Kto zasieva a orgnizuje “plazivú fašizáciu” krajiny a vo svete ? Časť III.

 Časť III.

Ľudácky fašizmus postavil slovenský národ aj pred perspektívu účasti slovenských vojakov v bratovražednej vojne proti Sovietskemu zväzu. Podľa Hitlera jedným z hlavných úloh Nemecka bolo, aby všetkými prostriedkami zabránilo vzostupu slovanskej rasy. Slovenská fašistická vláda sa činila a z vlastnej iniciatívy vyslala do vojny proti Sovietskemu zväzu tisíce  slovenských chlapcov a to všetko v záujme nemeckého fašizmu.  Vrátili sme sa z minulosti, aby sme uskutočnili budúcnosť a zase sme sa ocitli na strane tých, čo štvú proti Rusku a nenávidia ho z hĺbky svojich duši. Demokratický Západ jednotne postupuje proti Rusku a akoby znova oživil tú časť z postojov Hitlera, keď ten zdôraznil, že je potrebné všetkými prostriedkami zabrániť vzostupu slovanskej rasy. Orientujeme sa na Západ tak silno, že mi to pripadá aj smiešne a aj tragické, pretože ani si nespomenieme, že sme Slovania.

Naše členstvo v NATO nás jednoznačne spája so zločinmi tejto organizácie ako aj so zločinmi USA. Žiadna z doterajších vládnych moci na Slovensku nemala odvahu postaviť sa proti zločinom, ktoré sa za roky demokratického spravovania krajiny v svete zásluhou demokratického Západu udiali. Nevieme si ani predstaviť, že je potrebné sa nám vymaniť  zo zväzku s tými, pre ktorých sú fašistické metódy prirodzenou potrebou pre trvalé a rozsiahle zaistenie panstva vo svete. Vojnové zločiny sú najťažšími prejavmi fašizmu vo svete a my im dávame cez svoje politické elity jednoznačnú  podporu a ani nám to nezaťažuje svedomie, cez ktoré sa máme prezentovať ako skutoční ľudia.

Konfrontačná politika demokratického Západu s Ruskom pokračuje, priebežne sa posilňuje východné krídlo organizácie NATO a pri ruských hraniciach sa navršujú počty vojenských jednotiek. Aký veľký je rozdiel medzi ľudáckymi fašistami, ktorí podporovali Hitlera v masovom vyhladzovaní poľského, bieloruského, ukrajinského, českého či juhoslovanského ľudu a predstaviteľmi vládnej moci  v demokratickom Slovensku, ktorí podporovali bombardovanie Juhoslávie, vojny v Iraku, Afganistane, bombardovanie v Líbyi, vojnu v Sýrií či štátny prevrat a občiansku vojnu na Ukrajine? Nech si každý čitateľ  o tomto rozdiele vytvorí svoj vlastný názor.

Teraz je potrebné zdôrazniť, že Slovensko sa iniciatívne a vedome stalo súčasťou tých ozbrojených síl, ktoré sa približujú k hraniciam s Ruskom a ktoré majú byť v rámci NATO použité proti Rusku, aby bolo možné ( konečne ) dokončiť úlohu Hitlera z druhej svetovej vojny. Už pri inej príležitosti som zdôraznil, že súčasná vládna moc sa dôsledne inšpirovala politickou praxou fašistického režimu na Slovensku, pretože politický, vojenský a ekonomický pomáha tej strane, ktorá má záujem zničiť Rusko.

Môžeme teda doplniť, že oficiálna politika vládnej moci podporuje fašizmus NATO a USA, pričom sa nechystá na tejto podpore nič meniť. Hrozí nám vojna a my na Slovensku sa tvárime, že o nič nejde, že sa podieľame na opatreniach k zabezpečeniu mieru v Európe a vo svete. V súvislosti s touto hrozbou už bola vyslovená jasná otázka: Ako sa Rusko zachová ku krajinám východnej Európy v prípade vojny?  Existuje k tomu aj jasná odpoveď: v prípade vlastného ohrozenia Rusko nebude môcť brať ohľad, ak budeme súčasťou útočných síl ohrozujúcich ruskú bezpečnosť.

