V nedávnom rozhovore pre program Glenna Diesena (https://www.youtube.com/watch?v=QEysVg7ftWk, 11.8.2026) sa čínsko-kanadský pedagóg, analytik a komentátor, Ťiang Süe-čchin (angl. Jiang Xueqin, čítaj ako [ťiang súe-čchin]), známy aj ako „čínsky Nostradamus“, podelil o svoje pozorovania z pobytu v Los Angeles a ponúkol hlbokú analýzu symptómov, ktoré podľa neho naznačujú imperialný úpadok Spojených štátov. Jeho postrehy sú mimoriadne aktuálne v kontexte rastúcej ekonomickej nerovnosti, politickej polarizácie a zahraničnopolitických konfliktov.
Ťiang Süe-čchin otvára diskusiu konštatovaním, že čoraz viac Američanov verí, že ich krajina ide nesprávnym smerom. Prieskumy verejnej mienky poukazujú na viacero faktorov: stagnujúce mzdy, rastúcu oligarchiu a ekonomickú nerovnosť, sociálne problémy, pokles dôvery v médiá a vládu, obmedzovanie slobôd, nekonečné vojny, politickú polarizáciu a kritický štátny dlh. Tieto javy pripomínajú koncept imperiálneho preťaženia, ktorý vo svojej knihe z roku 1987 Vzostup a pád veľmocí opísal historik Paul Kennedy. Podstatou tohto konceptu je situácia, keď strategické záväzky veľmoci ďaleko presahujú ich ekonomické možnosti.
Ťiang Süe-čchin opísal svoje bezprostredné dojmy z Los Angeles, kde strávil štyri dni. Ubytovaný v päťhviezdičkovom luxusnom hoteli vo West Hollywoode, jednej z najprosperujújších štvrtí, narazil na znepokojivé kontrasty. Počas ranných prechádzok v West Hollywoode uvidel na ulici ľudské exkrementy. Tento obraz ho priviedol k úvahe o rozpade sociálnej zmluvy – ľudia, ktorí sa cítia byť spoločnosťou opustení, prestávajú rešpektovať základné pravidlá spolunažívania. Na večierku v Pacific Palisades, štvrti hollywoodskych hviezd, navštívil kaštieľ v hodnote dvadsiatich miliónov dolárov. Ťiang Süe-čchin poukazuje na absurdnosť takéhoto luxusu – rodina s personálom obýva priestor, ktorý by bez problémov pojal sto ľudí. O niekoľko hodín neskôr, po noci strávenej v skid row, štvrti bezdomovcov, videl úplne odlišnú tvár Ameriky. Opisuje to ako apokalyptickú scenériu – tisíce ľudí úplne opustených spoločnosťou, ktorých vláda ignoruje. Ťiang Süe-čchin poukazuje aj na šokujúce ceny – sedemnásť dolárov za avokádový toast považuje za symbol inflácie a degradácie meny. Podľa neho americký dolár stráca hodnotu v dôsledku bezprecedentného tlačenia peňazí v poslednom desaťročí.
Ťiang Süe-čchin varuje pred dvoma obrovskými bublinami – súkromnou úverovou bublinou v hodnote približne dvoch biliónov dolárov a AI bublinou v hodnote rádovo biliónov. Obe podľa neho nie sú udržateľné a ich prasknutie môže spustiť finančný kolaps. Zaujímavý je jeho pohľad na vojenské konflikty. Zdôrazňuje, že elity žijúce v bublinách nie sú tými, ktorí sú posielaní do boja – náklady na vojny znášajú daňoví poplatníci, nie miliardári.
Vojna v Iráne je podľa neho ukážkovým príkladom imperialnej arogancie. Trumpova administratíva podľa dostupných správ neočakávala, že by konflikt trval dlhšie ako štyri týždne – verili, že bombardovanie a dekapitácia režimu budú dostatočné, pričom nemali ani plán B. Ťiang Süe-čchin poznamenáva, že nie sú až takí hlúpi, no sú arogantní. Pripomína pritom fascinujúcu historickú analógiu – pád Rímskej republiky. Samotní Rimania verili, že ich republika padla práve preto, že zničili Kartágo. V Rímskom senáte pred treťou púnskou vojnou prebiehala debata medzi Catom Starším, ktorý presadzoval úplné zničenie Kartága, a opatrnejším hlasom, ktorý varoval, že bez protivníka sa Rím stane arogantným, začne viesť zbytočné vojenské výpravy, príliš sa rozšíri, skorumpuje a nakoniec sa rozpadne v občianskych vojnách. Presne to sa stalo – Rím zničil Kartágo a o približne stopäťdesiat rokov neskôr padla republika. Ťiang Süe-čchin vidí priamu paralelu so súčasnými Spojenými štátmi – po rozpade Sovietskeho zväzu stratili strategickú rovnováhu a upadli do arogancie.
