Róbert Fico sa roky predával ako muž suverénnej politiky. Lenže prichádza samit, na ktorom už nebude stačiť doma hovoriť tvrdo a v zahraničí sa tváriť pružne. Tento raz sa môže ukázať, či je jeho suverenita ešte realitou, alebo už len pózou pre slovenského voliča.
V Bruseli totiž nepôjde o maličkosti. Lídri EÚ budú 19. a 20. marca rokovať o vojenskej eskalácii na Blízkom východe, o jej dôsledkoch na ceny energií a energetickú bezpečnosť, ale aj o konkurencieschopnosti, obrane a ďalšom rámci podpory Ukrajiny. A práve v takýchto chvíľach sa neláme len politika Únie. Láme sa aj dôveryhodnosť domácich lídrov. Aj Róberta Fica.
Pre Slovensko je tento samit mimoriadne citlivý. Dodávky ruskej ropy cez Družbu do Maďarska a na Slovensko stoja od konca januára a slovenská vláda tlačí na Európsku komisiu, aby pomohla s obnovením toku. Fico zároveň verejne spojil slovenský postoj k ďalšej veľkej finančnej pomoci Ukrajine s riešením tejto energetickej otázky. Inými slovami: sám zdvihol stávku tak vysoko, že po samite už nebude možné tváriť sa, že vlastne o nič zásadné nešlo.
A práve tu sa začína jeho skúška. Lebo ak niekto roky hovorí o suverenite, musí ju v rozhodujúcej chvíli aj predviesť. Nestačí doma rozprávať o národnom záujme a potom sa v Bruseli uspokojiť s neurčitým prísľubom, ktorý sa dá na Slovensku marketingovo predať ako úspech. Ak Fico teraz cúvne, alebo prijme len kozmetické riešenie, potom sa ukáže, že Smer už stojí na hrane vlastnej dôveryhodnosti.
Ešte tvrdší je však druhý rozmer celej veci: potraviny. Európska únia prijala nové clá na ruské a bieloruské poľnohospodárske tovary a určité hnojivá. Pri hnojivách ide o 6,5-percentné clo a k tomu dodatočné sadzby v desiatkach eur za tonu, ktoré sa majú v ďalších rokoch výrazne zvyšovať. To nie je technický detail pre úradníkov. To je priamy tlak na ceny vstupov, na poľnohospodárstvo a napokon aj na ceny potravín v krajinách ako Slovensko.
A tu sa odhaľuje starý problém Únie. Kto rozhoduje, ten často nezaplatí najvyšší účet. Mechanizmus výberu ciel a uhlíkových príjmov objektívne zvýhodňuje štáty, cez ktoré tovar do Únie fyzicky vstupuje. Pri tradičných colných príjmoch si členské štáty ponechávajú časť vybraných peňazí ako náklady na výber. Politicky povedané: silné prístavné a západné ekonomiky sedia bližšie k výberu a správe príjmov, zatiaľ čo vnútrozemie a východ Únie často dostanú hlavne zdražený výsledok. To je presne moment, v ktorom by mal slovenský premiér prestať hovoriť všeobecne a začať hovoriť konkrétne.
Ak teda Robert Fico v Bruseli neotvorí aj tému toho, že výberové a cenové mechanizmy EÚ systémovo zvýhodňujú silnejšie vstupné body Únie na úkor vnútrozemských štátov, potom už nebude môcť hovoriť o suverénnej politike. Potom pôjde len o rétoriku pre domáce publikum. Lebo suverenita nie je o tom, že si politik doma zahrá tvrdého chlapa. Suverenita je o tom, že v rozhodujúcej chvíli pomenuje aj tie nerovnosti v systéme, o ktorých iní radšej mlčia.
A potom je tu ešte tretia vec, o ktorej sa mnohí boja hovoriť nahlas, aby ich okamžite neoznačili za bláznov. Lenže fakty sú fakty. Európska komisia už autorizovala UV-ošetrený prášok z lariev múčneho červa ako novú potravinu. Zároveň EÚ otvorene vytvára regulačný priestor pre alternatívne proteíny vrátane hmyzích bielkovín. Brusel síce netvrdí, že ľudí prinúti jesť hmyz, ale celkom zjavne pripravuje priestor pre takýto smer potravinovej politiky.
A tu vzniká otázka, ktorú si má položiť každý normálny človek. Ak sa súčasne zdražuje tradičná výroba, energie, hnojivá a celé klasické poľnohospodárstvo, nevzniká tým tlak, aby sa spoločnosť postupne zmierovala aj s potravinovým modelom, ktorý by si ešte pred pár rokmi sama odmietla? To už nie je konšpirácia. To je legitímna politická otázka postavená na tom, akým smerom sa dnes nastavujú pravidlá.
Fico preto nejde do Bruselu len na ďalší samit. Ide tam na vlastný test pravdivosti. Buď otvorí otázku ropy, cien energií, hnojív, potravín aj systémovej nevýhody vnútrozemských štátov, alebo sa znovu ukáže, že vie doma kričať oveľa lepšie, než vie v zahraničí presadzovať slovenský záujem. A ak sa ukáže to druhé, potom problém nebude len v Bruseli. Potom bude problém aj v tom, že Smer už prestáva byť stranou suverenity a začína byť len stranou suverénne znejúcich viet.
Slovákov totiž nakoniec nebude zaujímať, kto mal aký prejav a kto sa s kým odfotil. Budú ich zaujímať ceny potravín, ceny energií, ceny palív a to, či ich vláda naozaj niečo ubránila. A na túto otázku sa už nebude dať odpovedať pózou.
.jpg)
