Keď sa kaviareň s povrchnosťou malomeštiakov smiala ľudom z dedín za ich strach z migrantov.

Pamätám sa celkom živo na to, ako keď sa pred pár rokmi rozpútala veľmi citlivá diskusia o tom, či prijať alebo neprijať migrantov, začali liberálne kádre primitívne útočiť na odmietavý postoj ľudí z vidieka. Pamätám si, ako takzvané slniečka urážali ľudí z dedín, ktorí odmietali migrantov na Slovensku a stigmatizovali ich do polohy sedliakov a obmedzencov s tým, že ku ním na dedinu sa musí aj policajná hliadka osmeľovať, nie to ešte karavána migrantov, ktorá by tam chcela bývať a tým sa snažili zničiť ich, z časti xenofóbne a z časti opodstatnené, predsudky.

Prešlo niekoľko rokov od tejto diskusie a ukazuje sa, že strach tých praobyčajných ľudí, ktorých život v tomto štáte vôbec nie je jednoduchých, bol a začína byť opodstatneným. Sme svedkami toho ako vládna koalícia, ktorá si na bilboardy pred voľbami v roku 2016 dávala patetické heslá ako „Chránime Slovensko“, v snahe uspokojiť dopyt korporácií po lacnej pracovnej sile, otvára dvere dokorán migrantom zo Srbska, Ukrajiny, Rumunska alebo Bulharska a agentúram na nich parazitujúcim. Čo však z toho majú naši ľudia ? Okrem už miliónkrát rozoberaného problému so zabetónovaním nízkych miezd vznikajú aj ďalšie riziká s migráciou spojené. Budem hovoriť o probléme Púchovského okresu, kde by nás pár rokov dozadu ani len napadlo hovoriť o problémoch s migrantami.
Dovolím si začať pri našich ženách, ktoré neraz robia za pár stoviek a ich mzda sa motá okolo 500€ v čistom za prácu, ktorú si mnohí z vás nevedia ani len predstaviť. Patrí im naša poklona. Pracujú nočné, soboty, nedele a v nepretržitých prevádzkach aj sviatky. A práve tieto ženy v nie moc príjemných pracovných podmienkach musia čeliť v posledných mesiacoch obťažovaniu začínajúcim prenikavými pohľadmi a končiacim nepríjemným dotýkaním a obchytkávaním. Sťažnosti často nepomáhajú, pretože v pracovnom procese už nemožno vykryť prípadnú stratu spôsobeným prepustením takýchto ľudí. Zamestnávanie takýchto ľudí ruší aj brigádnicke miesta, ktoré sú často jedinou možnosťou pre študentov, alebo dôchodcov zarobiť si pár eur mesačne. Pokračovať sa dá na úroveň už takmer pravidelných drobných krádeží v rôznych obchodných reťazcoch a skončiť môžme až pri prípadoch vykrádania bytov srbmi alebo gruzíncami.

Chcem tým povedať, že nenávisť voči ľudom iných národností, ktorú určite nepovažujem za správnu začína byť živená osobnými skúsenosťami ľudí. Ľudí z dedín, ktorým za prejavenie negatívneho názoru v otázkach migrácie väčšinou hovorili ich najmúdrejší spoluobčania z veľkých miest, že živého migranta nevideli ani len z rýchlika a preto nemajú nárok sa ku problematike migrácie čo i len vyjadrovať. Nuž dnes ich vidia, musia s nimi robiť niekoľko hodín denne a vysporiadať sa s negatívnymi aspektami, ktoré do ich životov vniesli.

Sumár sumárov nepovažujem dovážanie lacnej pracovnej sily zo zahraničia za pozitívnu vec pre našu krajinu ako z dlhodobého, tak ani z krátkodobého hľadiska. Úprimne, nie som nadšený z toho, že takáto migrácia sa stáva vyživovaciou tepnou pre fašizoidné prvky v našej spoločnosti a tiež ľúto mi je ľudí, ktorých sem agentúry dovážajú často ako otrokov na prácu. Pekným príkladom sú firmy, ktoré dokážu primerane hospodárskeho rastu zaplatiť svojim ľudom vyššie mzdy a tak ich udržať šťastnými a produktívnymi. Aj migranti sú ľudia, ako my a často chýbajú v ich domovskej krajine. Pri dnešnom zavádzaní nových pracovnej sily šetriacich technológiách (krásny príklad volkswagen, ktorý plánuje prepúšťať tisíce ľudí aj v dôsledku zavádzaní nových technológií) je, podľa môjho názoru, absolútne nelogické dovážať sem nových ľudí pretože, keď ich nebude treba, tak, čo s nimi ? Kto vidí za roh, musí chápať, že problémom budúcnosti nebude málo ľudí, ale veľa ľudí a preto nás môže právom znervózňovať fakt, že ku koncu minulého roku 2018 bolo na Slovensku evidovaných vše 65 000 pracovníkov.