Ťiang Süe-čchin rozlišuje dve hlavné frakcie, ktoré podporovali Trumpa v jeho druhom funkčnom období. Prvou je frakcia America First, predstavovaná ľuďmi ako Tucker Carlson, Tulsi Gabbardová a JD Vance, ktorej cieľom bolo stiahnuť americké záväzky zo sveta a sústrediť sa na obnovu výrobnej kapacity USA. Druhou je proizraelská loby, zastúpená osobnosťami ako Peter Hegseth, Michael Waltz, Howard Lutnick a Jared Kushner. Podľa Ťiang Süe-čchina zostala proizraelská loby Trumpovi verná aj počas štyroch rokov jeho exilu v Mar-a-Lago, keď čelil federálnemu vyšetrovaniu, politickým útokom a hrozbe bankrotu. Táto lojalita si podľa neho vyžiadala protislužbu – vojnu proti Iránu. Ťiang Süe-čchin pripomína Trumpove proizraelské kroky už z prvého funkčného obdobia – odstúpenie od jadrovej dohody s Iránom, presun amerického veľvyslanectva z Tel Avivu do Jeruzalema, uznanie izraelskej kontroly nad Golanskými výšinami, podporu Abrahamových dohôd a atentát na iránskeho generála Kásima Solejmáního.
Ťiang Süe-čchin zdôrazňuje dôležitý rozdiel medzi zdieľaním bremena a kanibalizáciou spojencov. Kým zdieľanie bremena znamená, že spojenci preberajú časť obranných výdavkov, kanibalizácia spojencov znamená, že Spojené štáty ich nútia do konfliktov, ktoré Američanom prospievajú ekonomicky. Hlavný dôvod je jednoduchý – štátny dlh USA dosahuje štyridsať biliónov dolárov. Ak by sa Amerika stiahla zo sveta, dopyt po amerických dlhopisoch by klesol, dolár by padol na nulu a ekonomika USA by skolabovala. Riešením je preto prinútiť Európanov bojovať proti Rusku, arabské štáty pri Perzskom zálive bojovať proti Iránu a Japonsko a Južnú Kóreu zase bojovať proti Číne, pričom im predávajú predražené a často nefunkčné zbraňové systémy. Ťiang Süe-čchin poukazuje na príklad rakiet protivzdušnej obrany Patriot, ktoré podľa odborníkov v skutočnosti proti iránskym balistickým raketám nefungujú – napriek tomu arabské štáty nakupujú tisíce Patriotov. Pointou podľa neho nie je vyhrať vojnu, ale prinútiť spojencov kupovať zbytočné a nefunkčné americké obranné systémy.
Ťiang Süe-čchin je vo svojom hodnotení Európy mimoriadne kritický. Podľa neho európski lídri slepo kráčajú do katastrofy – do vojny s Ruskom, ktorá je v rozpore so záujmami ich vlastných obyvateľov. Ak by boli Európania ponechaní sami na seba, podľa neho by okamžite uzavreli mier s Ruskom. Namiesto toho sú politici poslušní americkým záujmom, pretože je to pre nich cesta najmenšieho odporu. Ťiang Süe-čchin opisuje európskych byrokratov ako ľudí, ktorí sa tešia na tučné dôchodky a väčšinu času trávia plánovaním dovoleniek, pričom celý systém označuje za zombie politický systém, ktorý stratil akúkoľvek dynamiku a predstavivosť. Aj keď sa zdá, že euroskeptické strany ako Vox v Španielsku alebo Le Penová vo Francúzsku by mohli priniesť zmenu, Ťiang Süe-čchin upozorňuje, že sú tiež pod vplyvom proizraelských a proamerických síl. Americký establishment podľa neho financuje opozičné skupiny a využíva všetky nástroje na udržanie kontroly nad európskymi populáciami.
Ťiang Süe-čchin jasne formuluje svoj pohľad na ukrajinský konflikt – nejde o vojnu medzi Ukrajinou a Ruskom, ale o vojnu medzi NATO a Ruskom, pričom Zelenského označuje za plateného herca a proxy NATO. Podľa neho sa Ukrajinci nachádzajú v kritickej situácii – chýbajú im ľudské zdroje, čelia korupcii a nízkej morálke. Napriek tomu môže vojna pokračovať, pokiaľ bude prichádzať podpora z NATO. Ťiang Süe-čchin upozorňuje na ukrajinský útok na iránsku loď v Kaspickom mori, ktorý považuje za pokus prepojiť ukrajinský a iránsky front a tým vtiahnuť Ameriku priamo do vojny proti Rusku. Obáva sa, že konflikt na Ukrajine sa môže zlúčiť s vojnou v Iráne a vytvoriť reťazovú reakciu, ktorá pohltí celý Blízky východ.
