Multikulturalita je daná polyfenotypiou odlišných ľudských pohlaví, rodov, rás a etník, a z nej plynúcej rôznosti a rôznorodosti civilizačných, kultúrnych a náboženských okruhov, národných, regionálnych, lokálnych zvykov a tradícií (aj zvykového práva). To ale nie je nadradené ústave a zákonom.
Multikulturalizmus je idealistická teória veriacich ateistických neomarxistov, ktorých myslenie je možné označiť ako filozofický voluntarizmus (voluntae – vôľa: „moja vôľa, moje chcenie, moja pravda“).
Je subjektívnym zbožštením idey rovnosti ľudských bytostí v téze o rovnosti práv, genericky odvodenej od ideí Veľkej francúzskej revolúcie a pretavených do ideí zjednotenej, multikultúrnej Európy a EÚ…
Na pozadí multikulturalizmu je pravicový liberálny kapitalizmus – lebo chce mať dostatok zmiešanej, prípadne chýbajúcej, pohyblivej, a najmä mzdovo a nárokovo skomnejšej pracovnej sily, lebo tá európska je už „rozmaznaná“…
Nič proti chýbajúcim odborníkom a špecialistom, tí z tretieho sveta, alebo z Ukrajiny, sú ale lacnejší, než tí, zo západu. A západniari sa majú dobre tam, kde sú – doma, na západe.
Voľný pohyb osôb, pracovnej sily… je hlavná “hodnota” Schengenu. Schengen a turistika – parketa solventných.
Teda, žiadne altruistické, humanistické a filantropické úmysly…
Po útlme krízy 2008 a oživení ekonomiky „po“ sa ale správajú, akoby konjunktúra mala trvať večne…
Za dverami je ďalšia kríza (šumy, vetry, vánky okolo európskych bánk), nezamestnanosť a sociálne nepokoje…
A k nim sa pridáva rasová, etnická a sociálna nenávisť a závisť…
A proti nej represia (lebo „neo fašizmus, neo nacizmus, xenofóbia, islomofóbia, homofóbia, extrémizmus…”).
Lebo cyklická krízovosť liberálneho kapitalizmu…
A sám o sebe korporátny fašizmus.
Starý Marx ale nepustí…
Ľudská genetika
Ľudský genóm a jeho genotyp je nemenný (konštanta, invariant). Fenotyp je premenná (variant) pri zachovaní pôvodného genotypu. Premennou je len pestrý fenotyp v rámci nemenného genotypu v prirodzenom prostredí a reálnej telesnej (hmotnej, priestorovej) duševnej a duchovnej slobody ľudských bytostí a pohlavného výberu… Genotyp je invariant (konštanta). Fenotyp je variant (premenná) v rámci genotypu. Genotyp (reťazec genetického kódu) v sebe obsahuje telesnú, duševnú a duchovnú zložku ľudskosti ako nemenné, a už ďalej nedeliteľné ľudské antropinum, ktoré nie je možné zredukovať, len násilím rozbiť…
Každá ľudská bytosť je v telesnej (vnútornej a vonkajšej) a psychickej (intelekt, rozum, emočná, citová, vôľová a sociálna zložka) rovnaká, a predsa jedinečná, zvláštna, neopakovateľná a nenapodobiteľná. Podobnosti sú dedičné a dané odovzdávaním a krížením génov oboch rodičov – otca a matky. Jednovaječné dvojičky tiež nie sú identické. Ľudstvo tvorí jednotu v mnohosti a rôznosti.
Zásahy do genetiky
Genetika pozná len vonkajšie zásahy do genetického kódu. K vnútorným: za normálnych okolností (zdravé prírodné a životné prostredie) neexistujú po celú dobu trvania druhu.
Dochádza len k zmene fenotypu (prispôsobenie sa novým okolnostiam a životným podmienkam). Najväčšiu pestrosť vtáčieho fenotypu zaznamenal Darwin na ostrovných Galapágach.
Fascinovaný poznatkami z nich, odvodil evolučné zákonitosti vývoja druhov, pričom nemal šajn o tom, čo istý Gregor Mendel “vyvádza” v jeho brnianskom laboratóriu, ako zakladateľ genetiky.
Genetika tak mení pomery, dôveryhodnosť a obsahy Darwinovej evolučnej teórie.
Pokračovaním darwinizmu sú neodarwinisti a neo evolucionisti, v oblasti teórie údajnej “sociálnej evolúcie” (lož!), napr. ateista Richard Dawkins…
Vonkajšie zásahy do ľudského genotypu sú dvojaké
a/ genetické inžinierstvo, génová manipulácia a eugenika,
b/ civilizačné vplyvy (životné prostredie, priemysel, chémia).
