Postaví Izrael v Jeruzaleme tretí Šalamúnov chrám?

Moslimská mešita stojí na základoch židovského chrámu, na Chrámovej hore Jeruzalema, ktoré je najposvätnejším miestom celého veriaceho židovského sveta.
Tri kontroverzné rezolúcie UNESCO vyhlasujú, že Jeruzalem je nielen židovský, ale je spoločným miestom uctievania a obradu všetkých troch monoteistických náboženstiev.
Takzvaná „najvzdialenejšia mešita“ al-Masdžid al-Aksá, známa ako chrámový komplex Al-Haram Al-Šaríf (po slovensky Vznešená svätyňa), je po Mekke a Medine tretím najsvätejším miestom islamu, ktorý priamo súvisí s dejinami islamu a záverom života islamského proroka Mohameda.
Veľká mešita bola postavená začiatkom 7. stor. po dobytí Jeruzalema moslimami, na mieste bývalého prvého Šalamúnovho a neskôr druhého veľkého židovského Herodovho chrámu.
Mešita, stojaca na základoch ich chrámu, je najmä pre veriacich židov strašnou symbolikou, ktorá je živá o to viac, že pôvodní židia (Kanáanci, Hebreji, Judejci), boli zdecimovaní najskôr Filištínmi, potom Rimanmi, a nimi boli koncom prvého stor. n.l. vyhnaní zo svojich území, ktoré neskôr, v 7. stor. obsadili moslimovia…
Z podnetu pápeža Urbana II. bol Jeruzalem, ako najsvätejšie miesto uctievania a obradu, života a smrti Ježiša, dobytý križiakmi, pričom židia žili, po celú dobu, prakticky až do roku 1948, zväčša v diaspore.
Izraelsko-palestínsky konflikt je založený na historicky a archeologicky potvrdenom územnom práve Izraelitov na svoje pôvodné územie a vlasť, a z tohto pohľadu historicky pochybného územného práva Palestíncov…
Túžba židov po vlastnom štáte je umocnená aj v súčasnosti pretrvávajúcim a silnejúcim globálnym antisemitizmom, ktorý je aj v izraelsko-palestínskom konflikte kontraproduktívny o to viac, o čo viac majú byť všetci židia úplne vyhladení z povrchu zemského a Izrael má byť zničený.
Na pozadí tohto poznania židov vznikol sionizmus, ktorého ideou je pozemský  (svetský) mocný a veľký Izrael. Tento „mladý“ štát je dnes regionálnou, a zatiaľ len „malou“ svetovou mocnosťou, majúcou svoju nespornú autoritu vo svete  a významný vplyv aj na najvyššie zahraničné politiky USA, ktoré sa dnes už len hrajú na svetového lídra…
Palestína  (názov pochádza od Filistei) vznikla z vôle Rimanov (generál Titus) po porážke jednoznačne spravodlivého židovského povstania proti kolonizátorskému okupačnému Rímu, čo je dosť dobre porovnateľné s SNP, lebo pre Židov bol Rím okupačnou mocnosťou, ale aj s emancipačným bojom autochtónnych Kurdov za ich štát.
Právo židov na vlastný štát je porovnateľné aj s reštitúciami. Bolo vzaté najskôr Rímom, neskôr moslimami, a to obzvlášť ponižujúcim spôsobom. A expanzívny islam, ako už známy agresor od siedmeho storočia (džihádizmus) udrel najmä veriacim židom na ich najcitlivejšiu strunu.
Na stranu islamu a moslimov, sa tromi rezolúciami UNESCO, postavilo vlastne OSN, ktoré je dnes už v rukách a pod vplyvom Arabov, islamu a moslimov.
Odveký územný problém Izrael verzus Palestína, v novodobých dejinách vyvolalo zlé rozhraničenie Izraela a Palestíny mocnosťami po druhej svetovej vojne a OSN.