Ťiang Süe-čchin oceňuje čínsku geopolitickú stratégiu zachovania neutrality za účelom maximalizácie možností. Čína sa dlhodobo drží bokom od konfliktov na Ukrajine aj v Iráne, ba dokonca dodržiava americké sankcie proti Rusku. Spojené štáty však podľa neho Čínu provokujú novými clami, sankciami proti čínskym firmám, podporou remilitarizácie Japonska a upevňovaním iniciatívy QUAD (oficiálne Quadrilateral Security Dialogue – Štvorstranný bezpečnostný dialóg – je neformálna strategická a diplomatická iniciatíva štyroch krajín: USA, Indie, Japonska a Austrálie, za účelom vyvažovať rastúci hospodársky, politický a vojenský vplyv Číny v strategicky dôležitom indicko-pacifickom regióne.)
Podotýka, že aj keď Čína chce dohodu s USA, USA sa zdajú byť odhodlané Čínu uškrtiť. Vysvetľuje, že Čína preferuje mierne zjednotenie s Taiwanom prostredníctvom ekonomického a politického tlaku. Problémom je Japonsko, ktoré považuje Taiwan za kľúčový pre svoje strategické záujmy – ak by Čína ovládla Taiwan, mohla by embargoovať japonský obchod s juhovýchodnou Áziou. Čínska odpoveď spočíva vo využití Severnej Kórey ako páky na Japonsko. Ťiang Süe-čchin poukazuje na návštevu prezidenta Si Ťin-pchinga v Severnej Kórei po stretnutí Trumpa s Putinom ako na signál, že Čína je pripravená eskalovať napätie v regióne, ak Japonsko bude pokračovať v remilitarizácii.
Ťiang Süe-čchin prináša aj kuriózny, no výstižný postreh – americké jedlo podľa neho obsahuje toľko GMO a umelých látok, že u európskych návštevníkov spôsobuje zdravotné problémy, pričom to považuje za symbol širšieho problému spoločnosti, ktorá otravuje vlastných občanov a nemôže dlhodobo prosperovať. Historickú paralelu vidí s revolúciami v roku 1848, keď ekonomické ťažkosti, obrovská nerovnosť a skorumpované elity viedli k výbuchu násilia. Varuje, že vojna v Iráne môže vyvolať hladomory v Afrike, čo povedie k rastu cien potravín v USA a Európe, pričom neznášanlivosť obyvateľstva voči ďalšiemu zhoršeniu životnej úrovne je podľa neho už teraz na bode varu.
Ťiang Süe-čchin uzatvára rozhovor pesimistickým, no triezvym hodnotením, že smerujeme k totálnemu finančnému kolapsu, pretože ekonomika USA je len Ponziho schéma. Súkromná úverová bublina a AI bublina sú v hodnote biliónov a nie sú do budúcnosti udržateľné. Keď prasknú, prejaví sa plná sila ekonomickej bolesti.
Kľúčové body jeho analýzy možno zhrnúť takto – imperialný úpadok USA je zrejmý v každej oblasti od ekonomiky, cez sociálnu štruktúru až po zahraničnú politiku, pričom elity žijú v bublinách a sú ochotné obetovať celú spoločnosť pre zachovanie svojho životného štýlu. Vojny sú nástrojom na kanibalizáciu spojencov, pretože predaj zbraní a udržiavanie konfliktov sú hlavným spôsobom financovania amerického dlhu. Európa stráca suverenitu a mení sa na poslušného vazala amerických a izraelských záujmov. Čína zostáva trpezlivá a zachováva si stratégiu neutralizácie konfliktov, no ak bude príliš provokovaná, môže použiť Severnú Kóreu ako nástroj tlaku na Japonsko. Sociálny tlak v západných spoločnostiach je obrovský a stačí iskra – napríklad inflácia spôsobená vojnou – aby došlo k výbuchu násilia. Ťiang Süe-čchin nevidí spôsob, ako zastaviť úpadok – podľa neho je už neskoro, západné spoločnosti sú v štádiu nezvratného rozkladu a otázkou nie je či dôjde ku kolapsu, ale ako rýchlo. Spoločnosť je oveľa nestabilnejšia, ako si myslíme, a hoci sa zameriavame na geopolitické ohniská, zabúdame, že v týchto spoločnostiach sú ľudia extrémne nespokojní a frustrovaní a v každom okamihu môže všetko vybuchnúť.
(Text spracovaný pomocou online nástroja deepseek.)
.jpg)
.JPG)