A za tejto mimoriadne zložitej a napätej medzinárodnej situácie propaganda na Slovensku masíruje nás, obyvateľstvo,  hrozbou fašizmu zo strany Mariána Kotlebu a jeho ĽS – NS. Inak povedané, problém fašizmu spája s pôsobením Mariána Kotlebu a nikým iným.  Zámerne je takto propaganda nastavená, aby pozornosť verejnosti bola odvedená iným smerom a demokratický Západ pod vedením USA sa mohol pokojne pripravovať na vojnu. K tejto zákernej propagande sa svojou výzvou na boj proti „plazivej fašizácií“ pripojila aj skupina intelektuálov, osobnosti verejného a kultúrneho života. Týmto osobnostiam ( ? ) vadí, že v NR SR sedia ľudia, ktorí sa hlásia k odkazu vojnového slovenského štátu. Aj mne osobne to veľmi vadí, ale moje úvahy sa pri tomto konštatovaní nekončia.

Signatári výzvy na boj proti „plazivej fašizácií“ akosi zámerne nechcú vedieť, vidieť a deklarovať, že v NR SR sedí veľká väčšina ľudí – poslancov, ktorí jednoznačne podporujú  fašistické praktiky demokratického Západu a za každú cenu ich prezentujú ako mierové iniciatívy v záujme záchrany demokracie a sveta. Verejnosť nesmie pochopiť, že konfrontačnú politiku  s Ruskom zorganizoval demokratický Západ na čele s USA. Máme si azda myslieť, že to má na svedomí Marián Kotleba a jeho ĽS – NS ?

Situácia je vážna nie kvôli hláseniu sa k odkazu vojnového slovenského štátu na Slovensku, ale je vážna z úplne iných dôvodov a na celom svete. Konfrontačná politika demokratického Západu s Ruskom nevznikla z dôvodov sympatií k fašistickému štátu na Slovensku. Odpoveď môžeme nájsť vo vyjadreniach predstaviteľov americkej armády. Je veľmi dôležité, aby si všetci tí, čo sedia v parlamentných laviciach, ale aj tí, čo píšu výzvy so snahou dezorientovať verejnosť, si napríklad našli vyjadrenia náčelníka  generálneho štábu amerických vojsk generála Marka Milleyho. Ten sa vo svojom prejave vyhrážal  celému svetu, že ktokoľvek sa pokúsi ohroziť americký štýl života a ktokoľvek bude odporovať Spojeným štátom, toho americké ozbrojené sily domlátia takým spôsobom, ako ešte nikdy predtým.

Generál vyjadril názor, že budúca rozsiahla vojna je praktický nevyhnutná. Stanovisko generála vhodne doplnil generálmajor Wiliam Hix tým, že priznal, čo sa momentálne deje. Podľa Hixa úspechy Ruska a Číny vo vojenskom budovaní a vytváraní nových technológií prinútili USA začať prípravu k vojne takého rozsahu, aký americká armáda nevidela od doby kórejskej vojny.

Situácia je vo svete a tým aj na Slovensku vážna z dôvodov možnej vojny. My na Slovensku máme sa hrať na bojovníkov proti „plazivej fašizácií“ spôsobom, ktorý nás navádza k inému cieľu: poraziť vo voľbách do Banskobystrického samosprávneho kraja Mariána Kotlebu a jeho spolupracovníkov, zastaviť neonacistov. Lenže venovať sily a prostriedky vytvoreniu širokej koalície ľudí, strán a hnutí pre dosiahnutie uvedeného cieľa ukazuje, že „plazivú fašizáciu“ krajiny signatári stotožňujú iba so stranou ĽS – NS. Je to čudná iniciatíva a zdá sa, že niekto z jej organizátorov vedel, k čomu má slúžiť. Z môjho pohľadu skutočne širokú koalíciu v rámci nášho Slovenska potrebujeme k rozvinutiu hnutia za mier a proti konfrontačnej politike demokratického Západu s Ruskom.

Predpokladám, že samotná výzva má skrytý cieľ a mnohí dôverčiví intelektuáli jej obsah si poriadne nedali s organizátormi výzvy zdôvodniť a vysvetliť. Strana ĽS – NS pod vedením Mariána Kotlebu zatiaľ nikoho neskorumpovala, neprivatizovala, nič nerozkradla a napriek tomu je potrebné proti nej bojovať, aby v konečnom dôsledku zmizla  z politickej scény a teda aj z parlamentných lavíc. Boli jasné predvolebné návrhy ĽS – NS a jej posolstva, deklarované Mariánom Kotlebom. Ako upozornil spisovateľ Jozef Banáš, v ich obsahovom určení  je dostatok takých návrhov,  s ktorými sa štandardné politické strany nevedia a nemôžu stotožniť. Iba príklad: preč s NATO, preč s EÚ, obnovenie potravinovej bezpečnosti, boj proti globalizácií, boj o kvalitné potraviny, obnovenie slovenskej kultúry, zatočiť so zlodejmi v bielych golieroch.

