Ponúkam zopár doplňujúcich informácií z globálneho pohľadu k výbornému článku pána Mariána Moravčíka o Južnej Afrike a pripravovanom vyvlastnení bielych farmárov.
Afrika je bohatým kontinentom s chudobným obyvateľstvom. Problémom je drancovanie prírodného bohatstva zahraničnými národmi počas koloniálneho obdobia a tými nadnárodnými v post-koloniálnej dobe.
Historický vývoj na juhu Afriky je v posledných storočiach plný paradoxov. Všetko začalo rozpínavosťou západných krajín a snahou o zaistenie zdrojov a odbytísk. Na začiatku 17. storočia si teritóriá južnej Afriky podmanili Holanďania. Po zistení, že krajinu možno okrem drancovania aj zmysluplne poľnohospodársky využívať, nastal prílev farmárov. Pod známym názvom Búri vystrieľali pôvodných Krovákov a Hotentótov, žijúcich na úrovni prvotnopospolnej spoločnosti. Chýbajúce otrocké ruky nahradili noví osídlenci z kmeňov Bantu. Neskôr objavenie nesmiernych ložísk zlata a diamantov a presun centra moci z Holandska do Anglicka znamenal vojny a zmocnenie sa území Veľkou Britániou. Spôsob vládnutia a vykorisťovania, presadzovaný formou rasovej segregácie, priniesol ekonomické úspechy, k tomu obrovské etnické a rasové napätie. 20. storočie zrodilo apartheid, aj jeho pád a následné potláčanie bielej menšiny.
Turbulentné časy prinášajú oživovanie starých hriechov, kde sa stráca ich pôvod a vinná je vždy tá druhá strana. Vyvlastňovanie a vraždenie bielych farmárov v JAR v 21. storočí prebieha s tichým súhlasom svetovej verejnosti. Príslušníci kmeňov Bantu (Zuluovia, Koshovia, Sothovia) zaberajú majetky s heslom navrátenia pôdy pôvodnému obyvateľstvu. Ale pôvodnými obyvateľmi Bantu určite nie sú, žijú dokonca na území kratšie ako bieli uzurpátori. Kolonizátori pred 400 rokmi vyhladili Krovákov aj Hotentótov a de jure zákonný historický vlastník neexistuje (preto ten právny chaos, ako zákone zastrešiť vyvlastňovanie). Boj dvoch nepravých „vlastníkov“ vyhráva čierne obyvateľstvo a belosi sa vo vlnách sťahujú. Do Austrálie, Škandinávie, Anglicka, Kanady a najnovšie do Ruska. Iba s dokladmi a našetrenými dolármi na účtoch.
Vítanie migranrov v Európe a genocída bielych farmárov na juhu Afriky spolu bezprostredne súvisia. Požiadavky globálnych síl na zvýšenie migračného tlaku a záujem elít USA na pokorení Európy vyústil v JAR do podobného omylu, akého sa dopustila Zimbabwe. Vtedy, po vyhnaní bielych farmárov, časť obilnice Afriky stratila schopnosť produkovať a hrozil reálny hladomor. Lenže pozor! Medzi JAR a Zimbabwe sú dva zásadné rozdiely.
Po prvé je Juhoafrická republika súčasťou ekonomických gigantov z dôvodov surovinovej základne. Náleziská diamantov, zlata a iných nerastov spôsobujú tlak ťažiarskych spoločností a bankových domov za ich chrbtom, aby situácia v JAR bola síce nestabilná, nie však na hranici občianskej vojny, prípadne anarchie. Preto vyhnanie belochov prebehne, no zrejme nie jednorazovo. Čo udrží nedisciplinovanú a impulzívnu masu čierneho obyvateľstva dočasne na uzde nevedno, ale niečo vymyslené mocní tohto sveta majú.
Druhý rozdiel je ešte závažnejší. JAR ja súčasťou spoločenstva BRICS (Brazília, Rusko, India, Čína a JAR), ktorého pozícia vo svete silnie úmerne s oslabovaním USA. Tandem Rusko-Čína hrajú prím, v Afrike hlavne Čína. Jej stála vojenská základňa na Africkom rohu a postupné preberanie riadiacich procesov vo východnej časti čierneho kontinentu nenápadne zmenili rovnováhu síl. Dva mesiace dozadu si doslova privlastnili zbankrotovanú Zimbabwe po tom, ako krajina oficiálne prijala za národnú menu čínsky juan!!! (Rozhodovanie medzi dolárom a juanom prebehlo rýchlo a pragmaticky.) Rozsiahle investície a následné zisky vedú celý kontinent pod nadvládu Číny. Zároveň Číňania nevládnu spôsobom „rozdeľuj a panuj“, keď Západ používa matricu zničenia a bezbrehého vykorisťovania území. Aziati investujú a budujú, následne využívajú a profitujú.
Preto musíme pozerať na vývoj v JAR ako na proxy boj USA na jednej strane a Číny (čiastočne aj globálnych síl) na strane druhej. Začiatok procesov bude tak či onak pre JAR zdrvujúci, ale dôležitý je koniec. Ak vyhrá Čína, JAR môže prežiť a vrátiť sa na výslnie svetovej ekonomiky.