Čerstvo odtajnený plán jadrovej vojny USA zo 60-tych rokov

S pripomenutím Hirošimy a Nagasaki

Uplynul len týždeň od smutného výročia prvého vojnového použitia jadrovej zbrane a portál National security archive (NSA) zverejnil doteraz utajené materiály o pláne jadrovej vojny USA proti ZSSR, Číne a ich spojencom, v pláne sa tento protivník nazýva „Sino-sovietsky blok“.

Na úvod ešte krátka zmienka o NSA. Tento portál prevádzkuje Univerzita Georgea Washingtona, ktorá sídli v hlavnom meste USA, a ona o zverejnenie tohto plánu požiadala. Na požiadanie bolo zverejnenie podľa amerických zákonov povinné a nebyť tohto ich záujmu, materiál by ešte stále ostal klasifikovaný ako tajný.

Plán nukleárnej vojny sa v materiáli označuje skratkou SIOP (Jednotný integrovaný operačný plán) a najnovšie zverejnené časti dokumentácie sa týkajú jeho aktualizácie z roku 1964. Plán inak vznikol už za mandátu prezidenta Eisenhowera začiatkom 50-tych rokov. Portál uvádza, že vláda USA nikdy neodtajnila žiadnu časť SIOP z vlastnej iniciatívy a historici boli doteraz odkázaní len na citácie z druhej ruky v iných dokumentoch.

Plán je formulovaný hlavne ako „preemptívny“, čo neznamená preventívny a nie je to ani plán prekvapivého prvého úderu. Pojem preemptívnosti dokonale odráža poštoľnícky spôsob uvažovania. Plán sa mal začať realizovať v momente, keď USA dostanú zo svojich spravodajských štruktúr informáciu, že Sino-sovietsky blok sa bezprostredne pripravuje na prvý úder, alebo tesne po začiatku takého úderu. Plán bol rozpracovaný do piatich variantov, pričom prvý variant sa sústreďoval len na nukleárne vojenské ciele a mal minimalizovať kolaterálne škody na civilnom obyvateľstve. Dôvody však neboli humanitné, ale počítalo sa s tým, že zásah civilných cieľov by okamžite vyvolal odvetné útoky na mestá v USA.

Plán aj vo svojom prvom variante počítal s veľkým počtom úderov a vysokou účinnosťou, ktorá mala za cieľ vyradiť najmenej 95 % z atómového arzenálu protivníka a zabezpečiť, aby na územie USA a ich spojencov nepadla ani jedna atómová zbraň. Aj v najmiernejšom variante bol útok charakterizovaný ako „overkill“, teda s použitím väčšej ničivej sily, než je nutné. To znamená, že ciele najvyššej priority malo zasiahnuť aj niekoľko jadrových zbraní. Plánovači totiž počítali len s bezprostredným účinkom tlakovej vlny výbuchu a nebrali do úvahy následné požiare a radiáciu. V rozprave k podrobnostiam toto plánu bolo uvedené, že presnosť použitých prostriedkov (balistické nosiče Minuteman mali v tom čase teoretickú presnosť do 2 km od plánovaného cieľa) a plánovaný počet úderov si pravdepodobne vyžiada aj neúmyselný zásah civilných cieľov a teda pravdepodobnú eskaláciu konfliktu.

Maximálny piaty variant potom počítal s útokom „proti celému spektru kategórií cieľov, zničiť vôľu a schopnosť Sino-sovietskeho bloku viesť vojnu, vyradiť protivníka z kategórie významných industriálnych mocností a zabezpečiť, aby povojnový pomer síl bol výhodný pre USA.“ Inými slovami bol tento cieľ formulovaný ako zničenie „životaschopnosti“ protivníka. Presnejšie bolo cieľom zničiť 70 % industriálnej kapacity ZSSR. Plánoval sa aj počet ľudských obetí. Napríklad podrobný rozpis cieľov v Číne počítal so znížením populácie o 30 %, čo v tom čase znamenalo 212 miliónov ľudí. Zničených malo byť 53 najväčších čínskych miest. V prípade ZSSR malo byť zničených až 150 miest s rovnakým percentom zníženia populácie, v napadnutých mestách sa počítalo s fatalitou 70 %. Aj ten variant útoku, ktorý počítal len s vojenskými cieľmi, odhadoval počet obetí v ZSSR na 55 miliónov.

Plán obsahoval aj klauzulu o predbežnom delegovaní právomocí. Bolo stanovené, že keby nastal prípad prekvapivého jadrového útoku zo strany ZSSR, na území USA by už nepochybne vybuchla jadrová zbraň a nebolo by možné ihneď dosiahnuť prezidenta alebo jeho zástupcov, mali príslušní velitelia právomoc začať okamžite odvetný úder všetkými prostriedkami proti Sino-sovietskemu bloku, čo znamenalo všetky krajiny v spojeneckom zväzku s Moskvou a Pekingom, s výslovnou výnimkou Juhoslávie.