Štandardné politické strany, ak sa nevedia a nemusia s programom ĽS – NS stotožniť, či ho iba zobrať na vedomie, prečo je treba nútiť voličov, aby sa s programom ĽS – NS nestotožnili v niektorých či v mnohých jej bodoch ? „Plazivá fašizácia“ na Slovensku má teda v skutočnosti inú podobu, než ako ju vykresľujú signatári výzvy. Nie je doménou Mariána Kotlebu a politickej strany ĽS – NS.  Stopy „plazivej fašizácie“, akési  „zrniečka zlatého prachu“ nájdeme v politickom prostredí spoločnosti. Táto „plazivá fašizácia“ nemá svoj genetický kód z prostredia ĽS – NS, pretože táto strana nemá žiadnu politickú moc.

Stopy „plazivej fašizácie“ môžeme nachádzať v činnosti štátnych orgánov, zákonodarného zboru, v činnosti štandardných politických strán, v mimovládnom sektore, v médiách slúžiacich západnej propagande. A pod vedením  ministerky Žitňanskej sa tieto stopy začnú prenášať do prostredia súdnictva a súdnej moci, pretože boj proti extrémizmu je doteraz  z jej pohľadu nedostatočný a musia sa dosahovať lepšie výsledky. „Plazivá fašizácia“ krajiny je teda organizovaná existujúcou mocou, ktorá má v dnešnej dobe dostatok „malých ľudí“ ochotných slúžiť zneužívaniu moci predstaviteľmi  panstva. Takúto „fašizáciu“ je najlepšie organizovať pod práporom boja za demokraciu.

To, čo vládna moc na Slovensku začala presadzovať, nie je správne. Vládna moc a politici západných štandardov sú presvedčení, že oni bojujú za záchranu demokracie a verejnosť – voličská základňa chce túto demokraciu deštruovať.  Z radov verejnosti, ktorá využíva  internet a alternatívne zdroje, sa podľa Ministerstva vnútra SR šíria nálady, ktoré spochybňujú naše členstvo v EÚ, zahranično-politickú orientáciu k NATO a EÚ. Šíri sa vraj nenávisť k ústavným činiteľom a podpora k proruským geopolitickým videniam  sveta.

Šírenie uvedených či rôznych nálad je úplne prirodzené a nie je ničím výnimočným a zvláštnym, ak má v  spoločnosti aspoň ako tak fungovať kritické myslenie. Dokonca si myslím, že šírenie nálad na Slovensku je veľmi slabé. Nálady majú vytvárať dostatočný tlak na politikov, aby svoju prácu  ( zastupovanie voličov ) robili zodpovedne, aby robili v politike rozhodnutia v prospech ľudu, aby sa uchádzali o jeho súhlas v dôležitých otázkach života spoločnosti, aby vládna moc organizovala ako súčasť svojej práce verejné zdôvodnenie svojej politiky.

Je normálne, že zahranično-politická orientácia Slovenska k USA a NATO je nastavená tak, že podporujeme vojnové zločiny vo svete a vôbec nás to netrápi ? Je v poriadku, že do NATO sme vstúpili len zásluhou vtedajšej vládnej moci a na súhlas obyvateľov Slovenska vládna moc nereflektovala ? Je to v poriadku, že obyvateľstvo sa nemá miešať do nášho členstva v EÚ, keď má obavy, že vplyvom Bruselu a nadnárodných síl EÚ sa má zmeniť na super štát ? Nemalo by byť  stanovené referendom či ústavným zákonom, akú podobu môže mať naše členstvo v EÚ ? S kým si má verejnosť vydiskutovať otázku členstva SR v EÚ, keď politici  namiesto otvorených a kritických diskusií sa predvádzajú iba v tom, aby deklarovali zahranično-politickú orientáciu založenú na dominancií Bruselu, USA a NATO ?

( Pokračovanie v časti IV. )

Dušan Hirjak