Ako prichádza Slovensko o stovky miliónov eur na colných podvodoch

V tomto článku sa venujem odbornej téme týkajúcej sa odhalenia obrovských colných podvodov – kauzy, ktorá už viac ako mesiac otriasa Slovenskom a na ktorú upozornil vo svojej správe európsky orgán boja proti podvodom, tzv. OLAF. Úradníci OLAFu vyčíslili, že na údajných colných podvodoch uniklo na území Slovenska (najmä) v rokoch 2013 až 2014 približne 300,8 milióna eur. Túto sumu by vraj Slovensko malo Európskej únii doplatiť, pretože clá vybrané na území EÚ musia členské štáty odvádzať priamo Bruselu. A ak budeme poslúchať, tak Brusel nám ich potom vráti vo forme eurofondov pre vybrané firmy a vybrané projekty (napr. aj na vývoj mobilných hier podporujúcich masovú imigráciu).

Ako člen Finančného výboru NR SR som sa spolu s kolegami z výboru zaoberal témou údajných colných podvodov dosť intenzívne. Naša aktivita vyvrcholila odborným poslaneckým prieskumom, ktorý sa konal v utorok 9. októbra priamo na Finančnom riaditeľstve SR. Zástupcovia Finančnej správy svojimi argumentmi množstvo nejasností ozrejmili, ale v niektorých bodoch svojej obhajoby ma nepresvedčili. Byť colným podvodníkom v deravom európsko-unijnom colnom systéme, ktorým sa riadi aj Slovensko, je skutočne ľahšie, ako sa zdá. Obzvlášť pre veľké nadnárodné mafie, ktoré majú sieť kontaktov medzi colníkmi.

Colný systém v Európskej únii má obrovské diery

V nasledujúcom texte sa pokúsim na jednoduchých a zrozumiteľných príkladoch ozrejmiť, ako obrovské colné úniky vznikajú.

Pri akomkoľvek posudzovaní práce colníkov si treba v prvom rade uvedomiť fakt, že fyzicky kontrolovať všetok preclievaný tovar je jednoducho kapacitne nemožné a nerobí sa to v žiadnej krajine. Colníci sa vždy musia rozhodnúť, ktoré z miliónov ton tovaru prichádzajúceho z cudziny budú preverovať len formálne a ktoré aj reálne – fyzicky.

Problém predstavuje obzvlášť import z Číny. Tovary smerujúce z Číny do Európy sú papierovo často umelo podcenené, aby sa z nich zaplatilo čo najnižšie clo. Dokázať skutočnú hodnotu preclievaného tovaru je však komplikované, často prakticky až nemožné.

Čínska legislatíva totiž nepozná obchodný a občiansky zákonník v našom ponímaní a čínske firmy nemajú pri exporte tovaru zákonnú povinnosť identifikovať na zásielke skutočného odosielateľa. Skutočný odosielateľ totiž môže poveriť aj inú čínsku spoločnosť (schránkovú firmu), aby mu tovar vyviezla. A to aj často robia.

Import z Číny je ťažko kontrolovateľný

Predstavte si, že ste čínsky obchodník, ktorý má napojenie na európske mafiánske skupiny organizujúce podvody na clách. V Číne naložíte do kontajnera 1000 tričiek, pošlete ich loďou do Hamburgu a následne kamiónom na Slovensko. Na sprievodné dokumenty zadeklarujete, že cena vašich prevážaných tričiek je napr. 1,50 eura na kilogram. Približne za takú smiešne nízku cenu sa totiž na Slovensku takmer 2 roky podvodne preclievali tisíce ton čínskeho textilu.

Slovenský colník síce bude tušiť, že vami uvádzaná cena nie je reálna, ale keďže uvedená tovarová položka zatiaľ nie je slovenským colným úradom označená ako riziková, tak nemá povinnosť a ani čas dokazovať vám pokus podvod. Zásielku vám teda bez bližšieho skúmania preclí za smiešne nízku sumu.

