Úplnou náhodou štrajk sestričiek a učiteľov graduje tesne pred voľbami. Naša spoločnosť sa práve teraz súrne potrebuje aktívne zaoberať dehonestovaním, ohováraním, spochybňovaním odbornosti vykonávateľov práve týchto dvoch povolaní. Napokon, povedzme si narovinu, nie je nič ľahšie, ako robiť sestričku alebo učiteľku.
Ale to, že po 26 rokoch slobody a demokracie to naši “vyvolení” dotiahli tam, že kúpna sila Slovákov prekonala úroveň roka 1989 len pred asi piatimi rokmi, že mladí odtiaľto nonstop utekajú pomaly ako z vojnovej zóny, že politici podnes zadĺžili tento štát vyše 42 miliardami eur, že sme sa vďaka nim stali členom vojenského paktu s krvilačnými štátmi, majúc na svedomí Líbyu, Juhosláviu, Irak atď., že nám politici predali bankový sektor, poisťovne, štátne podniky, pomaly všetko cenné, že tu máme drahší benzín ako Rakúšania a pritom rovnako štvrtinové čisté platy ako pred 26 rokmi, to, pravdaže nie je podstatné. Kdeže.
Pod pojmom politici myslím samozrejme celé naše politické spektrum. Voliť nepôjdem nikoho, nikto si to nezaslúži.
Rozoštvávať ľudí proti sebe, v mútnej vode sa najlepšie loví, chaos za každú cenu, to im ide dokonale.
Ak pôjdem v budúcnosti voliť, tak po zmene volebného systému. Vo voľbách by ľudia popri stranách volili polovicu parlamentu z nestraníkov, 75 ľudí, z každého okresu Slovenska by zvolili jedného zástupcu daného okresu.