Únava z poskokov
Žijeme v čase, keď sa láme starý poriadok. Svet sa mení rýchlejšie než kedykoľvek predtým a staré parametre prestávajú fungovať. Napriek tomu politika akoby zamrzla v marketingových manuáloch: krátke videá, silné slogany, jasní vinníci a jednoduché riešenia.
Lenže štát nie je reklamná kampaň. A spoločnosť už nie je publikum, ktoré sa dá donekonečna presviedčať emotívnymi gestami. Únava z „poskokov“, ktorí vedia kričať, ale nevedia niesť zodpovednosť, je čoraz citeľnejšia.
Vízia nie je powerpoint po voľbách
Základná otázka, ktorú by si mala položiť každá politická strana, neznie:
Ako vyhráme voľby?
ale:
Kam chceme tento štát viesť v horizonte 10, 20, 30 rokov?
Vízia nie je dokument, ktorý sa zadá úradníkom po získaní moci. Vízia je predpoklad moci, nie jej následok. Ak politický subjekt nevie ešte pred voľbami pomenovať:
-
smer vývoja krajiny,
-
hodnoty, ktoré sú neprekročiteľné,
-
obete, ktoré bude treba priniesť,
potom neponúka vedenie, ale experiment.
Odborníci sú nástroj, nie alibi
Často počúvame, že „odborníci to vyriešia“. Áno, odborníci sú nevyhnutní. Ale odborníci nemôžu nahradiť politickú zodpovednosť.
Ich úlohou je:
-
navrhovať riešenia,
-
modelovať dôsledky,
-
upozorňovať na riziká.
Nie však určovať hodnotový smer štátu.
Ak sa politika skrýva za expertov ešte skôr, než povie, čo chce dosiahnuť, nejde o pokoru – ide o únik.
Líder nie je influencer
Skutočný líder:
-
vie vysvetliť zložité veci jednoduchým jazykom,
-
nesľubuje nemožné,
-
hovorí pravdu aj vtedy, keď je nepopulárna,
-
prijíma zodpovednosť, nielen potlesk.
Líder nie je ten, kto má najväčší dosah na sociálnych sieťach, ale ten, kto dokáže udržať pokoj, smer a kontinuitu v čase krízy. Charizma bez charakteru je len hlučný tieň.
Morálka nie je slabosť
Politika sa roky snažila presvedčiť spoločnosť, že morálka je naivita. Výsledok poznáme: erózia dôvery, cynizmus, apatia.
Strana, ktorá chce skutočne slúžiť štátu, musí mať:
-
jasné etické hranice,
-
vnútorné pravidlá platné pre všetkých,
-
schopnosť vyvodiť zodpovednosť aj vo vlastných radoch.
Bez toho sa každá „zmena“ skončí len výmenou tvárí.
Menej sľubov, viac súdržnosti
Budúcnosť nebude jednoduchšia. Bude náročnejšia, komplexnejšia a plná konfliktov záujmov. Preto potrebujeme politiku, ktorá:
-
nepolarizuje spoločnosť pre zisk,
-
nehľadá nepriateľov, ale rovnováhu,
-
nehrá sa na spasiteľa, ale na správcu.
Nie politiku okamžitého efektu, ale politiku dlhého dychu.
Záver: štát potrebuje dospelosť
Ak má krajina prežiť turbulentné roky, potrebuje dospelých aktérov. Nie večnú kampaň, ale premyslené rozhodovanie. Nie marketing, ale zmysel.
Možno je čas prestať sa pýtať, kto bude vládnuť – a začať sa pýtať, ako má vyzerať vládnutie hodné 21. storočia.
.JPG)
