Opäť prichádza Veľká noc, jeden z najstarších a najvýznamnejších kresťanských sviatkov. Sviatok, ktorý dokáže osloviť veľkú časť ľudí …tak veriacic, ako aj neveriacich. To, ako prežijeme tieto dni, aké tradície si zachováme a akú atmosféru si vytvoríme, je napokon osobnou voľbou každého z nás. Mnohí tieto sviatky vnímajú najmä cez prizmu zvykov. Napečieme, vyzdobíme domovy, stretneme sa s rodinou, niečo symbolicky dodržíme. No za vonkajšími rituálmi sa aj skrýva hlbší psychologický rozmer, ktorý môže byť pre dnešného človeka veľmi aktuálny.
Veľká noc je totiž predovšetkým sviatkom premeny. Istej nútorného prerodu a obnovy, čo sú témy mimoriadne blízke psychologickej praxi. Symbolika utrpenia, smrti a znovuzrodenia sa dotýka „archetypálnych vrstiev“ v nás, bez ohľadu na kultúru či vierovyznanie. V psychológii je dobre známe, že človek prirodzene túži po prekonaní chaosu a hľadá cestu, ako zvládať krízy, ktoré život prináša. Veľkonočný príbeh môže byť preto vnímaný ako metafora psychického vývoja. Často bolestivého, ale smerujúceho k zmene a novému chápaniu seba.
„Veľká noc nám pripomína, že psychická smrť starých vzorcov je predpokladom novej životnej sily …“
Spomeniem jeden príbeh z mojej praxe. Mladý muž prichádzal do poradne po náročnom vzťahovom rozchode s pocitom, že „v ňom akoby všetko zomrelo…“. Vyčítal sám sebe, že by mal byť dávno „v poriadku“, no nevládal sa sám znova uzdraviť, postaviť na nohy, byť silný jako před tým. Postupne pochopil, že psychická bolesť ktorá ho sprevádza, nie je prejavom slabosti, ale istou súčasťou rastu. Keď prestal odmietať vlastnú krehkosť, objavili sa prvé náznaky úľavy a neskôr sám priznal, že by nikdy nepredpokladal, že po takom období môže prísť niečo lepšie. Tak ako v príbehu Veľkej noci, aj v živote platí, že pred zmenou zvyčajne prichádza tma, pochybnosti či bolestivá strata.
Práve tieto momenty nás však často privádzajú k novému sebapoznaniu a posilneniu vnútorných zdrojov. Z psychologického hľadiska je fascinujúce, že práve krízové situácie môžu podporiť tzv. posttraumatický rast. Ide o jav, ktorý bol opísaný vo viacerých výskumoch a ukazuje, že ľudia po ťažkých udalostiach dokážu niekedy nájsť nový zmysel a hlbšie prepojenie so sebou aj s druhými. Jednu z najznámejších štúdií publikovali autori Tedeschi a Calhoun, ktorí zdôraznili, že človek môže v dôsledku krízy dozrieť, posilniť svoju psychickú odolnosť a prehodnotiť životné priority. Veľká noc nám ľuďom teda neprináša iba náboženský rozmer. Prináša aj istú univerzálnu pripomienku, že zmena je možná, aj keď sa ocitneme v období, ktoré pripomína temnotu veľkopiatkového príbehu.
Veľká noc však nesie aj historický a kultúrny kontext. Jej korene siahajú k udalostiam, ktoré opisujú posledné dni Ježišovho života, jeho smrť a zmŕtvychvstanie. V starovekom Ríme boli veľkonočné dni spojené s odpustením trestov, prepúšťaním otrokov či zastavením súdnych procesov. To už samo osebe naznačuje motív očisty a nového začiatku. Predchádza im štyridsaťdňové pôstne obdobie, symbolicky prepojené so štyridsiatimi dňami, ktoré sa v rôznych biblických príbehoch spájajú s prípravou, očistou a vnútorným dozrievaním. Dnešný človek síce pôst nemusí vnímať religiózne, no mnohí si v tomto období cielene stanovujú predsavzatia. Napríklad zmeniť návyk, obmedziť nadbytočné veci, venovať viac pozornosti vzťahom či sebe. Z psychologického hľadiska je zaujímavé, že takéto dobrovoľné sebazaprenie môže posilniť pocit sebakontroly, vnútornej jasnosti a autonómie, čo výskumy spájajú s vyšším subjektívnym prežívaním životnej spokojnosti.
Rovnako dôležitý je aj rozmer tradícií. Mnohé rodiny sa stretávajú pri veľkonočnom stole alebo dodržiavajú rituály, ktoré prešli z generácie na generáciu. V uponáhľanom svete, kde dominujú materiálne hodnoty a kde sa príbuzní často stretnú len párkrát do roka, predstavujú tieto tradície kotvu pripomínajúcu, že človek je bytosť vzťahov. Práve spoločné rituály posilňujú pocit spolupatričnosti, stability a identity. Z psychologického hľadiska majú rituály aj stabilizačný účinok. Dávajú našim dňom formu, pomáhajú vytvárať emocionálne bezpečie a podporujú prežívanie zmysluplnosti. Keď sa pozrieme na Veľkú noc psychologickým pohľadom, objavujeme príbeh, ktorý presahuje hranice náboženstva a stáva sa súčasťou univerzálneho ľudského prežívania.
„Človek sa zmení nie vtedy, keď musí, ale keď zistí, že pokračovať po starom už nedáva zmysel …“
Pripomína nám to, že aj keď sa ocitneme v období, ktoré sa zdá chaotické, temné či bezvýchodiskové, tento stav nemusí byť konečný. V praxi sa často stretávam s ľuďmi, ktorí prežívajú svoju vlastnú „veľkú noc“. Obdobie straty, sklamania alebo zlyhania, po ktorom nevedia, ako ďalej. No práve vtedy sa ukazuje schopnosť psychiky regenerovať. Obnova nie je rýchla ani jednoduchá, často bolí, no má svoj hlboký význam. Keď sa človek prestane hanbiť za svoje prežívanie a dovolí si úprimnosť voči sebe aj voči druhým, začína sa prebúdzať vnútorná sila. Veľká noc nás učí prijatiu paradoxov života. Teda, že koniec môže byť skôr akýmsi začiatkom, zraniteľnosť môže viesť k odvahe a strata k novému priestoru. A tak ako príroda na jar, aj my ľudia máme schopnosť obnovy. Môžeme si dovoliť zastaviť sa, premyslieť si, čo v našom živote potrebuje „odísť“, aby mohlo vzniknúť niečo nové, a nájsť nádej aj tam, kde by sme ju nečakali 😊 Prajem vám týmto radostné veľkonočné sviatky, hojnosť zdravia, lásky a predovšetkým pokoja.
📚 Marek Horňanský psychológ Ψ Autor sa dlhodobo venuje poradenskej a terapeutickej praxi, psychologickému vzdelávaniu a projektom podporujúcim duševné zdravie doma aj v zahraničí. Článok vznikol ako výsledok odborného štúdia, skúseností a analýzy literatúry s cieľom poskytnúť čitateľom zrozumiteľný a hodnotný pohľad na danú problematiku. V prípade otázok, spätnej väzby alebo záujmu o ďalšie informácie môžete autora kontaktovať online. Odborné zdroje: Nolen-Hoeksema, S. Atkinson and Hilgard’s Introduction to Psychology (2014, ISBN 1408044102)
.jpg)
