O katastrofálnom rozkladnom vplyve nemravnosti na ľudskú osobnosť

Základné princípy bytia sú jednoduché. Preto sú pochopiteľné každému. Stačí na ne logika desaťročného dieťaťa. Veľkým paradoxom našej civilizácie je však skutočnosť, že tieto jednoduché súvislosti nie je schopná pochopiť väčšina vzdelaných, inteligentných, moderných a rozhľadených ľudí dnešnej doby.

Naše univerzum je miestom ustavičného pnutia medzi dvomi protichodnými princípmi. Medzi dobrom a zlom!

Dobro je princíp konštruktívny, budujúci a harmonizujúci. Zlo je princíp úpadkový, deštruktívny a všetko smerujúci k zničeniu.

Mravnosť je možné jednoznačne priradiť ku konštruktívnemu princípu bytia, čiže k dobru. A naopak, nemravnosť zase k deštruktívnemu princíp bytia, čiže k zlu.

No a práve tu dochádza k nepochopiteľnému rozporu našej civilizácie s najelementárnejšou logikou. Ak sa totiž chceme mať ako jednotlivci, i ako spoločnosť dobre tak, ako to chcú absolútne všetci ľudia bez rozdielu, nevyhnutným predpokladom dosiahnutia tohto cieľa je preferovanie konštruktívneho princípu bytia. To znamená princípu dobra, ku ktorému môžeme jednoznačne priradiť aj mravnosť.

V rozpore s tým však naopak naša civilizácia všemožne podporuje deštruktívny princíp bytia, čiže zlo, a to práve v podobe nemravnosti. Avšak podporovaním nemravnosti, to jest zla, nie je možné nikdy dosiahnuť toho, aby bolo na svete naozaj lepšie.

Naopak, je to cesta k postupnému rozkladu a deštrukcii spoločnosti, pričom spomínaného, rozkladného princípu nemravnosti sú dnes plné filmy, divadlá, časopisy, knihy, výtvarné diela, alebo dokonca móda, či reklama.

Keby sme mali hovoriť podrobne o všetkých týchto oblastiach umenia a života a ukázať si, akým konkrétnym spôsobom sú prerastené rozkladnou nemravnosťou, trvalo by to veľmi dlho. Pozrime sa preto len na jednu jedinú oblasť, a síce na herecké umenie, ktoré v podobe divadla a filmu veľmi intenzívne zasahuje do spoločenského povedomia. Celkom konkrétne pôjde o nedávny škandál na festivale „Divadelný svet Brno 2018“ kde vystúpil slovinský súbor s hrou „Vaše násilie, naše násilie“.

V tejto hre ústredná postava kresťanstva znásilňuje moslimku, čo možno objektívne považovať za výplod chorého mozgu. A okrem toho sa v hre nachádzali aj rôzne iné obscénnosti, na základe ktorých padali trestné oznámenia. Pobúrenie slušných ľudí dosiahlo až takej miery, že svojim protestom prerušili predstavenie, čo musela priamo na mieste riešiť až polícia.

K hre sa vyjadril aj kardinál a pražský arcibiskup Dominik Duka. Prehlásil, že ľudia, ktorí ju prezentujú by mali byť stíhaní. Takéto niečo si totiž podľa neho netrúfol ani nacistický režim, ani komunistický režim, a to boli totalitné režimy.

Čo dodať k tejto kratučkej sonde do charakteru súčasného divadla, ale aj filmu? Snáď len toľko, že človek by si mal vedome chrániť mravnú integritu vlastnej osobnosti a jednoducho nejsť na podobný, deštruktívny druh divadla. Alebo, ak sa tam dostal nevedomky, má dať demonštratívnym odchodom z predstavenia najavo svoj osobný protest.

Ľudia by jednoducho nemali chodiť do divadiel ako nejaké slepé stádo a nechať sa tam kŕmiť nemravnosťou a mnohými inými, kvázi umeleckými výplodmi chorých mozgov len preto, že režisér ma nejaké meno, alebo preto, že jednotliví herci v hereckej branži niečo znamenajú.

Lebo ako hnoj nepatrí do obývačky, tak aj najrozličnejšia nízkosť, ktorá sa dnes šíri z javísk mnohých divadiel nie je vôbec hodná toho, aby sme si ňou špinili svoj vnútorný život a svoje vedomie. A ešte navyše zaplatením vstupného takéto niečo aj finančne podporovali.

No a toto sa týka bezozvyšku aj filmov, aj výtvarného umenia, aj literatúry, aj populárnej hudby, aj internetu, aj módy, aj reklamy. Každý súdny človek by sa mal stať vo vzťahu k týmto oblastiam umenia a života sám sebe akousi mravnostnou políciou. Tak totiž, ako je úlohou polície chrániť spoločnosť pred najrozličnejšími rozkladnými živlami, presne tak máme aj my chrániť svoje vnútro pred deštruktívne rozkladným princípom nemravnosti, ktorá na nás dnes dolieha zo všetkých strán.

Aby sme ale vedeli, prečo je pre ľudí tak veľmi dôležité zachovávanie mravnosti a prečo nás naopak nemravnosť tak veľmi osobnostne ničí, pozrime sa na daný problém v jeho najhlbších duchovných súvislostiach.

Trojjedinosť Pána všetkých svetov sa premieta do stvorenia v podobe troch základných princípov. V princípe lásky, v princípe spravodlivosti a v princípe čistoty.

