Takýto nápis sa objavil z večera do rána pod pamätníkom SNP v Banskej Bystrici na sklonku obdobia komunistického režimu. Občania takýmto spôsobom prejavovali nevôľu s prítomnosťou cudzích vojsk na území štátu a dávali na známosť, že si neželajú plánované rozmiestnenie rakiet na svojom území a z krajiny, v ktorej žijú, nechcú urobiť potenciálne bojisko. Dnes sa situácia opakuje. Kto sa nepoučí z histórie musí prechádzať opakovanými skúškami.
Eduard Chmelár priniesol informáciu, že počas rokovania v Bratislave navrhol Pompeo Slovensku bilaterálnu vojenskú zmluvu s USA a že MZV vedie rokovania o tejto otázke z americkou stranou. Nasledovala slovná prestrelka v ktorej sa MZV priamej a jasnej odpovedi na Chmelárovu otázku vyhlo. Napriek tomu, už z prvej reakcie ministerstva sa dá medzi riadkami vyčítať, že Chmelár trafil do čierneho: „Kategoricky odmietame ničím nepodložené a konšpiratívne tvrdenia Eduarda Chmelára o Dohode o obrannej spolupráci. Táto dohoda je štandardnou zmluvou a takéto alebo veľmi podobné zmluvy majú USA uzatvorené s takmer všetkými členskými štátmi NATO.“ Ako vidíme, MZV najskôr obvinilo Chmelára z nepodložených a konšpiratívnych tvrdení a v ďalšej vete potvrdilo pravdivosť jeho slov. Zabudli ešte spomenúť zápecníkov. Celú odpoveď zverejnenú na Facebooku ministerstvo uzatvára slovami: „Akékoľvek tvrdenia, že minister Miroslav Lajčák robí niečo poza chrbát len poukazujú na to, že pán Chmelár má buď elementárne vedomostné nedostatky, alebo vedome klame a zavádza.“ Tak som si otvoril stránku ministerstva ZV, aby som sa niečo dozvedel. A predstavte si, Chmelár má pravdu. Na stránke ministerstva nič. Ani zmienka o nejakých rokovaniach s Američanmi. Stránka však silno pripomína zašlé časy socializmu, kedy si všetci zúčastnení za každú blbosť tlieskajú. No, mne nič iné nezostáva, iba si založiť účet na fejzbúku ak sa chcem o práci nášho ministerstva dozvedieť niečo viac. Vidieť, že naši súčasní aparátčici nezaprú v sebe spätosť s minulým režimom. Metódy používajú tie isté. Oni vôbec nepostrehli, že doba pokročila a svet sa vyvíja. Naša Ústava už hovorí o demokratickom zriadení. Chmelár po tejto zahmlievacej odpovedi MZV položil úplne jasnú otázku: “Rokujete s Američanmi o vojenskej základni USA na území Slovenska alebo o prítomnosti ozbrojených síl USA na území Slovenska?“ na ktorú dodnes nedostal priamu odpoveď. Zahmlievať, zahmlievať, zahmlievať. Háji ministerstvo záujmy občanov, keď sa bojí kroky v mene nášho blaha zverejniť? Alebo sa jedná o cudzí záujem? Na to je už ale paragraf. Počínanie MZV pripomína štát v štáte. Občania nemajú dosah na tvorbu zahraničnej politiky vlastného štátu. Čo ma však zaráža viac, že na Lajčáka už nemá dosah ani strana, ktorá ho nominovala, a zdá sa, že ani premiér, ani vláda SR. Príčiny musíme hľadať v dobe, kedy ho Smer nominoval do funkcie ministra. Fico vtedy ešte obhajoval naše národné záujmy. Ja tvrdím, že Lajčák bol Ficovi nanominovaný. Lajčák sa v tej dobe vyjadril v tom zmysle, že musí naučiť Fica robiť zahraničnú politiku. Fico počas predsedníctva Slovenska v Rade EÚ bol očividne spokojný s dôležitosťou role ktorú hral. Ako to dopadlo, vidíme. Nominant Smeru v hlbokom predklone a súlade s prezidentom SR Kiskom (čo samo o sebe dáva jasnú odpoveď na ďalšie otázky) sa počas stretnutia bukurešťskej deviatky stretol so šéfom NATO Stoltenbergom, kde rezolútne odmietol alternatívu neutrálneho Slovenska mimo NATO: “Neexistuje lepšia alternatíva pre túto krajinu, než byť dôveryhodným a spoľahlivým členom NATO a EÚ.” Nemôžem si pomôcť, vyjadrenia Lajčáka vo mne vždy evokujú „So Sovietskym zväzom na večné časy a nikdy inak.“ Podpredseda ruskej Štátnej dumy pre obranu Alexander Šerin záverečný dokument deviatky okomentoval slovami, že bukurešťská deviatka by sa nemala správať ako americký poskok. Nechcem robiť prezidentskú kampaň, ale dúfam, že zvolíme prezidenta, ktorý bude mať záujem chrániť záujmy občanov a bude sa aktívne podieľať na tvorbe zahraničnej politiky SR, pretože táto oblasť spadá do jeho kompetencií.
S týmto cirkusom súvisí nákup amerických stíhačiek F-16. Pozrime sa na obchod v súvislostiach. Vtedy sa nominant SNS Gajdoš naparoval ako kohút na smetisku. Neprijímajúc žiadne argumenty, odmietal o nákupe diskutovať. Potom to zohraté divadielko s podpísaním zmluvy o nákupe poza Pellegriniho chrbát, aby premiér vzápätí zmluvu ratifikoval. Kúpili sme 14 strojov, ktorých celková cena po započítaní nákladov na 10 ročnú prevádzku zrejme presiahne 2 miliardy. Otázny je účel, využitie. Na stroje nemáme pilotov a nevyhovujú ani letiská. Američania nám veľkodušne prispôsobia infraštruktúru letísk za 100 miliónov a na oplátku za svoju velkodušnosť na Slovensku umiestnia svoju vojenskú základňu, alebo svojich vojakov na našich základniach? Výborne. Za naše peniaze. To už táto vláda nenájde 100 miliónov na rekonštrukciu letísk a nech si Američania svoju almužnu strčia do riti? Alebo si naozaj koledujeme o niečo vážne?
Keď pošleme týchto tajtrlíkov, čo robia zo Slovenska kolóniu, na smetisko dejín, budeme môcť začať tvoriť nový svet. Čo keby sme sa vážne zamysleli, či by sme nemohli iniciovať budovanie regiónu bez zbraní? To smeruje k mieru. Ak budeme hľadať konfrontáciu, určite ju nájdeme. Zastavme to zlo, kým sa dá, aby sme ako národ nemuseli prechádzať opakovanou skúškou vojnou a ohňom. Verím, že ako občania to tentokrát dokážeme.