Poznanie, ktoré by sa malo učiť na školách namiesto sexuálnej výchovy

Vzájomná príťažlivosť mužov a žien je niečo nesmierne silné. Je to vesmírny princíp! Ale tento princíp neexistuje len tak sám od seba. Vyžaruje ho vznešená ženská bytosť Efredíté. Jej nesmierne mocné vyžarovanie je vo svojej podstate čisté a vzdialené akejkoľvek nízkosti. Nesie v sebe len nádheru a ušľachtilosť.

Toto žiarenie vyvoláva v hmotnom svete čistú zamilovanosť u ľudí a čistú pudovosť u zvierat. Všetko živé od najmenšieho po najväčší druh v hrubej hmotnosti je poháňané k splneniu tejto úlohy, pretože princíp žiarenia Efredíté je vložený do telesnej podstaty každého z tvorov.

V človeku sa to prejavuje tak, že v ňom náhle behom jediného okamžiku zaznie jemný tón zamilovanosti. K tomuto deju dochádza preto, lebo sa objavil pre neho vhodný náprotivok, ktorý ho rozoznel svojou príťažlivosťou. Prebudil jemnú vnímavosť i zvláštnu odvahu získať si u tohto náprotivku nejakým spôsobom pozornosť.

Všetko, čo bolo doposiaľ v človeku v pokoji, náhle vyrazí na povrch ako neudržateľná sila. Vrie to v ňom ako zvláštna horúčka zamilovanosti do druhého. Horúčka, ktorá sa strieda so zimnicou obáv a rozochvenia, či bude v očiach druhého dosť dobrý, aby opätoval jeho náklonnosť.

Vzplanutie zamilovanosti je niečo nádherné a čisté. To platí pre každé vážne uchádzanie sa o blízkosť náprotivku.

Ale žiaľ, človek tomu podlieha príliš ľahkomyseľne a bez čistého ideálu, ktorý k tomu nevyhnutne prináleží. Človek vážne nehľadá náprotivok, aby s ním bol schopný dlhodobého vzťahu, ale vyhľadáva prevažne vybitie predráždenej pudovosti.

Vznešená Efredíté však nikdy nevysiela svoje žiarenie ako podnet k tomu, čo z neho urobili mnohí ľudia. Navonok sa to môže javiť tak, že Efredíté je spojená s nízkymi telesnými prianiami a že je to jej vina, čo sa na Zemi medzi ľuďmi deje.

Vinná však nie je Efredíté! Vinní sú samotní ľudia, ktorí to strhli nadol pod vplyvom luciferského pokúšania, čo sa prejavuje tak, že čisté, nezastaviteľné žiarenie Efredíté bolo zmenené na túžbu po slasti telesného druhu.

U mužov to prebudilo neutíchajúce nutkanie uchvátiť ženu skrze jej vonkajšiu telesnosť kvôli svojmu potešeniu a kvôli potomstvu, ktoré z toho vzniká. U žien to prebudilo poznanie, že ich vnútro v spojení s vonkajšou telesnosťou predstavuje moc, prostredníctvom ktorej možno ľahko ovládať mužov v hrubej hmotnosti. A zneužitím bolo tiež to, že materstvo bolo povýšené za jedinú a najvyššiu úlohu ženy.

Týmto spôsobom bolo skrze luciferské pokušenie strhnuté čisté žiarenie Efredíté, čo prinieslo pokrivený smer chcenia pozemských ľudí. Smer, ktorý nemohol viesť nahor, ale viazal a ešte dnes viaže zástupy nešťastných obetí tohto pokušenia len k hmote, aby v nej v zmätku a vo vnútornom vyhorení blúdili ponížení vo svojom duchovnom páde.