Oba narážajú na filozofiu človeka a humánnu bioetiku.
Multikulturalizmus v Európe
Multikulturalizmus je idealistická scestná ideológia nedobrovoľného zmiešavania ľudských bytostí z odlišných civilizačných, kultúrnych a náboženských okruhov v nebezpečnom a explozívnom experimentálnom laboratóriu Európy…
Autochtónna (pôvodná) civilizácia, kultúra a náboženstvá, sa bránia cudzím a cudzorodým vplyvom, na princípe úplne zdravej a prirodzenej xenofóbie, chrániacej si svoj prirodzený a pôvodný životný priestor, zdedenej po rodičoch, starých rodičoch a „údajných“ živočíšnych predkoch. Kto toto voluntaristicky popiera, odmieta tým Darwinovu evolučnú teóriu a pácha násilie na základnom ľudskom genotype sociálnym inžinierstvom, násilím a represiou…
Rodová rovnosť v Európe
Rodová rovnosť je to isté. Je ničím nepodloženou ideológiou. Tvorcom ľudského života aj v jeho rodových mutáciách, sú telesne a duševne, navonok i vnútorne „kompletní/é“ (homeostáza) muži a ženy. Je úplne jedno, či ide o náboženské učenie alebo svetskú sociálnu filozofiu.
Ostatné rody a ich permutácie tiež pochádzajú z lona ženy, matky, ako plody lásky a prirodzeného, normálneho, koitu muža a ženy, s právom na dôstojný ľudský život: „Od počatia po prirodzenú smrť.“ Lebo tak kážu základné, neodňateľné, neodcudziteľné a neprenosné ľudské práva. Tie práva ich ale neoprávňujú na likvidáciu majestátu rodiny, založenej na manželstve muža a ženy. Ostatné spolky sú manželstvu muža a ženy podružné. Na ich inštitucionalizáciu stačí úprava občianskeho zákonníka a zákona o rodine. Pri zachovaní definície manželstva.
To, čo hlásajú, o čo usilujú, a vyvádzajú na dúhových Pride, a ich aktivisti tárajú a vypisujú v médiách, je humbug a lož.
K invázii ľudstva z tretích krajín do Európy
Humanizmus a kresťanstvo sú pekné, ak nie sú limitované ekonomickými, sociálnymi, mravnými a morálnymi princípmi.
Pomoc núdznym a potrebným, politicky a nábožensky prenasledovaným, upravujú medzinárodné dokumenty, všeobecné princípy dodržiavania základných ľudských práv, práv utečencov, dohody a zákony vzťahujúce sa na azyl a dočasnú doplnkovú ochranu, a readmisiu tých, ktorí nemajú nárok…
Lebo, živiť ekonomických turistov vyššími sociálnymi dávkami, než je priemer sociálnych dávok a príspevok v nezamestnanosti, tobôž minimálna mzda a bežný dôchodok na Slovensku, a stanoviť ho podľa mediánu v EÚ (lebo rovnosť práv) je pre statočný pracujúci a vykorisťovaný proletariát ponižujúce a urážlivé. A diskriminačné.
Lebo – ohrozovať zdravie, životy, majetky a bezpečnosť autochtónnych (pôvodných) obyvateľov Európy, a už komplexne a spoľahlivo domestifikovaných, integrovaných prisťahovalcov a ich rodiny, u ktorých prebehla pozitívna sociálna inklúzia, a ktorí akceptujú a rešpektujú zákony a zvyklosti krajiny, ktorá ich láskavo prijala „za svojich“, nie je darebákmi, ktorých pôvod, motivácie a úmysly príchodu nie sú známe, prípustné a vykazuje znaky protizákonného konania zodpovedných od Bruselu nadol…
Ľudstvo vždy trpelo a trpí tými, ktorí si uzurpovali a uzurpujú väčšiu a vyššiu moc, než ktorá im prináleží…
A potom tárajú o ľudských právach, rovnosti ľudí, ako najrovnejší medzi rovnými… a to nedovolil ani Ježiš. Utekajúci Arabi sú zväčša ekonomickí migranti, a zbabelci.
Islamistických teroristov treba za mreže.
Za daných okolností stojí za zmienku doživotná detencia alebo trest smrti v čase výnimočného stavu.
K ideám VFR a EÚ a rodovej rovnosti
V čase Veľkej francúzskej revolúcie bol pojem rodová rovnosť mužov a žien neznámy: „Bratstvo, rovnosť, sloboda!“ Chýba „sesterstvo“. Opravte to.
