Sloboda in memoriam? Revolúcia neskončila. Na revolúciu pravdy sa len čaká

Revolúcia? Tá skutočná, revolúcia pravdy sa ešte len musí uskutočniť. Ak spomíname na tú zo 17.novembra,  kde a kto sú jej hrdinovia? Kto a kde ju pokropil krvou – okrem politických väzňov, o ktorých ale ani poprevratový systém nestojí – aby sme si „slobodu“ vážili, chránili si ju ako oko v hlave, aby nám ju už nik nezobral pod nijakou zámienkou, ideológiou, ani internacionálnym tlakom zo zahraničia?! Bola takáto revolúcia? Alebo bol len riadený prechod moci? Odpoveď väčšina pozná. Zobuďme sa! Len sme sa nechali uspať ako si spievame v štátnej hymne: To Slovensko naše, dosiaľ tvrdo spalo… Nijaké hromy a blesky však nie sú a ani neboli… s výnimkou meruôsmych rokov… Na rozdiel od Štúrovcov, nemôžeme hovoriť a spievať v minulom, ale stále len v prítomnom čase: To Slovensko naše, dosiaľ tvrdo spí!  

Revolúcia pravdy sa ešte neuskutočnila

Iba jej materiálno-politická časť, teda riadený prevrat „niečo za niečo“ a nežné odovzdanie moci komunistami, ktorým kolaboranti z pražskej a bratislavskej kaviarne garantovali beztrestnosť a možnosť preobliecť si staré –istické kabáty za nové, módnejšie –kratické a –izmické, šité podľa najnovšej politickej módy a globálnych trendov v Bruseli a Washingtone… Zaviedla sa len trhová ekonomika a z Ústavy sa nejaké články vyčiarkli a nové písmenká a vety, ktoré majú budiť dojem, že všetko je už v poriadku, sa zakomponovali.  Veď papier znesie všetko. Vlastne sme po čase, v mene vedúcej úlohy neomarxistického internacionalizmu súhlasili, že prenášame naše práva na cudziu zahraničnú moc – nový ideologický projekt nevolených štruktúr a elít.

Po čase frustrovaní zisťujeme, že  sme sa nechali uspať rajským plynom a snívame, že dnes vraj nie je cenzúra, ani autocenzúra, že vraj máme absolútnu slobodu, sníva sa nám, že môžeme slobodne, otvorene, verejne hovoriť pravdu, že vypustením Čl.4 už v spoločnosti nemajú vplyv bývalí súdruhovia, eštebáci, komunistickí sudcovia a noví ideológovia, manipulátori, konšpirátori a propagandisti a naivne si myslíme, že ich rodinné klany si po večeroch čítajú v tajnosti Leninove spisy a plačú v chudobe do perín… Omyl, zobuďme sa! Jednu ideológiu vystriedali nové, verejný a mienkotvórny priestor obsadili kryptokomunisti a užitoční idioti. Antichartisti, bývalí presvedčení marxisti, eštebáci, ideológovia, pokrokoví žurnalisti, angažovaní umelci, ktorých vraj režim len používal (ale užívali si ocenenia „národný umelec“…) alebo ich deti… boli hneď pri novom koryte a kormidle…a najmä na námestiach. A po rokoch rôzni kusí, leškovia, lasicovia, kováči, mesežnikovovci… a aby sme boli moderne rodovo rovní aj rôzne vášaryové, flašíkové-beňové… a mnoho ďalších dnes poúčajú masy alebo rovno kaučujú top politikov a top novinárov ako a čo majú hovoriť, písať, schvaľovať… alebo zakazovať. Veď každá ideológia si hľadá a aj vyhľadá svojho vnútorného nepriateľa, dá mu nálepku a ukáže spiacej mase „no, no, no“, toto sú tí zlí nepriatelia nášho systému, ktorý chcú rozvracať: nacionalisti, xenofóbi, homofóbi, extrémisti…“  Komunistická totalita na zatváranie nepohodlných využívala práve tento paragraf… (92). Dnes to “demokraticky”  spadá najmä pod činy “extrémizmu”…  Boľšvizmus ožil v prístupe “kto nie je s nami, je proti nám”…V spiacej spoločnosti sa nemá kto opýtať spolu s Orwelom, aká je naša sloboda? Či je to tá skutočná sloboda, ktorá „znamená dovoliť ľuďom povedať to, čo nechceme (systém) počuť“?! Hovorím: Zobuďme sa! Veď tu máme opäť náhubkové zákony, dokonca s vynálezom prezumpcie viny. A šéfka „Ministerstva pravdy“ si ide 17.novembra na námestie SNP pripomínať „revolúciu“! Hnus, ale hlavne, že charakter rozhoduje… pouličný pútač znenie všetko.

