V nedávnom rozhovore pre online kanál profesora Glenna Diesena (https://www.youtube.com/watch?v=xHvpgCaCkSs 22.7.2026) profesor ekonómie Michael Hudson podrobne rozobral aktuálnu geopolitickú stratégiu Spojených štátov amerických.
Podľa Hudsona Washington opúšťa starý model “globalizácie” a nahrádza ho otvorenou snahou o vytvorenie monopolov v kľúčových sektoroch, ktoré majú zabezpečiť americkú nadvládu aj napriek úpadku jej priemyselnej a finančnej sily. Hudson, známy svojou kritickou analýzou amerického impéria, tvrdí, že súčasné vojenské a ekonomické konflikty – od Blízkeho východu cez Venezuelu až po Rusko – nie sú chaotické, ale sledujú jasný, dlhodobý plán. Tento plán sa podľa neho formoval už počas prvého funkčného obdobia Donalda Trumpa a dnes ho otvorene artikulujú vysokí predstavitelia administratívy, vrátane ministra financií Scotta Bessenta, ktorý opakovane zdôrazňuje, že vojny proti Iránu, Venezuele a Rusku majú primárne ekonomickú funkciu – posilniť postavenie amerického dolára a zabezpečiť americkú kontrolu nad globálnymi tokmi kapitálu a surovín.
Hudson identifikuje tri kľúčové oblasti, v ktorých sa USA snažia získať rozhodujúcu kontrolu.
Prvou je energetický monopol, kde sa Spojené štáty podľa neho snažia ovládnuť svetový obchod s ropou tak, aby ich spojenci (najmä európske krajiny) a konkurenti (Čína, Rusko, Irán) nemohli nezávisle obchodovať s energiami. Vojny na Blízkom východe a sabotáže ruskej ropnej infraštruktúry – rafinérií a plynovodov – majú za následok zníženie globálnej ponuky a rast cien, z čoho má profitovať najmä USA ako exportér skvapalneného zemného plynu.
Druhým pilierom je monopol v informačných technológiách, konkrétne v oblasti umelej inteligencie a výpočtovej techniky. Keďže však USA doma čelia nedostatku energie a vody na prevádzku obrovských dátových centier, presúvajú tieto investície do krajín Perzského zálivu – ako príklad uvádza Hudson investíciu Amazonu v Bahrajne a nedávne dohody so Spojenými arabskými emirátmi. Tieto krajiny majú poskytnúť energiu výmenou za partnerstvo a podiel na technologickom raste, čím sa ich ekonomiky pevnejšie pripútajú k USA a ich ropné príjmy sa namiesto diverzifikácie opäť recyklujú späť do amerického finančného systému.
Tretím a nemenej dôležitým prvkom je kontrola dopravných koridorov a finančného systému. Kľúčovým sa stáva ovládnutie námorných ciest, najmä Hormuzského prielivu, cez ktorý prechádza pätina svetového obchodu s ropou. USA podľa Hudsona presadzujú myšlienku výberu “mýta” za ochranu lodnej dopravy, čím chcú kompenzovať svoje vojenské výdavky v regióne, pričom Trump dokonca navrhoval, aby tieto poplatky vyberali Američania namiesto Iránu. Zároveň sa snažia prinútiť svojich protivníkov – Irán, Rusko a Venezuelu – predávať ropu výhradne za doláre a ich príjmy investovať do USA alebo ich použiť na nákup amerického tovaru, čo v praxi znamená obnovenie starého petrodolárového systému z polovice sedemdesiatych rokov, ale tentoraz v oveľa tvrdšej a jednostrannejšej podobe.
Hudson zdôrazňuje, že pre krajiny ako Irán ide o existencionálny boj, pretože USA podľa neho usilujú o zmenu režimu v Teheráne podobným spôsobom, ako sa to podarilo vo Venezuele – teda o konfiškáciu ropných príjmov a ich kontrolu Washingtonom. Minister obrany Hegseth podľa Hudsona ešte pred podpisom júnového memoranda o porozumení otvorene hovoril o tom, že po porazení Iránu budú všetky jeho ropné príjmy smerovať na americký účet a budú sa musieť míňať na nákup amerického tovaru. Irán na to reaguje útokmi na americké vojenské základne a ekonomické ciele spojencov USA v regióne – napríklad zničením zariadenia na výrobu hélia v Katare alebo útokmi na dátové centrá v Bahrajne – čím sa snaží pretrhnúť ekonomickú symbiózu medzi USA a arabskými monarchiami a prinútiť ich, aby si uvedomili, že ich záujmy nie sú totožné s americkými. Celý konflikt je tak podľa Hudsona vykresľovaný ako existencionálny pre obe strany – pre Irán ide o prežitie, pre USA o udržanie kontroly nad svetovou ekonomikou, pričom americkí predstavitelia opakovane hovoria o “krátkodobej bolesti pre dlhodobý zisk”, čo znamená, že sú ochotní obetovať globálnu stabilitu a blaho vlastných spojencov výmenou za posilnenie svojej hegemónie.
