Budúcnosť Európy

Sovietsky zväz zanikol na konci roku 1991. Tým zanikol aj bipolárny svet, kde na dvoch póloch moci stáli USA a Sovietsky zväz. Na jedinom ostávajúcom póle stála Amerika, ktorá nanešťastie mala tendenciu túto svoju pozíciu stále viac zneužívať. Prejavovalo sa to napríklad v bezbrehom tlačení dolára, ktorý bol svetom prijímaný ako tzv. „rezervná mena“.

V novom tisícročí sa však situácia začala meniť. Čína ekonomicky zmohutnela a v GDP (hrubý domáci produkt) predstihla USA v roku 2014. Čína taktiež má „bombu“ a svojimi úspechmi v kozme demonštruje aj svoju schopnosť bomby dopraviť tam, kde treba. Amerika túto hrozbu rieši tak, že vyprovokuváva konflikty (zatiaľ neozbrojené) medzi Čínou a jej susedmi – Taiwanom, Japonskom a Filipínami. To by však bolo na iný článok…

Je tu však aj stará dobrá Európa –  sme tu my. V roku 1999 vznikla spoločná mena – Euro. A v roku 2013 Euro tvorilo už 24,4% zahraničných rezerv sveta . A v Európe sú aj dve jadrové mocnosti – Veľká Británia a Francúzsko. K EU sa pridávali ďalšie štáty, a tato únia mocnela hospodársky. S tým bolo treba niečo spraviť.

Systematicky boli rozvrátené štáty okolo Európy (prvých 5 odstavcov), čo viedlo k obrovskej vlne utečencov do Európy, ktorá na to nebola pripravená a zakolísala sa. Obzvlášť preťažené boli niektoré štáty na periférii únie – Grécko (ktoré aj bez toho už malo hospodárske ťažkosti), Bulharsko, Taliansko. Situáciu v čase tejto krízy stabilizovalo Nemecko, ktoré z týchto krajín prijalo milión utečencov. Bolo treba niečo s tym spraviť. Na Nemecko bolo zatiaľ namierené dva ekonomické útoky – na Volkswagen a na Deutsche Bank.

Európe sa podarilo dohodnúť sa s Tureckom o obmedzení prílivu utečencov. Dohoda funguje. S tým bolo treba niečo spraviť. Najprv došlo k pokusu o vyvolanie konfliktu medzi Tureckom a Ruskou federáciou a keď toto zlyhalo a Erdogan sa dokonca Rusku ospravedlnil, došlo k pokusu o prevrat aj v Turecku. Turecko však nie je banánovou republikou a puč zlyhal.

Európu bolo treba oslabiť. Britsky premiér Cameron vyhlásil referendum o odchode Británie z EU. Podľa mňa niekomu naletel a výsledok referenda vedie k Brexitu. Treba si tu uvedomiť, Veľká Británia má nielen jedno z najsilnejších hospodárstiev v EU, ale aj najsilnejšiu armádu a loďstve v EU. A má aj tú „bombu“…

Hneď na východ od EU je však Ruská federácia, resp. Euroázijská únia. Nuž a Rusko má nielen nukleárne zbrane, ale aj rakety, bez ktorých by sa napríklad americký kozmický program nateraz prakticky zastavil. S tým bolo treba niečo spraviť. Investovali sa teda stámilióny dolárov, využili sa staré nepriateľstvá a etnické konflikty a poštvala sa Ukrajina proti Rusku. Na Ukrajine došlo k občianskej vojne a EU bola vmanévrovaná do podpory protiruskej strany…

Čo by sme mali robiť? Nepočúvať na tzv. „užitočných idiotov“, ktorí by radi videli EU na kolenách, alebo v troskách, ale na to, čo ďalej už odpoveď nemajú. Upevňovať spojenectvo EU s Tureckom – ja osobne by som bol za prijatie Turecka (posledné dva odstavce) do EU. No a čestne vyriešiť ukrajinský konflikt – aj za cenu rozdelenia Ukrajiny na východnú, ruskú časť a na západnú, ukrajinskú časť, ktorú by sme mali prijať do EU.

Cieľom, ktorý by zaručil trvalú stabilitu a mier (znie to trochu staromódne ale je to tak – EU skutočne zabránila ozbrojeným konfliktom na svojom území) by mala byť úzka spolupráca medzi Európskou úniou a Euroázijskou úniou.