spočíva vo vzájomných vojnách a krviprelievaniach. Cituje: „V tejto vojne hlupákov slovanskí debili budú oslavovať seba, ale posilňovať nás, hlavných organizátorov vzájomných vojen, pričom v krvavých udalostiach nebudeme priamo účinkovať.“

Ďalej: „…tie národné hnutia, ktoré sa snažia vyviesť svoje národy spod nášho diktátu, zničíme ohňom a mečom, ako sme to urobili v Juhoslávií, Srbsku, Iraku.“ Ďalej: „Slovana, Rusa, Bielorusa, Ukrajinca možno zničiť, ale nikdy ich nemožno poraziť. A preto toto semeno treba zlikvidovať, najskôr rýchlym zničením ich počtu… Slovania sú iba dočasní hostia a musia byť odsunutí. Vyženieme ich ďaleko na sever. Tam bude malé severné teritórium, rezervácia s kompaktným obyvateľstvom ako sú indiánske rezervácie v USA. Všetci Slovania – 300 miliónov- sú určení na likvidáciu.

Houstonský projekt je ukážkovým projektom diskriminačnej teórie, ktorá pokladá slovanstvo za menej cennú rasu. Táto teória je spojená s genocídou tejto rasy. Margaret Thacherová, bývalá premiérka Veľkej Británie v jednom svojom prejave uviedla: „Podľa hodnotení svetového spoločenstva je ekonomický užitočné, aby na území Ruska žilo 15 miliónov ľudí. Britský dôstojník spravodajskej služby John Coleman vydal knihu „Výbor 300“. Podľa neho globálne procesy vo svete riadi 300 najbohatších rodinných klanov. Tento „Výbor 300“ si objednal u jednej vedecko – výskumnej korporácií prieskum. Bolo zistené, že zdroje na Zemi sú dosť vyčerpané  a postačujú pre konformnú existenciu na Zemi pre jednu miliardu ľudí.

Bola vypracovaná teória „zlatej miliardy“, ktorá má právo zostať na Zemi. Medzi „zlatú miliardu“ bolo zaradené obyvateľstvo USA, Kanady, Západnej Európy, Izraela a Japonska. Nikto ďalší. Ozaj si máme myslieť, že politika rasizmu a xenofóbie namierená proti Rusku a Slovanov vôbec je výsledkom iba akejsi  nevedomosti politických elít o živote ľudí v určitom priestore ? Nás, obyvateľov Slovenska, nemožno ničím vylúčiť z toho, že patríme k Slovanom. Ale tí hlavní plánovači nás nedali zaradiť ani k „zlatej miliarde“, pretože určite nepatríme do priestoru  Západnej Európy.

Len si postavme otázku: Čo majú ľudia na Slovensku spoločného s touto politikou rasizmu a xenofóbie ? Nemajú o nej vedieť, nemajú veriť tomu, že takáto teória rasizmu a xenofóbie existuje a že niekto sa podľa nej aj riadi. Obyčajní ľudia by takúto politiku ani nepodporovali, ale politické elity majú záujem na tom, aby bola realizovaná.

Vládna moc na Slovensku sa od politiky rasizmu a xenofóbie vo vzťahu k Rusku a vôbec Slovanstvu nedištancovala, nehovorí o tom, mlčky sa tejto politike podriadila. Lenže to, čo je naplánované urobiť Rusku  a Slovanom, nie je ničím iným ako fašizmom. Podľa strany Most – Híd treba bojovať proti extrémizmu, pretože treba sa vedieť zastať tých, ktorí sa stávajú terčom nenávisti.  Tak prečo táto strana je v prípadoch politického  extrémizmu  ticho, tichučko ?  Veď Houstonský projekt sa týka  nás všetkých  a nenávisť k Rusku sa v súčasnej dobe už dá „krájať“.  V intenciách tohto projektu je potom posilňovanie obrany NATO na východnej hranici Európy nie v náš prospech.

Je ešte iba začiatok roka 2017, a už sme mohli zaznamenať niekoľko dôležitých udalosti. Bez účasti médií bolo dňa 24.1.2017 otvorené sídlo Styčného integračného tímu NATO v Bratislave.  Ďalšia udalosť je spojená s vyhlásením náčelníka Generálneho štábu OS SR o tom, že nepriateľom armády je Rusko! Nadväzne k tomu, akoby s tým nesúvisiace, bolo slávnostné zahájenie činnosti Národnej jednotky boja proti terorizmu a extrémizmu. V Národnej rade SR pod vedením jej predsedu sa rozhorela nezmyselná aktivita urobiť z parlamentu namiesto akejsi Arény politického boja jednu veľkú triedu základnej školy, v ktorej všetci „žiaci“ sú disciplinovaní, slušne počúvajú svojich „učiteľov“, zvládajú učivo zo svetových dejín a dejín Slovenska a z občianskej výchovy sa poslušne učia  ako správne vyslovovať svoje názory a podnety, aby sa dosiahla úloha vyhlásená „riaditeľom školy“ – politická korektnosť ako základ nového Slovenska a Európy.

V Národnej rade SR sa rozhorel boj proti fašizmu a ten je stotožňovaný a existenciou ĽS – NS. Podľa vládnej moci a politických elít tento fašizmus nás ohrozuje a my musíme konečne zobrať na vedomie, že sa musí začať prísne trestať. Smernica z Bruselu už dorazila aj na Slovensko a v nej je jasne stanovené, že tresty okrem iného musia byť odstrašujúce. Bojom proti extrémizmu chce vládna moc mnohých ľudí  – občanov prevychovať tým, že ich odradí od toho, aby nevhodným spôsobom oponovali hocikomu.  A keďže občan  nevie posúdiť, čo je extrémne, mal by sa radšej zdržať v svojich slovných či písomných prejavoch. Politika podľa politických elít nemôže byť žiadnou športovou disciplínou a preto v politike nemôžu niečo dopustiť na spôsob extrémneho lyžovania. Kto však prevychová politické elity a bude bojovať proti ich politickému extrémizmu, ak svojich občanov represiami zmravnia k poslušnosti ?

( Pokračovanie v Časti IV. )

Dušan Hirjak