Avšak čistota je v istom zmysle princípom dominantným, pretože preniká aj princípmi lásky a spravodlivosti a prestupuje ich. Lebo láska bez čistoty musí byť iba nízka, padlá, nemravná, až zvrhlá. A spravodlivosť bez čistoty musí byť nevyhnutne len karikatúrou a výsmechom skutočnej spravodlivosti. Musí byť nevyhnutne len fraškou. Správnou a skutočnou je teda len čistá láska a čistá spravodlivosť.

Princíp čistoty je teda akýmsi všetko prenikajúcim, dominantným princípom bytia, vyžarovaným do stvorenia ako požiadavka. Ako požiadavka voči všetkým tvorom, ktorí smú žiť v Pánovom stvorení.

A práve preto je aj pre človeka, ako bytosť žijúcu vo stvorení, tak veľmi dôležitá čistota v podobe zachovávania mravnosti. Lebo jedine čistota dáva človeku ľudský rozmer! Lebo jedine čistota mysle, čistota srdca, čistota cítenia, čistota vzťahov, čistota života, čistota lásky a čistota spravodlivosti robí z človeka človeka!

My môžeme mať vedu, techniku, alebo blahobyt, ale ak nemáme čistotu v podobe mravnosti, je všetko odľudštené, vyprázdnené a zvrátené. A to preto, lebo je to vzdialené od čistoty, ako do najvyššieho princípu vševládneho Boha, vyžarovaného ako základná požiadavka voči všetkému jestvujúcemu vo stvorení.

Lebo čo je človeku platné, keby aj celý svet získal, ak v ňom samotnom niet čistoty? Zo všetkými pokladmi sveta, ale bez čistoty duše, bez čistoty srdca a bez čistoty mysle je každý takýto človek vyvrheľom, stojacim mimo hlavného princípu bytia v tomto stvorení, ktorým je čistota.

Preto sa práve čistota v podobe mravnosti a morálky stáva dominantným prvkom, prostredníctvom ktorého je možné správnym spôsobom zveľaďovať spoločnosť, národ, alebo celú našu civilizáciu.

A je to tiež zároveň aj cesta, ktorá nás po odchode zo Zeme bezpečne povedie k Stvoriteľovi, ktorý je sám Čistotou. Znamená to teda, že jedine za pomoci čistoty je možné vybudovať čosi podobného raju na Zemi a zároveň, po našom fyzickom odchode zo Zeme kráčať do kráľovstva nebeského.

Cesta k výšinám nášho človečenstva, cesta k pozdvihnutiu národa, cesta k pozdvihnutiu spoločnosti, cesta k pozdvihnutiu celej civilizácie, cesta k raju na Zemi, ako aj cesta do kráľovstva nebeského je cestou čistoty! Cestou čistoty v podobe zachovávania mravnosti!

Avšak protipólom kráľovstva Svetla a žiarivej čistoty, ku ktorému má smerovať naše bytie je kráľovstvo temnoty. A záujmom temnoty nie je to, aby ľudia kráčali po všetkých stránkach nahor prostredníctvom čistoty a mravnosti. Záujmom temnoty nie je to, aby ľudia prostredníctvom čistoty pozdvihli vlastnú spoločnosť, vlastný národ i celú civilizáciu.

Záujmom temnoty je, aby ľudia klesali a klesli do náručia temna a aby aj na celej Zemi vládlo iba temno. A preto bol ušľachtilý ideál čistoty temnom zámerne a zákerne otrávený nemravnosťou. Nemravnosťou, ktorú je dnes vidieť všade, kde sa len pozriete. Nemravnosťou, ktorej sú plné divadlá, filmy, knihy časopisy, obrazy, piesne, internet, móda, reklama, alebo rozhovory. Ide o nástroj temna, ktorého úlohou je ubíjať ľudského ducha, aby nikdy nedorástol do veľkosti vlastného človečenstva.

Nemravnosť je nástroj temna! Ňou sú ľudské duše zámerne odrezané od Stvoriteľa, pretože jeho najvyšším princípom je práve čistota.

A ľudia, ktorí o tomto veľkom boji doslova na život a smrť nič netušia, naivne a prostredníctvom svojej povrchnosti podliehajú nemravnosti. Prostredníctvom stoviek nemravných podnetov, na nich každodenne zovšadiaľ doliehajúcich, si zaťažujú svoju dušu nemravnosťou a tým sú strhávaní do náručia temna. Do náručia temna, kde bude dokonaný absolútny rozklad ich osobnosti, ktorý bol zahájený ich prijímaním rozkladného princípu nemravnosti. Temnota nakoniec pevne zovrie takéhoto človeka a absolútne ho zničí tak, že celkom vymaže jeho osobnosť a jeho vedomé ja. Toto je konečným cieľom temnoty a zla! A žiaľ, úspešne sa ho darí dosahovať práve prostredníctvom rozkladného jedu nemravnosti.

Snažme sa preto zo všetkých síl udržiavať svoje vnútro čisté! Snažme sa udržiavať čistotu svojho myslenia, čistou svojho cítenia a čistotu svojho chcenia. Toto je totiž jediný spôsob, akým sa staneme schopnými šíriť skutočné dobro a mier na Zemi, a zároveň tiež jediný spôsob, ktorý nám umožní po našom fyzickom odchode zo Zeme bezpečne kráčať do večnej ríše Svetla kráľovstva nebeského.