Ľudia vo svojej nezrelosti a naivite siahli po lucifersky nesprávne nastavených cestách. Žena odvrhla svoju vznešenú službu, spočívajúcu v sprostredkovávaní občerstvujúcich svetlých duchovných prúdov z výšin, ktorá má byť jej najdôležitejším a najvyšším poslaním. Jej poslaním je svietiť ako maják na ceste k čistote a k ušľachtilosti. Mala a má tak činiť nie prioritne slovami, ale svojim bytím, zjavom a ušľachtilou krásou svojej vnútornej osobnosti. Žena však prestala sprostredkovávať mužovi i celému svetu čisté prúdy Svetla zhora a muž to od nej prestal vyžadovať, pretože ako náhrada za to mu stačilo prežitie zmyselnosti v blízkosti ženy.

S bolesťou pozerá Efredíté zhora, ako sa jej princíp čistej príťažlivosti medzi mužom a ženou ľuďmi zneužíva do prázdneho vybíjania pudov, čo duchu jeho sily odčerpáva namiesto toho, aby mu ich sprostredkovávalo.

Jej žiarenie obsahuje v čistej forme len požehnanie a posilu. Efredíté ho nemôže zastaviť, pretože jej poslaním je sprostredkovávať princíp vzájomného spájania sa tvorov v rámci svojho druhu. Jej princíp je však čistý a podnecuje vo všetkých silu k pozdvihnutiu sa k najvyššej ušľachtilosti.

U ľudí sa skrze pôsobenie tohto princípu prebúdza nie len zamilovanosť, ale predovšetkým vznešená úcta voči milovanému náprotivku. U ľudí to má byť tak, že v správnom naladení postupne premenia prvotnú povznášajúcu zamilovanosť do úctyplnej vzájomnosti, v ktorej napĺňajú čisté city spoločného, láskyplného, duchovného usilovania nahor. Táto cesta premení telesnosť vzťahu len na niečo doplňujúce, čo je stále viac a viac nahradzované duchovným súznením dvoch samostatných osobností, podporujúcich sa vzájomne v cnostiach na ceste k Svetlému duchovnému domovu.

Od určitého stupňa duchovnej zrelosti človeka je telesnosť so zmyselnosťou čoraz viac podriadená vôli vyššieho duchovného chcenia. Ľudský duch sám osebe to totiž vôbec nepotrebuje, ale potrebuje to jeho pozemské telo. Duchovná podstata človeka však má múdro vládnuť všetkým silám v pozemskom tele. Človek sa môže k tomu duchovne pozdvihnúť ak naozaj chce, pretože nie je nič silnejšie, ako túžba ducha usilujúceho k Svetlu.

V hmotnom stvorení sa v podstate nenachádza nič, čo by bolo samo o sebe nečisté a strhávajúce človeka z jeho cesty k Svetlu. Všetko je nastavené tak, aby to bolo podporujúce a posilňujúce. Podmienkou k tomu je však udržiavanie čistoty a zdravej rovnováhy. Ak sa však čokoľvek vzdiali čistote, začne to byť nezdravé a zakalené. Žiarenie Efredíté vedie človeka k tomu, aby sa postupne povznášal nad pudovú zmyselnosť a telesnosť tak, že bude hľadieť k duchovným obzorom.

Ľudia môžu kráčať svojim životom dvomi rovnocennými cestami. Môžu neustále obnovovať svoj stav zamilovanosti v súžití s milovaným náprotivkom. Môžu v sebe prebúdzať čistú zamilovanosť bez ľsti, ktorá vedie k rozmachu mocných síl v človeku.

Zároveň však platí, že človek môže plne pôsobiť a prežívať svoj duchovný vývoj bez potreby žiarenia Efredíté. Ten, kto vážne usiluje o duchovný vzostup, bude stupeň po stupni zbavovaný vplyvu tohto žiarenia a nakoniec bude z neho úplne uvoľnený. To však vyžaduje vážne zameranie sa na vysoké duchovné ciele, a tohto stavu človek dosahuje spravidla až vo vyššom veku.

Vážme si čisté žiarenie vznešenej Efredíté a zaobchádzajme s ním tak, ako je to správne. Lebo v správnom poznaní, naplnenom čistotou, vedie človeka jedine k povzneseniu a zušľachteniu mravov vo vzájomných vzťahoch medzi mužom a ženou.