Prečo je to na Slovensku tak?

Lebo len snívame. Lebo si v  tomto zvláštnom umelom spoločenskom spánku namýšľame, že konečne moc patrí ľudu, teda po novom „občanovi“ či občanom, ktorých politici nielen na slovíčko poslúchajú, ale ktorých môže bežný smrteľník smelo kritizovať a nielen v slobodnej tlači, ale v absolútne objektívnych, pravdivo, vecne, nestranne a pluralitne informujúcich médiách povedať, čo si myslí o systéme, o spoločnosti, o spravodlivosti, že objektívni, zanietení a pravdou kovaní nekompromisní a čestní, neúplatní a už nikdy viac ani nepoplatní nejakému hlavnému prúdu žurnalisti, redaktori a moderátori vyženú krivdu, ktorá si sadla za mocenský stôl a prinavrátia pravdu a len pravdu do dvier. Ten sen je dlhý a krásny. Sníva sa nám, že svojim ostrým perom pichajú do každej neprávosti domácej aj zahraničnej, odmietajú pridať sa nejakú stranu, veď boli 40-rokov zneužívaní systémom a ideológiou! Snívame, že ani jeden novinár nepôjde po ruke nijakej novej alebo vedúcej či hlavnej ideológii, ani jej predvoju, ani závoju rôznych –izmov a aktuálne ani oligarchom, ani majiteľom médií. Snívame, že sme sa zbavili riadenia ideológiou, že sme slobodná spoločnosť, kde nijaká ideológia multikulturalizmu, neomarxizmu, genderizmu a podobná ideologická háveď už nikdy viac nebudú mať v rukách moc a riadiť a diktovať iným, čo a ako majú robiť. Ach ako dobre spíme, ako sa nám dobre sníva, že nikoho už systém a režim neprenasleduje, nešikanuje, nerobia sa už nijaké mediálne ani ideologické poľovačky, nikoho už nemožno odstaviť pre jeho vieru alebo politické presvedčenie a už vôbec nie vyhodiť na ulicu z práce, keď sa ozve, napíše slobodne svoj postoj, koho podporuje alebo koho slobodne volil, ani za  názor na dianie alebo systém na sociálnej sieti nie sú nijaké postihy , iba uznanie…

Nová totalita na obzore

Možno preto tí, ktorí  nemajú čas snívať o hodnotách, slobode a iných mentálnych ópiátoch bežných ľudí, bdejú nad trvalo udržateľným chodom integrácie, globalizácie a idiotizácie spoločnosti poplatnými médiami, systémom a novými ideológiami,  s veľmi náročnou úlohou vytvárať virtuálnu realitu „Westworldu“, kde sú figúrky a kde sú za oponou bábkari a programátori, ktorí snívajúcim svetom pohybujú podľa svojich záujmov a cieľov… Hm, rodí sa nová totalita, nežnejšia ako bola tá predtým, lebo má aj nové, neviditeľné alebo ešte sofistikovanejšie metódy manipulácie a na sledovanie a likvidovanie nepohodlných ľudí. No hlavne, nasadila si demokratický plášť. Ako ten vlk v rozprávke. Budíček!!! Vstávajme hore! Na baňu klopajú, kto neskoro príde, tomu žiť nedajú! Revolúcia sa neskončila. Iba bola v kóme, v umelom spánku, lebo tak to s vážne chorým pacientom býva: buď  sám upadne z bolesti do bezvedomia, alebo ho „lekári“ uvedú do umelého spánku. Tá najhoršia prognóza je, ak by pacient ostal alebo chcel ostať v kóme a sledoval by radšej svoje sny…

Sloboda in memoriam

„Vypnite ho od prístrojov“, boli posledné slová, ktoré snívajúci pacient bol počul… a v pozadí zas ako pred rokom 1989 začul nie hromy a blesky nad rodnou Tatrou, ale ozvenu… „robíme to, pre jeho dobro“. Je 17. novembra už po 27-mi krát… a od prístrojov odpojených spiacich pacientov pribúda. Čo s tým? Bude aj revolúcia pravdy? Alebo sa uspokojíme so zriedenou a regulovanou slobodou in memoriam? Emigrantom sa v minulosti kvôli slobode hranice zatvárali, dnes sa migrantom otvárajú. Ale vraj sloboda, najmä najcennejšia sloboda slova, vraj má svoje hranice. V akom svete to žijeme? Aj o týchto otázkach je 17.november.

autor je riaditeľ Inštitútu národnej politiky

www.institut-inp.sk