Po šesťdňovej vojne, na strane Palestíny, stoja demokratické sily, ktoré „demokraticky“ odmietajú právo židov na vlastný štát v arabsko-palestínskej koalícii teda „demokratickí“ Arabi a islam, a na druhej strane, západný „tieždemokratický“ svet, ktorý všetkému rozumie a máva nad hlavou false flage ľudských práv a ktorý je vlastne tiež antisemitský. Aj sami Palestínčania zväčša korektne priznávajú, že sú potomkami nielen židov a Filištíncov, ale aj neskorších kresťanov.
Obe sporiace sa strany izraelsko-arabského konfliktu si prehadzujú nálepky, kto je, a kto nie je agresor, a kto je a nie je terorista.
Rezolúcia UNESCO „len preventívne“ v druhom rade reaguje tiež na ideu časti izraelského židovstva, ktorá má v úmysle výstavbu „Tretieho chrámu“ práve na základoch prvého a druhého chrámu. V roku 2013 izraelský minister výstavby vraj vyhlásil: “Postavili sme veľa, veľa malých chrámov (synagóg), ale musíme postaviť ten skutočný Chrám na Chrámovej hore.” Izraelská vláda finančne podporuje organizáciu Inštitút chrámu, ktorej cieľom je postaviť tretí chrám na mieste islamskej mešity. Organizácia pripravuje plány na jeho stavbu a zbiera finančné prostriedky po celom svete. Má vyrobených už aj niekoľko desiatok posvätných predmetov do Chrámu, aj obrí sedemramenný svietnik.
Výstavby tretieho chrámu sa nedožadujú umiernení pravoverní židia, ale aj niektorí „kresťania“, no, najmä práve len „pravoverní“ židovskí fanatici, ktorí chcú zničiť, alebo minimalizovať všetko, čo existovalo nielen pred pred príchodom Židov do „zasľúbenej zeme“, aj to, čo v Jeruzaleme vzniklo po dobu neprítomnosti pôvodných autochtónnych Židov v neskoršej Palestíne.
Takzvaný „tretí chrám“ je pseudo židovský aj pseudo kresťanský, ide o blud, ktorý tak, ako je prezentovaný, nemá oporu v židovskom ani kresťanskom Písme.
Biblické územie Kanaán nie je blud, ale reálne, a nielen pre židov, pôvodný historický názov oblasti, ktorá zhruba zodpovedá územiu dnešného Izraela a Palestíny, vrátane západného brehu Jordánu južnej a pobrežnej Sýrie a Libanonu, siahajúcemu až k hraniciam Turecka. Zaberalo plochu asi 480 kilometrov dlhú a 80 kilometrov širokú.
Palestína je územie v Prednej Ázii, medzi Stredozemným, Mŕtvym a Červeným morom. Známa je aj ako Svätá zem a ako posvätné územie nielen pre židov ale aj kresťanov a moslimov. Pôvodný názov územia bol Kanaán. Iniciátorom jeho nového názvu (Palestína) bol rímsky cisár Hadrián. Po porážke protirímskeho povstania boli Židia z Jeruzalema vysídlení. V roku 641 Palestínu dobyli Arabi. Konflikt medzi seldžuckými Turkami a Byzantskou ríšou, ktorý vypukol roku 1095, zastavil púte do Svätej zeme. Pápež Urban II. reagoval výzvou na prvú križiacku výpravu. Križiaci v roku 1099 dobyli Jeruzalem a založili Jeruzalemské kráľovstvo. Neskôr Palestínu ovládli Mameluci a po roku 1516 osmanskí Turci.
Dejiny chrámovej hory Prvý chrám na nej vybudoval v 10. storočí pred Kr. kráľ Šalamún, svätostánok, ako pamätné a posvätné dedičstvo po otcovi Dávidovi. Zničený bol Babylonom v roku 587 p.n.l. Druhý chrám židia začali stavať na mieste prvého po návrate z Babylonského zajatia (okolo roku 536 pred Kr.). Stavba  bola dokončená v r. 515 pred Kr. S rozsiahlou prestavbou a rozšírením premenou celej Chrámovej hory na veľké nádvorie začal kráľ Judey Herodes Veľký asi v roku 20 n.l. Vznikol rozsiahlou prestavbou Druhého chrámu, ktorá zahŕňala premenu celej Chrámovej hory na veľké nádvorie. Nie je to ale „Tretí chrám”, lebo prestavba neprerušila bohoslužobný režim v Chráme.