O niekoľko dní Colný úrad zistí, že vaša zásielka s neuveriteľne lacnými tričkami nebola ojedinelá a že na Slovensko prúdia z nemeckého prístavu stovky ďalších čínskych kontajnerov plných podobných tričiek. Colný úrad preto označí tento typ tovaru ako „rizikový profil“, čo v praxi znamená, že colníci sa začnú viac sústrediť na kontrolu týchto tovarov a tým pádom, logicky, menej na kontrolu iných tovarov. To, že je tovarová položka označená ako rizikový profil taktiež znamená, že colník má povinnosť spochybniť oficiálne deklarovanú hodnotu zásielky a má sa pokúsiť zistiť jej skutočnú hodnotu.

Otvorí teda kontajner, pozrie na sprievodné dokumenty a zistí, že všetky kľúčové údaje (názov odosielateľa, názov tovaru, atď.) sú uvedené v čínskych znakoch.

Prvú prekážku, ktorú musí prekonať, je prepísať dané čínske znaky do európskeho informačného systému, ktorý na čínske písmo samozrejme vôbec nie je prispôsobený. Nejako to však s pomocou tlmočníkov nakoniec zvládne a oficiálne osloví čínske úrady so žiadosťou o potvrdenie, či odosielateľská firma, ktorú ste na export z Číny použili, naozaj existuje a či je Vami deklarovaná neuveriteľne nízka hodnota dovážaných tričiek pravdivá. Čínske úrady však slovenskému (ani inému európskemu colníkovi) na jeho otázku jednoducho vôbec neodpovedia. V týchto veciach totiž takmer zásadne nekomunikujú, pretože kryjú svojich exportérov.

Slovenský colník teda nemôže zasiahnuť proti čínskemu odosielateľovi, pretože ten je absolútne mimo jeho dosahu (možno reálne ani neexistuje). Nemôže zasiahnuť ani proti špeditérskej firme, pretože tá si svoju prácu (dopravu) robí ako má a nezodpovedá (prirodzene ani nemôže zodpovedať) za obsah zásielok, ktoré prepravuje. A rovnako nedokáže poriadne zasiahnuť ani proti európskemu objednávateľovi, pretože nevie, ako sa s čínskym objednávateľom dohodol. Nemá odkiaľ zistiť, či si objednal len zopár tričiek, alebo obrovské množstvá za nejakú výhodnú množstevnú zľavu.

Colníkovi v takomto prípade nezostáva nič iné, ako danú zásielku tričiek oceniť tzv. férovou cenou, čo je priemerná cena za jednotku danej tovarovej položky odporúčaná samotným OLAF-om. Táto férová cena sa počíta ako priemerná cena tovarov z colných štatistík získaných v rámci celej EÚ. A tu je jadro celého problému, ktorému čelí v súčasnosti aj Slovenská republika.

Európsky OLAF vyberá pokuty, ale nenavrhuje riešenia

Priemerná cena tovarových položiek odporúčaná OLAF-om je totiž veľmi skresľujúca. V rovnakých položkách colnej nomenklatúry povinne používanej v rámci EÚ sa nachádzajú absolútne odlišné produkty. Napríklad, pod položku kombinovanej nomenklatúry „8703 23 – Osobné vozidlá s objemom valcov presahujúcim 1500 cm³, ale nepresahujúcim 3000 cm³“ spadá jednak Dacia Duster, ale aj luxusné Audi A8. Aplikovať priemernú cenu na preclenie konkrétnej dodávky áut je teda evidentne veľmi skresľujúce.

Okrem toho treba zdôrazniť, že „férové“ ceny OLAF-u sú nezáväzné a majú len odporúčací charakter. Ak ich teda colníci na vyrubenie cla použijú, tak hrozí, že prehrajú následný súdny spor. Napríklad so spomenutým importérom Dácií, ktorý sa bude cítiť okradnutý vysoko vyrubeným clom. Ale ak tieto ceny OLAF-u colníci nepoužijú, tak OLAF začne voči nim konanie za „colné nedoplatky“, tak ako začal voči Slovensku.