V priložených dokumentoch z roku 1964 je aj záznam z rozpravy na porade náčelníkov štábov, ktorá reagovala na politický vývoj v Sino-sovietskom bloku a uvažovala aj s alternatívami, že cieľom útoku bude len samotná Čína, samotný ZSSR, alebo s možnosťou niektorých satelitov vypustiť z útoku, menovite Rumunska, Bulharska a Albánska.

Ciele SIOP boli rozdelené do troch kategórií (Alpha, Bravo, Charlie) a do najvyššej priority patrili základne ťažkých a stredných bombardérov a základne balistických rakiet (ktoré v ZSSR boli až do roku 1964 nechránené), základne ponoriek s nosičmi jadrových zbraní, sklady zbraní hromadného ničenia a veliteľské centrá vojsk ovládajúcich nosiče jadrových zbraní. Do druhej kategórie patrili ostatné vojenské ciele a do tretej veľké urbanistické celky a výrobné kapacity. Na dosiahnutie cieľov SIOP mali USA v máji 1964 k dispozícii 488 balistických nosičov Minuteman, 70 nosičov Titan a 208 nosičov Polaris. Okrem toho bolo na jadrové útoky k dispozícii 630 bombardérov B-52 a 450 starších a postupne vyraďovaných B-47. Presné ciele, ani ich počet, zatiaľ neboli zverejnené, no podľa neskorších verzií SIOP sa odhaduje, že aj prvý variant, ktorý obsahoval len vojenské ciele, výrazne presahoval počet 1000 cieľov jadrových zbraní.

V priebehu času sa vyskytlo niekoľko incidentov, keď hrozilo, že jeden z protivníkov vyhodnotí situáciu ako začínajúci útok a bude primerane zrkadlovo odpovedať. Na strane USA bola zdržanlivosť a rozvaha motivovaná hlavne presvedčením o sovietskej dominancii a o praktickej nemožnosti vylúčiť, že sa podarí sovietov predísť a že územie USA nebude zasiahnuté. V roku 1963 napríklad generál Leon Johnson na brífingu v Bielom dome vyhlásil: „Neexistuje žiadny spôsob, bez ohľadu na to, čo podnikneme, aby v prípade prepuknutia nukleárnej vojny nedošlo k neakceptovateľnému zničeniu časti USA.“

Na druhej strane ZSSR nikdy neplánoval použiť jadrové zbrane ako prvý, nebolo to súčasťou jeho vojenskej doktríny a od roku 1970 to ZSSR proklamoval aj politicky. Vodcovia ZSSR však mali trvalé obavy z prvého útoku NATO a snažili sa svoje vojenské možnosti odvety budovať tak, aby pôsobili odstrašujúco. Sovieti mali vždy na zreteli ekologické dopady použitia jadrových zbraní a boli si vedomí, že plne rozvinutá jadrová vojna nebude mať víťaza. Napríklad v priebehu Kubánskej krízy naliehal Fidel Castro na ZSSR, aby vystupoval rozhodne a neváhal jadrové zbrane, ktoré už na Kube boli, aj použiť proti USA. Sovieti však nesúhlasili a Castrovi vysvetlili, aký ekologický dopad by malo použitie jadrových zbraní v USA na prostredie na Kube. V nedávno zverejnených materiáloch sa na základe spravodajských materiálov a interview popisuje prístup sovietskeho vedenia k možnosti jadrovej vojny. Výsledkom je konštatovanie, že spravodajské štruktúry USA fatálne zlyhali, keď precenili bojachtivosť ZSSR, v dôsledku čoho sa USA pripravovali na masívny preemptívny variant.

Plán SIOP čelil aj značnej kritike zo strany vojenských odborníkov. Nebolo napríklad jasné, na základe čoho sa počítalo s úrovňou zničenia cieľov 90 – 95 %. Kritizovalo sa zdvojovanie cieľov ako neekonomické. Vtedajší minister obrany Robert McNamara však nikdy neprikročil k radikálnej modifikácii plánu a neskôr sa vyjadril, že „keby k niečomu došlo, my s prezidentom sme mali nad realizáciou SIOP plnú kontrolu a podľa vývinu situácie sme mohli improvizovať.“

Neskôr, v priebehu 60-tych rokov, keď sa stal prezidentom Richard Nixon, bol zdesený rozsahom alternatív SIOP a vyjadril sa, že prezident musí mať aj iné vojenské alternatívy, nielen tie, čo končia Armagedonom. Zasadil sa preto o vypracovanie aj iných obmedzenejších alternatív, ktoré by nemuseli viesť k eskalácii konfliktu a jadrové zbrane by používali skôr ako prostriedok diplomacie. Ku koncu studenej vojny sa plán SIOP skutočne zmenil týmto smerom.

PS: Dnes a zajtra sa v tlači roztrhne vrece s článkami o invázii, takže nezaškodí pripomenúť jeden z najvýznamnejších dôvodov, prečo prišli.

Zdroje:

https://nsarchive.gwu.edu/briefing-book/nuclear-vault/2018-08-15/us-nuclear-war-plan-option-sought-destruction-china-soviet-union-viable-societies

https://nsarchive2.gwu.edu/nukevault/ebb285/index.htm

———————————————————————

Písané pôvodne pre: https://poznamkypanabavora.wordpress.com/ (upravené)