V hymne EÚ (Schillerova Óda na radosť a Bethovenova piata veta Deviatej symfónie s Ódou na radosť) sa spieva: „Všetci ľudia budú bratia“. Chýba „aj sestry“. Opravte to.
Iba taká blbosť: Schiller a Beethoven boli náboženskými a kresťanskými veriacimi.
Maximilián Robespiere bol darebák a ateista, hrajúci sa na boha. Horda dobyvateľov Bastily bola parížska luza. Po Veľkej francúzskej revolúcii ostalo množstvo krvi, násilia, nastúpili ďalší bohovia (sprava i zľava) a priniesli dve svetové vojny.
Dnešní ateisti pri moci sa stávajú pozemskými bohmi bez mandátu od európskych občanov….
Rodovo rovné ženy a muži by mali mať rovnakú plácu za rovnakú prácu už tu na Zemi. Ženy za ich materstvo, lásku a starostlivosť o svoje potomstvo, by spoločnosťou mali byť nosené na rukách. Lebo ich vytlačia moslimky.
Z hľadiska zachovania ľudského rodu, žena je dokonca „viac“, než muž. Potvrdil to aj pokračovateľ a protagonista neo darwinizmu, český evolučný biológ Jaroslav Flégr.
Ženy nechajte ženami, mužov mužmi, tretie pohlavia a rody upracte na ich dôstojné miesto. Z pohľadu ľudských práv s právom na dôstojný život. Ale nie na útok voči heterosexualite a pohŕdanie ľudskou hetero normou a nadpráva, ako osobitne „chránený druh“, čím sa dobrovoľne, aktívne a iniciatívne sami vyčleňujú a segregujú od ostatnej spoločnosti, ako údajná utláčaná a diskriminovaná a údajná „sexuálna menšina“. A to je ľudsko-právna lož. Netlačte na ženy kvótami. Ponechajte im slobodu. Samé sa rozhodnú. Nik im nebráni, robiť vedu, stáť za pultom, alebo v ceste do verejnej politiky. Alebo, nechať sa vystreliť do vesmíru. Alebo do zbrane (statočné kurdské ženy).
LGBTI, viera, náboženstvo a ateizmus
Heterosexuálna časť spoločnosti nie je zodpovedná za ich nezriedka “nešťastné” životy. Nepotrebujú ľútosť, ale odbornú pomoc. Príčiny svojho stavu (deviáce: odchýlky od hetero normy) nech nehľadajú v Bohu a jeho stvorení, Ten a Jeho stvorenie s nimi a ich existenciou nemá nič spoločné, nech nehľadajú chybu ani v kresťanoch, skôr útechu duchovných (voľba: svetský duše spytec, psychológ, psychiater, alebo – kňaz, školený aj v psychológii a zaobchádzaní s veriacimi…) ani v opore o ľavicové zmýšľanie pápeža, ale, v civilizačných faktoroch a genetike.
Ľudstvo disponuje slobodnou vôľou, možnosťou voľby a svedomím. Tieto dary si slobodne užíva. A žne dôsledky. Odnášajú si to nepriamo aj direct tiež LGBTI jednotlivci a skupiny…
Humbug okolo evanjelického kaplána z Turian neodlišuje svetskú a náboženskú časť mince. Jeho prejavený názor bol viac-menej dezinterpretovaný a LGBTI ľudsko-právnymi aktivistami zneužitý na ich politické ciele a proti kresťanskú kampaň…
Klérum nesie zodpovednosť za seba.
O jeho názore, či je v súlade s kresťanskou vierou a učením, alebo v rozpore s nimi, rozhodne niekto iný, než kto rozhoduje a rozhodol…
Ten mladý muž a kaplán má rodinu, manželku a dve novorodené dvojčatá…
A prepisovanie (korektúry) kresťanského Písma “nehrozí”…
Záver
Európa sa nachádza vo výnimočnom stave.
O päť minút dvanásť už bolo. Už je po dvanástej. Konať bolo treba skôr a včas, dnes už len znášať a zmierňovať dôsledky.
Preventívne riešenia a opatrenia boli v možnosti skôr, a premrhané. Brusel „má nervy“. Generálna riaditeľka EÚ tiež.
Verejne prezentovaná potreba diskusie nezmieriteľných stanovísk á la „treba o nich rokovať“ sú bezmocné rečičky, prezentované na verejnosti ako „rozhodnosť, odvaha, jednota, solidarita, musíme, chceme..!“.
Snáň sa dáka diskusia – v réžii pani “riaditeľky” EÚ začala…
Tak, aj to by sme predbežne mali…
Ibaže, ako a eko ďalej?
A, kedy už, konečne?
Hmm…