Suma 300,8 milióna eur, ktorú vyčíslil OLAF Slovenskej republike ako nedoplatok je podľa slov predstaviteľov Finančnej správy SR zo strany OLAF-u absolútne nevymožiteľná. OLAF totiž zaviedol metodiku oceňovania prostredníctvom tzv. férových cien až koncom roku 2014. Následne prišiel na kontrolu na Slovensko a skontroloval 9 colných prípadov. Na základe týchto 9 individuálnych prípadov potom paušálne vyčíslil nedoplatok za celé obdobie rokov 2013-2014, tzn. retroaktívne aj za obdobie pred zavedením férových cien. Podľa predstaviteľov Finančnej správy je takáto retroaktivita a paušalizácia hrubo zavádzajúca a neobstojí pred žiadnym súdom. To je však len názor Finančnej správy. Uvidíme, ako to dopadne v praxi.

Raj pre kšeftárov a podvodníkov

Isté je, že európsky colný systém je v súčasnosti deravý ako ementál a šikovní kšeftári ho dokážu veľmi ľahko oklamať. Stačí, aby mali sieť kontaktov, hoci aj na radových colníkov, v európskych krajinách, ktorí im povedia, ktoré položky sú v daných krajinách kontrolované cez rizikové profily a ktoré nie. A na základe toho dokážu nasmerovať dodávky čínskych kontajnerov do konkrétnej krajiny. Kým colné úrady danej krajiny dokážu zareagovať, tak dodávky presmerujú do inej krajiny, ktorá medzičasom prestala uvedené rizikové položky kontrolovať. Jednoducho využívajú fakt, že nikdy nenastane situácia, aby colníci v každej krajine detailne kontrolovali všetko. Takýmto spôsobom presmerovávajú toky svojich kontajnerov z prístavov po celej Európe.

Kvôli týmto dieram v systéme dokážu robiť organizované nadnárodné mafie podvody na clách rádovo v miliardách eur. Profitujú z nich všetci – čínski dodávatelia, európski odberatelia a skorumpovaní colníci – mnohí aj tu na Slovensku.

Hoci predstavitelia Finančnej správy možno nakoniec dokážu vďaka „právnym kľučkám“ ochrániť Slovensko pred 300 miliónovou „pokutou“ navrhovanou OLAF-om, podstatu samotného problému s colnými podvodmi nedokázali obhájiť.

Na otázku, prečo sa takmer 2 roky nečinne prizerali, ako sa cez Slovensko dovážajú desaťtisíce ton čínskeho textilu v priemernej cene cca 1,5 eura za kilogram, nedokázali odpovedať. Muselo im byť predsa zrejmé, že za takúto nízku cenu nedokážu kilogram textilu vyrobiť a ušiť ani deti v čínskych fabrikách, nieto ešte dopraviť ho loďou do 12-tisíc kilometrov vzdialeného Hamburgu a následne kamiónom na Slovensko. Je teda evidentné, že Slovensko bolo tzv. „colným hubom“ pre stámiliónové podvody. Takéto niečo by však nikdy nebolo možné bez krytia na najvyšších miestach vo Finančnej správe. Jej predstavitelia boli v bezpečí, pretože na týchto podvodoch nemuseli ani aktívne spolupracovať. Stačilo, aby sa pozerali niekam inam. Reálnu škodu, ktorá vznikla, im dnes nedokáže vyčísliť už nikto. Kontajnery s tovarom sú dávno preč a k dispozícii zostali jedine papiere. Tie, ktoré si vypísali samotní colníci. Skutok sa nestal, páchateľ neznámy. Ako vždy…

Aj tento prípad ukazuje, ako veľmi je deravý nielen európsky colný systém, ktorý takéto obrovské podvody v rámci členských krajín umožňuje, ale ako prehnité je celé riadenie štátu. Riešením tohto zúfalého stavu je len radikálna zmena prístupu k politike – exemplárne tresty pre podvodníkov, obnovenie dôkladných kontrol tovaru smerujúceho na Slovensko z mimoeurópskych krajín a samozrejme personálne zmeny na najvyšších miestach vo vláde a v parlamente. Už je naozaj najvyšší čas na poriadnu zmenu, nemyslíte?

Ing. Milan Uhrík, PhD.
člen Výboru NR SR pre financie a rozpočet
podpredseda ĽS Naše Slovensko