Konečne ho máme za sebou. Deň povinnej nenávisti. Dňa 21. 8. 2025 sme si pripomenuli 57 rokov od vpádu vojsk Varšavskej zmluvy do ČSSR. Prečo deň povinnej nenávisti? Pretože každý rok (a to aj po zvyšok celého roka) túto spomienku na jednú zo smutných udalosti naších dejín zneužívajú isté časti nášho obyvateľstva na manifestovanie svojej rusofóbnej nenávisti k všetkému ruskému a uplatňovaniu kolektívnej nenávisti voči jednému celému národu Rusov.
Tí, ktorí sa vtedy chodievali sťažovať na Sovietsku ambasádu aby urobili poriadok v ČSSR, dnes za splnenie ich požiadávky kydajú práve na Rusov. Paradoxom je, že tí ktorí poukazujú na rok 1968, rovnako chodili do Bruselu žiadať aby NATO zasiahlo v parlamentných voľbách v septembri roku 2023.
Nie len, že slniečkári neovládajú pozadie týchto udalosti v kontexte doby, prekrúcajú tieto udalosti a angažovanie sa rôzných historických osobnosti k útokom na tie najplytkejšie pudy a emócie. Často práve následujú tých, čo uplatňujú podobné metódy, ktoré by podľa ních boli v tej dobe neprijateľné.
Mnohé zlé veci pripisujú Rusom, hoci s tým mali veľmi málo spoločne a vykresľujú tieto historické udalosti v ich čiernobielom videní sveta.
Tu sa nechal počuť nejaký vysokoškolsky pedagóg Patrik Lenghart, že je treba demonštrovať v tento deň svoje rusofóbné postoje blokádov hlavného vchodu na Ruskú ambasádu a petíciou o prerušení väzieb s agresorským štátom na 3 roky. Čo tym chceli dosiahnúť, bolo asi to, aby Bratčikov cestou na golf viac využíval zadny vchod. Iné okrem pózerstva týchto plytkých jedincov v tomto akte nevidím, keďže udalosti z roka 1968 to nevráti. Len primitívna nenavisť, a súdruh Lenghart sa môže urážať, koľko chce, ale ak táto osoba je údajne vzdelaná v tejto téme, potom účelovo fabuluje skutočnosti a protirečí si (príčinu zlého stavu nášho školstva hľadajme aj u takých pedagógov ako Lenghart).
Ale to nie je problém jedinca, ale jednej celej skupiny ľudí, ktorí kvôli svojej chorobnej rusofóbii takto popierajú seba samích. Lebo sa môžeme pýtať, prečo nie sú tie protesty aj pred poľskou, maďarskou, alebo aj nemeckou ambasádou? Veď vtedy k nám vtrhli aj poľské, maďarske, alebo aj vojska NDR.
Naše vzťahy s týmito štátmi sú relatívne normálne. A to sa môžme cítiť ukrivdení od týchto národov nie len za rok 1968. Turboliberáli pre tento deň chcú odmietať všetko Ruske, keby mohli, vyhlásia kroštáľovú noc aj proti ruskej zmrzline.
Vraj treba za to prerušiť všetký väzby s “agresorským” štátom, kto to odmieta, je proruský kolaborant.
Lenže veci sa majú tak, že Rusko agresor nie je a po posledných vyhrážkách nemeckého kancelára, či teroristických útokoch kyjevského režimu na ropovod Družba, ktorý sa tiež vyhrážaju SR a Maďarsku, si môže človek vysvetliť, že tým agresorským štátom nemusí byť Rusko.
ŠVO na Ukrajine a vpád do ČSSR nemajú zase nič spoločné. Spajať tieto udalosti je ako spojiť Britmi spôsobený hladomor v Indii s bitkou o Falklandy.
To je to ospravedlnenie nenávisti k Rusku ačohentizmami o vpáde do ČSSR. Ak je treba kvôli tomu prerušiť akekoľvek väzby, potom je úplne namieste sa pýtať, prečo ešte udržiavame naše ekonomicke väzby s Nemeckom? Nemci nás v minulosti tiež vojensky napadli. A nie len raz. To by som sa mohol vraciať k obliehaniu Devína v rokoch 855, 857, či 864.
Potom by nemohli podporovať ani Ukrajinu, keďže vpád do ČSSR schválilo v ZSSR vo väčšine práve ukrajinské politbyro.
Nehovoriac o tom, že tu vpadol ukrajinský západny okruh (a nie, nie je to to isté ako Ukrajinský front, ktory tade prešiel počas 2. svetovej vojny).
Tak ako? Podporujeme Ukrajinu ďalej? Lebo často sú kaviarňou označovaní sympatizanti Ruska za idiotov a vlastizradcov pre podporu okupanta. To by však tí Rusi tu museli do dnes bez nášho suhlasu byť, aby sme boli tými idiotmi a vlastizradcami. V skutocnosti tu ale nie sú a nikdy prakticky na nás nezaútočili. A je to už 57 rokov odkedy tu naposledy prišli cudzie vojska (keď nepočítam prítomnosť iných cudzích vojsk posledné 3 roky) a 34 rokov, čo odišli, čiže už nie je dôvod sa takto nenávistne prejavovať, ako sa každy rok v tento deň prejavujú turboliberáli.
Ak už vpad vojsk Varšavskej zmluvy označujeme za okupaciu, prečo týchto protiruských aktivistov nevyrušuje aj DCA, ktorú schválila bývala vláda a rezidentka Čaputová to v rekordne krátkom čase dokázala podpísať?
Toľko sme sa pri obhajobe DCA od opozičného tábora napočúvali, že je rozdiel, keď si spojenecké vojska na svoje územie pozve vláda urcitého štátu. Tento argument však ale spochybňuje ich jednostranný naratív o vpáde do ČSSR, pretože aj vtedy boli vojska Varšavskej zmluvy k nám pozvané.
Ignorovanie alebo neznalosť týchto faktov iba svedčí o nedostatku vedomosti tých jedincov, ktorí túto spomienku zneužívajú na svoje prezentovanie plytkého chovania, podobného práve nacistickým tendenciám voči židom.
Ďalej nebudem hodnotiť tieto udalosti, nakoľko nie som tak starý ako naši pamätníci narodení po roku 2001, aby som niekoho o jednej z tejto kapitoly naších dejin poučoval. Mojím cieľom v tomto článku bolo poukázať na ďalšie pokrytectvo pri výklade naších dejín a jeho zneužívanie na uplatňovanie, nie niečo schváľovať.
Aj človek s IQ 80 nemôže prehliadnúť tento jednostranný prístup slniečkárov k udalostiam z roku 1968. Zatiaľ som si nevšimol podobné tendenčné správanie voči Britom, či Francúzom za Mníchovskú zradu ako k Rusom za “bratskú pomoc”. Veď ako vždy očakávajte, že si na 29. a 30. September zase nikto z ních nespomenie a odignoruje to. Ale budeme od nenávistných rusofóbov počúvať výčitky za vpád do ČSSR vždy, keď si dáme ruskú zmrzlinu.
No blíži sa nám iný sviatok – 81. výročie SNP. Veľmi dôležitý sviatok, kde si pripomenie, kedy sme sa ako národ postavili proti rovnakej nenávisti aku dnes už roky rozšíruje aj bratislávska kaviareň. Nenechajme si ho znechutiť.
.JPG)
.jpg)