Úspech americkej stratégie podľa Hudsona závisí od dvoch kľúčových faktorov.Po prvé, od schopnosti USA zaviesť účinné “škrtenie” – či už ide o fyzické blokovanie obchodných ciest, finančné sankcie alebo technologické embargo, ktoré znemožnia rivalom nezávislý rozvoj. Po druhé, od ochoty spojencov – najmä európskych štátov a monarchií Perzského zálivu – podriadiť sa tejto americkej stratégii napriek vlastným ekonomickým škodám. Profesor Hudson poukazuje na to, že Európa v súčasnosti nejedná vo svojom vlastnom záujme, keďže namiesto nákupu lacnej ruskej energie sa zadlžuje a deindustrializuje kvôli drahým americkým dodávkam skvapalneného plynu, pričom nemecký chemický priemysel a ďalšie kľúčové odvetvia už dlhodobo pracujú so stratou. Podobne arabské monarchie investujú obrovské sumy do USA a riskujú vnútornú nestabilitu, pretože väčšina ich populácie je ochudobnená a nesúhlasí s proamerickou politikou, ktorá ich krajiny stavia do pozície cieľa iránskych útokov. Hudson pripomína historické paralely – po prvej svetovej vojne zanikli európske monarchie a Osmanská ríša bola rozparcelovaná, pričom podobné politické otrasy môžu podľa neho čakať aj súčasné semifeudálne režimy v Perzskom zálive, ak budú naďalej obetovať záujmy svojich obyvateľov v prospech Washingtonu. Rovnako varuje, že Spojené štáty si uvedomujú, že už nemôžu ostatným ekonomickým hráčom konkurovať priemyselne ani finančne, a preto sa uchylujú k stratégii monopolnej renty, ktorá je zo svojej podstaty nestabilná a vyvoláva odpor nielen medzi rivalmi, ale aj medzi vlastnými spojencami.
Hudson zároveň upozorňuje na prepojenosť všetkých týchto konfliktov s kontrolou dopravy, pretože bez schopnosti prepravovať energiu a tovar sú aj tie najlepšie monopoly bezcenné. USA preto podľa neho cielene ničia ruské a iránske prístavy, tankery a plynovody, pričom sa snažia ovládnuť strategické uzly ako Panamský prieplav, Grónsko alebo Baltské more. Práve snaha o kontrolu Grónska a severoatlantických ciest má podľa Hudsona zabrániť Európe a západnej Ázii v prístupe k arktickému obchodu, ktorý by obchádzal americké kontrolované trasy. V tejto súvislosti spomína aj rusko-čínsku spoluprácu na plynovode Sila Sibíri, ktorá je priamou odpoveďou na americké pokusy o blokádu námorného obchodu, hoci aj medzi Moskvou a Pekingom prebiehajú tvrdé vyjednávania o cenách, pretože Rusko očakáva rast cien ropy v dôsledku americkej eskalácie konfliktov. Celá táto sieť vzájomne prepojených kríz – energetickej, technologickej, finančnej a dopravnej – vytvára podľa Hudsona nový typ imperializmu, ktorý už nefunguje na báze vzájomného prospechu, ale na báze vynucovania si poslušnosti prostredníctvom kontroly nad kľúčovými uzlami svetovej ekonomiky. Otázkou zostáva, dokedy budú spojenci USA ochotní znášať náklady tejto stratégie a kedy sa objavia politické sily, ktoré presadia návrat k pragmatickejšej a menej konfliktnej politike – príkladom môže byť rastúca popularita nemeckej strany AfD, ktorá otvorene volá po mierovejšej spolupráci s Ruskom a diverzifikácii energetických zdrojov.
Hudson v závere rozhovoru varuje, že rok 2026 by mohol byť historickým míľnikom, kedy sa všetky tieto dynamiky pretnú do podoby globálnej hospodárskej a potravinovej krízy. Kombinácia vojnových konfliktov, ktoré ničia produkciu a prepravu energie, nedostatku hnojív spôsobeného vysokými cenami zemného plynu, narušených dodávateľských reťazcov a finančnej nestability môže viesť k hladomorom v rozvojovom svete a k ďalšej deindustrializácii Európy. Ruská odveta vo forme útokov na továrne v Nemecku, Francúzsku či Británii, ktoré vyrábajú zbrane používané proti nej, by podľa neho mohla eskalovať konflikt do bezprecedentných rozmerov, pričom Ukrajina sa stáva len vedľajším dejiskom oveľa väčšieho stretu medzi NATO a Ruskom.
Rozhovor tak vykresľuje obraz sveta, ktorý sa nachádza v bode zlomu, kde sa starý poriadok založený na “voľnom obchode” a globálnej integrácii mení na otvorený konflikt o kontrolu nad zdrojmi a technológiami, pričom hlavné bremeno znášajú bežní občania na celom svete a budúcnosť zostáva hlboko neistá.
(Text spracovaný pomocou online nástroja https://chat.deepseek.com/.)
.jpg)
.JPG)
.jpg)