Herodov chrám bol úplne zničený rímskym vojskom, pod vedením generála Tita, v roku 70 po Kr. Ostalo len torzo jeho západnej steny, Múr nárekov. Tretí židovský chrám, o ktorého stavbe podľa dostupných informácií, uvažuje Izrael, oporu v Biblii nemá…
Novodobý židovský štát Izrael vznikol z vôle mocností a OSN v roku 1948, ako akási satisfakcia za holocaust, tiež lobingu a diplomatických aktivít aj na pozadí myšlienky sionizmu, založiť a postupne vybudovať „Veľký, mocný pozemský Izrael“ pre Bohom vyvolený národ, riadiaci sa židovskou Tórou, teda najmä prvými piatimi knihami Starého zákona, ako základu židovskej viery.
Sionizmus nemá oporu v svätom Písme, je svetský produkt. Rozširovanie území Izraela vytláčaním Palestíncov z „ich území“ sa začalo víťazstvom Izraela v jeho Šesťdňovej vojne v roku 1967.
V roku 2014, bývalý riaditeľ izraelskej tajnej služby Šin Bet,Carmi Gilon o hrozbe vojny Izraela s islamským svetom vraj prehlásil, že: „Pokračovanie mesianistických aktivít na Chrámovej hore spôsobí vojnu Armageddonu”.
Ak sa o to na Chrámovej hore Izraelci pokúsia výstavbou tretieho chrámu na mieste mešity al-Aksá, bude zle. Veľmi zle. Mienil vládu Benjamína Netanjahu: „Izrael je v súčasnosti vedený pyromaniakmi na čele s egomaniakom k svojmu konečnému zničeniu.”
https://www.timesofisrael.com/minister-calls-for-third-temple-to-be-built/
A aj na toto reaguje rezolúcia OSN. Nik ale nesmie popierať historicitu Izraela a dejiny židov. Rezolúcia bude len a len kontraproduktívna. Znova zdvihne hladinu proti izraelského a pro palestínskeho odporu a ľudsko-právnych kampaní rôznych mimovládok, pôsobiacich na území Izraela a nielen…
Ak jedna strana, alebo ktokoľvek, kto len selektívne čerpá z vybraných informačných zdrojov, a vyberá z nich, trebárs, že prístup moslimov na Chrámovú horu je obmedzovaný aj násilím, a doloží to aj ilustračne, zabúda pritom „nechtiac“ zmieniť to, že na túto plošinu majú zákaz vstupu aj práve domáci pravoverní židia, aby ani omylom a nedopatrením nevstúpili na miesto „Najsvätejšej časti svätyne“. To je hlavný dôvod, prečo sa židia spravidla modlia len pri Múre nárekov, teda, čelom k západnej stene bývalého chrámu. Zabúda zmieniť ale aj to, že nielen islamské, ale aj kresťanské posvätné súčasti Jeruzalema z vôle Izraela, spravujú moslimovia, a tým vedome skresľuje reálnu pravdu. Klame a zavádza. Lebo.
Navyše, na medzinárodnú scénu nastúpil islamizmus, čo zakladá dobrý dôvod práve na zvýšenú ochranu Jeruzalema, Chrámovej hory a ich hmotných súčastí…
Jedným z tých, ktorí vedome a úmyselne skresľujú realitu, je aj pro palestínsky aktivista, antisemita, pseudo mierotvorca, Kamil Kandalaft:
https://kandalaft.blog.pravda.sk/2016/02/17/jeruzalem-v-centre-nepokojov/